BRATISLAVA. Tí, čo pravidelne zarábajú nadpriemerne vysoké zárobky, budú od januára platiť do Sociálnej poisťovne viac. Na dôchodkoch sa im to však neodrazí. Od januára sa strop na platenie odvodov na dôchodky zvýši z troj- na štvornásobok priemernej mzdy v ekonomike. Kým v súčasnosti ľudia a firmy platia odvody najviac z 56 283 korún, od januára to bude 75 044 korún.
„Ak už chcú, aby v dôchodkoch bolo viac solidarity, mali by to robiť koncepčne, a nie takýmito krokmi, ktoré robia systém zložitejším,“ myslí si o zmenách v dôchodkových odvodoch odborník na dane a odvody Jozef Mihál.
Vyššie odvody, rovnaké dôchodky
Väčšiu solidaritu medzi dobre a slabo zarábajúcimi príjmovými skupinami do prvého priebežného piliera zakomponoval minulý týždeň parlament. Okrem zvýšenia odvodového stropu obmedzil aj takzvaný osobný mzdový bod zamestnanca. Ten je dôležitý pri výpočte jeho dôchodku. Vyjadruje pomer medzi celoročným zárobkom a ročnou priemernou mzdou v ekonomike. Čím je vyššia mzda poistenca, tým vyššia bude aj penzia.
Ak napríklad niekto mesačne zarobí napríklad päťnásobok priemernej mzdy, čo je vyše 90-tisíc korún, na výpočet dôchodku sa mu zohľadní len časť jeho platu. Sociálna poisťovňa ho bude brať tak, ako keby zarobil len trojnásobok mesačného mzdového priemeru , teda 56 283 korún. V súčasnosti musí pracovník s takýmto zárobkom platiť príspevky do Sociálnej poisťovne len maximálne z tejto sumy. Z toho, čo zarobí navyše, sa už odvody neplatí.
Od budúceho roka sa časť platu, z ktorej bude odvádzať príspevky do Sociálnej poisťovne, zvýši skoro o 20-tisíc korún mesačne. Ročne tak oproti dnešnému stavu zaplatí na odvodoch o 18-tisíc korún viac. Keďže odvody platí za zamestnanca aj jeho zamestnávateľ, náklady stúpnu aj jemu. Ak firma nebude chcieť svojmu špičkovému pracovníkovi znížiť plat, ročné náklady na zamestnanca jej pre vyššie odvody stúpnu približne o 50-tisíc korún.
Teraz bude v zákone o dôchodkoch solidarita ľudí s vyššími a nižšími príjmami zohľadnená aj cez takzvaný priemerný osobný mzdový bod. To je priemer osobných bodov, teda podielov zárobku na priemernej mzde za celé obdobie, keď človek pracoval a platil si odvody.
Aj pre priemerný osobný mzdový bod platí obmedzenie, že nesmie byť vyšší ako tri. Ak by obmedzenie platilo len pre priemerný, a nie aj pre ročný osobný mzdový bod, penzie nadpriemerne zarábajúcich by boli vyššie. V konečnom súčte by zamestnanec po 40 rokoch mohol v takomto prípade k dôchodku získať aj niekoľko tisíc korún navyše.
Reformou k solidarite
Podľa Mihála by celý priebežný dôchodkový systém mal byť solidárny. No vláda by podľa neho nemala doň vnášať len čiastkové zmeny, ktoré ho komplikujú. „Treba urobiť reformu, ktorá by systém zjednodušila, zároveň umožnila znížiť odvody, odstránila deformácie a znížila priestor na obchádzanie platenia odvodov,“ myslí si Mihál. Sociálnym odvodom sa dá napríklad vyhnúť tak, že firmy ľuďom vyplatia podiely zo zisku. Z nich sa odvody do Sociálnej poisťovne neplatia.
V pôvodnom návrhu novely dôchodkového zákona ministerstvo práce chcelo zvýšiť strop odvodov na štvornásobok priemernej mzdy. Neobmedzilo však výšku osobného mzdového bodu. Tým by sa stalo, že ľudia s vysokými príjmami by síce platili vyššie odvody, ale mali by aj vyššie dôchodky. Parlament napokon presadil, aby aj osobný mzdový bod bol najviac 3. Tým zamedzil zvýšeniu dôchodkov pre ľudí, ktorí zarábajú viac ako je trojnásobok priemernej mzdy v ekonomike.
;)
