Spišská Nová Ves, Košice. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky prepustí do konca roka zo 436 pracovníkov 48. Z odvážneho plánu Ficovej vlády okresať štátnu správu o 20 percent je to 11 percent. O miesta však prídu zväčša ľudia z praxe - profesionálni strážcovia prírody a odborní pracovníci. Len v Regionálnom centre ochrany prírody v Spišskej Novej Vsi zrušia desať pracovných miest. Slovenský raj bude strážiť namiesto doterajších štrnástich profesionálov len deväť.
Medzi prepustenými je aj bývalý riaditeľ Správy NP Slovenský raj, ktorého nové vedenie národného parku degradovalo na strážcu prírody, Dušan Bevilaqua.
Strážcovia: Strážiť treba
„Patríme medzi krajiny s relatívne zachovanou prírodou. Keď ju chceme odovzdať aj budúcim generáciám, mali by sme jej ochranu posilňovať. Sú obrovské tlaky na využívanie dokonca aj chránených území. Keď to neustriehneme, určité kruhy slovenskú prírodu jednoducho sprivatizujú,“ hovorí Bevilaqua.
Správa NP Slovenský raj zamestnávala v roku 1999 troch strážcov, v priebehu piatich rokov sa podarilo ich počet zvýšiť na pätnásť. „Dnes už ani to nestačí. Reorganizáciou štátnej ochrany prírody pribudli pod regionálne centrum ďalšie územia, ktoré sme zo zákona povinní chrániť. “ Strážcovia prírody v Slovenskom raji odhalili napríklad viacero prípadov nelegálnej ťažby dreva a pytliactva na chránených územiach.
Menšie zlo
Riaditeľ regionálneho centra v Spišskej Novej Vsi a zároveň šéf Správy Národného parku Slovenský raj Bedřich Hájek sa odvoláva na akčný plán znižovania počtu zamestnancov, ktorý vychádza z uznesenia vlády. Situáciu nevidí dramaticky.
„Snažili sme sa udržať predovšetkým miesta odborných pracovníkov. Prepúšťanie strážcov je podľa nášho názoru menšie zlo. Kontrolu a dozor môžu vykonávať aj iní zamestnanci.“
Hájek hovorí, že v minulých rokoch sa síce podarilo zvýšiť počet strážcov v Slovenskom raji, v rozpočte sa to však neprejavilo. „Na krytie nákladov spojených s výkonom ich funkcie neboli peniaze, efekt ich práce nebol teda taký, aký by mal byť.“
Bývalý vedúci odboru strážnej služby Správy Tatranského národného parku a prezident Asociácie strážcov chránených území Slovenska Juraj Švajda hovorí, že personálne oslabovanie musí mať zákonite negatívny vplyv na celú ochranu prírody.
„Slovensko by sa malo inšpirovať fungovaním národných parkov v iných krajinách,“ tvrdí Švajda. Ako príklad uvádza skúsenosť z Národného parku Grand Paradise v talianskych Alpách. S rozlohou podobnou ako Tatranský národný park či Národný park Nízke Tatry má 62 profesionálnych strážcov a rozpočet 4,5 milióna eur. TANAP stráži 17 profesionálov a rozpočet má 2,9 milióna korún, NAPANT 15 strážcov s rozpočtom 2,5 milióna korún.
