BRATISLAVA. Zvyšovanie cien potravín, pre ktoré vláda uvažuje otvoriť zákon o obchodných reťazcoch, nezažíva len Slovensko. V posledných mesiacoch vystrelili nahor ceny základných potravín nielen v Európe, ale na celom svete.
Reťazec Coop Jednota dnes nakupuje od svojich dodávateľov pečivo o 8 až 20 percent drahšie ako pred dvoma mesiacmi. Dodávatelia reťazca podľa hovorcu Jednoty Adriána Ďurčeka zdvihli za rovnaké obdobie ceny mliečnych výrobkov v priemere o 10 až 15 percent.
Svetový trend
Ceny pšenice sa na väčšine svetových trhov v priebehu posledných mesiacov takmer zdvojnásobili. Dôvodom je slabá úroda v krajinách, ktoré sú najväčšími pestovateľmi a veľmi nízke zásoby. Tie dosiahli najnižšiu úroveň za posledných 25 rokov.
Podobná situácia ako pri obilninách je aj pri mliečnych výrobkoch. Podľa údajov Agrárnych trhových informácií Slovenska producentské ceny mlieka v posledných mesiacoch rastú. Odráža sa to aj na zvyšovaní ceny pre spotrebiteľov. Rovnaký trend však zaznamenávajú aj okolité krajiny, keď cena mlieka prakticky vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy v posledných mesiacoch rastie. Nárast ceny mliečnych výrobkov tak nezaznamenalo len Slovensko. Napríklad cena masla, ktoré v auguste na Slovensku oproti júlu zdraželo o 1,2 percenta, sa za rovnaké obdobie vo Veľkej Británii zdvihla o viac ako 15, vo Francúzsku o 8,7 a v Nemecku o 3,2 percenta. Za september cena masla v Nemecku vystrelila ešte výraznejšie.
Súčasný vzostup cien by však podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj nemal byť dlhodobý. Analýza organizácie tvrdí, že ceny by sa v budúcnosti mali stabilizovať.
Agflácia
Rastúce ceny potravín po celom svete tlačia na nárast spotrebiteľských cien. Ekonómovia tento trend označujú ako agfláciu (spojením slov inflácia a anglického výrazu pre poľnohospodárstvo – agriculture). Najviac sa prejavuje v menej rozvinutých v krajinách, kde výdavky na potraviny tvoria väčšiu časť z celkových výdavkov domácností ako v rozvinutých ekonomikách. Na Slovensku tvoria výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje približne 16 percent zo spotrebiteľského koša, takže zvyšovanie cien potravín sa na inflácii odrazí menej ako napríklad v Rusku, kde ľudia v priemere utratia za potraviny 40 percent z celkových výdavkov. Agflácia v rozvojových krajinách sa môže prenášať aj na rozvinuté ekonomiky.
Hľadanie riešení
Európska únia si po minulé roky udržiavala zásobu obilia, ktoré mohla predávať na trh. Mala tak možnosť zmierniť vysoké ceny na svetových trhoch. Poľnohospodári mohli do zásob únie predávať obilie za fixnú cenu. Keď ceny na svetových trhoch narástli, farmári išli za vyššou cenou a predávali na voľnom trhu. Sklady sú tak vyprázdnené.
Únia má teraz obmedzené možnosti. Mohla by zaťažiť vývozným clom vývoz obilia do krajín mimo únie, čo by mohlo časť produkcie udržať na domácich trhoch. Ďalšou možnosťou je zrušenie dovozných prirážok. Podľa obchodníkov by situáciu vyriešilo aj rozšírenie zoznamu geneticky modifikovaných plodín, ktoré je do únie povolené dovážať.
