BRATISLAVA. Sudca Ústavného súdu Juraj Horváth verejnosti zatajil dôležitú vec zo svojej minulosti. V roku 1996 ho Krajský súd v Bratislave odsúdil za trestný čin krátenia dane a uložil mu trest odňatia slobody na šesť mesiacov s podmienečným odkladom na jeden rok.

Keď kandidoval za ústavného sudcu, trest už mal zahladený. SMK, ktorá ho v roku 2002 navrhla, tvrdí, že o rozsudku nevedela. Horváth však SME povedal, že ich o tom informoval.

Horváth vyhlásil, že nemal a nemá dôvod tajiť, že bol odsúdený. Rozsudok považuje za účelový. Dlžnú sumu vraj chcel zaplatiť, ale súd mu to nedovolil.

Je presvedčený, že keď kandidoval, spĺňal podmienky na funkciu sudcu. Jeho trest už bol totiž zahladený. Pýta sa, prečo informáciu niekto zverejnil „práve v čase, keď Ústavný súd v novom zložení začal rozhodovať mimoriadne závažné veci“.

Horváth tvrdí, že nič nezamlčal a svojim navrhovateľom to povedal. Do funkcie ho navrhol poslanec SMK József Kvarda. Ten včera nezdvíhal telefón a neodpovedal ani na SMS správy. Bývalý šéf SMK Béla Bugár povedal, že klub o rozsudku určite nevedel.

VIDEO: Vyjadrenie riaditeľky Kancelárie predsedníčky Ústavného súdu SR Ľubice Mackovičovej k prípadu sudcu Juraja Horvátha

Dvojaký meter

„Ak bolo odsúdenie už zahladené, tak to nie je dôvod na to, aby bol dotknutý sudca zbavený funkcie,“ myslí si ústavný právnik Radoslav Procházka.

Pri ústavných sudcoch zákon nerieši, či im zahladili trest. Pri ostatných sudcoch áno. Akékoľvek odsúdenie ich diskvalifikuje. Procházka to nepovažuje za správne.

Pri ústavných sudcoch ústava hovorí len to, že prezident ho môže odvolať z funkcie na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku.

„Žiaden sudca nemôže obliekať talár, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,“ tvrdí ministerstvo spravodlivosti. Hovorca Michal Jurči povedal, že ak Horváth zatajil informácie o rozsudku, mohol byť vymenovaný protizákonne. Bude teraz na Ústavnom súde, aký postoj zaujme.

Ústavných sudcov informácia o Horváthovej minulosti zaskočila. Predsedníčka súdu Iveta Macejková povedala len to, že o rozsudku nevedela.

Prezident Ivan Gašparovič sa zatiaľ nechcel vyjadrovať. Jeho hovorca Marek Trubač povedal, že sa prípadom začne zaoberať, ak dostane rozsudok.

Poslanci: Treba zmenu

Horváthov prípad ukazuje, že zákon kladie menšie nároky na sudcu Ústavného súdu ako na obyčajného sudcu. U toho platí princíp nulovej tolerancie, ak by bol odsúdený, sudcom by sa nikdy nestal.

„Je to chyba. Zákonodarca ani nepredpokladal, že by sa na tento post hlásil niekto, kto by nespĺňal podmienky na sudcu všeobecného súdu,“ myslí si ústavný právnik Jozef Vozár.

„Mali by sme uvažovať o zmene podmienok pri kandidatúre na sudcu Ústavného súdu,“ hovorí poslanec SDKÚ Peter Miššík z ústavnoprávneho výboru. Kandidáti by mali predkladať nielen výpis z registra trestov, ale odpis, kde sa uvádzajú aj zahladené tresty. „Ani vo sne mi nenapadlo, že sa tam prihlási človek, ktorý bol trestaný, aj keď mal trest zahladený. Sudca Ústavného súdu by mal byť človek absolútne čistý.“

S Miššíkom súhlasí aj Daniel Lipšic z KDH: „Je to chyba.“

Ani Katarína Tóthová z HZDS nesúhlasí so súčasnými podmienkami. „Logika veci hovorí, že ak pre nižší stupeň požadujeme bezúhonnosť, je logické, aby sa požadovala aj pre vyšší súd.“

Mazák: Je to nemilé

Ján Mazák bol v čase, keď Horváth prišiel na Ústavný súd, jeho predsedom. „Som nemilo prekvapený,“ povedal. „Otázku bezúhonnosti pri navrhovaní kandidátov a napokon aj sudcov Ústavného súdu posudzuje navrhovateľ, potom Ústavnoprávny výbor, plénum pri voľbe kandidátov a napokon aj prezident republiky pred vymenovaním. Predseda Ústavného súdu tak robí len vtedy, ak sám navrhuje kandidátov.“ Mazák povedal, že on vždy žiadal odpis z registra, nielen výpis.

Čo je zahladenie

Trestný čin, pri ktorom je uložený taký trest, ako dostal Horváth, je zahladený po troch rokoch. Znamená to, že po tej dobe má dotyčný znovu čistý výpis z registra trestov. Ten je potrebný napríklad na založenie živnosti a všade inde, kde zákon vyžaduje bezúhonnosť.

Naopak, v odpise registra trestov sú všetky trestné činy, aj tie zahladené. Ten predkladajú napríklad sudcovia.

Za čo ho odsúdili

Horváth ako spoločník a riaditeľ firmy Autokomm s. r. o. neodviedol daň z obratu. Firma doviezla zo zahraničia osem áut. Jedno si nechal a previedol na seba. Vznikla mu tým daňová povinnosť, ktorú nenahlásil.

Bránil sa, že išlo len o nedbanlivosť. Vraj ak faktúry podpísal ako jediný konateľ, nie je to dôkaz, že vedel o dani z obratu a o podmienkach vzniku povinnosti ju platiť. Súd si to nemyslel.

(r)

Stĺpček Mariána Leška
­Páka na sudcu

Juraj Horváth sa uchádzal o funkciu ústavného sudcu tak, že po celý čas nepriznal, že on sám bol odsúdený. Zatajil to pred poslancami, ktorí ho navrhli, parlamentom, ktorý ho zvolil, i prezidentom, ktorý ho na Ústavný súd vybral. Doktor Horváth sa tak stal nielen sudcom, ale i vydierateľným činiteľom.

Keďže informácia, že bol v roku 1996 právoplatne odsúdený, nebola všeobecne známa, ten, kto ňou disponoval, mohol ju používať ako nátlakový prostriedok proti sudcovi, lebo ide o informáciu, ktorá demoluje jeho dobrú povesť. JUDr. Horváth sa ocitol v situácii, v akej sa verejný činiteľ ocitnúť nesmie. A nebol v nej týždeň ani dva, ale takmer päť a pol roka.

Človek s minulosťou, s akou by sa nemohol stať ani sudcom, je sudcom ústavným. Čím sa opäť potvrdilo, čo je známe už dlho: zákonné nároky na uchádzačov tu s dôležitosťou funkcie nerastú, ale sa znižujú. Potom to aj tak vyzerá.