Päť z deviatich udelených ocenení v architektonickej súťaži vypísanej na budúcu tvár Vydrice získali Taliani. Zo slovenských architektov citlivé územie vyburcovalo k činnosti hlavne mladých, ale aj tých, ktorí sa podobnými návrhmi momentálne neživia.
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
O tom, ako Vydrica bude napokon skutočne vyzerať a kto z víťazov sa dostane do konečného tímu architektov, sa rozhodne až koncom novembra. Dovtedy totiž ocenení, ktorí navrhovali vždy len časť z územia, dostali čas na to, aby zosúladili svoj projekt so susedným návrhom a aby ukázali, nakoľko vedia zapracovať pripomienky medzinárodnej súťažnej poroty.
Architektonickú súťaž na riešenie nového bratislavského Podhradia v časti Vydrice vyhlásili v júli. Súťaž bola anonymná a verejná, prihlásiť sa mohol ktokoľvek prostredníctvom internetového portálu. Autori do súťaže prihlásili štyridsať šesť návrhov, z nich 22 postúpilo do druhého kola. Medzi prihlásenými boli zahraničné i niektoré domáce ateliéry, študenti, výtvarníci i vysokoškolský pedagóg.
Taliansky tím architektov, ktorý sa už pred niekoľkými rokmi zúčastnil ideovej súťaže na Vydricu EUROPAN 4 súčasná súťaž motivovala k vypracovaniu celkom nových návrhov, v ktorých už dokázali reagovať na nové podmienky v územnom pláne zóny. K známejším zahraničným účastníkom patril tím architektov SIAL z Liberca (k ich projektom patrí napríklad Obchodný dom Máj v Prahe, či Hotel Ještěd nad Libercom), z domácich to boli ateliér Cakov - Makara, či trojica mladých architektov Matúš Vallo, Oliver Sadovský a Matúš Podskalický. Napriek tomu predseda predstavenstva spoločnosti Zillion Martin Adásek však neskrýva rozčarovanie: "Vzhľadom na to, aké vášne vyvoláva toto územie, je pre nás extrémnym sklamaním, že sa súťaže s výnimkou architektov Hermanna a Žitňanského nezúčastnil žiaden významný slovenský ateliér." Spoločnosť Zillion bola vyhlasovateľom súťaže a je developerom územia.
Revitalizácia Vydrice - územia zdevastovanej časti bývalého bratislavského Podhradia, je veľkou výzvou pre architektov i investorov už po dlhé desaťročia. Dôvodom je vynikajúca poloha lokality v tesnej blízkosti historického centra, vynikajúca dopravná dostupnosť, atraktívny výhľad na Dunaj ako aj úzka spätosť s históriou Bratislavy. To všetko, ak sa Vydrica dočká vhodného architektonického stvárnenia, dôsledného využitia a celkového zvládnutia rozvoja územia, sľubuje atraktívnu návratnosť vložených investícií. Tie nebudú malé. Adásek už dnes odhaduje, že celý projekt výjde na šesť miliárd korún.
Limit v podobe nadmorskej výšky
Hneď od začiatku vypísania súťaže bolo zrejmé, že nová Vydrica nebude napodobeninou tej historickej. Prihlásené návrhy podľa očakávania vyhlasovateľa súťaže mali obsahovať komplexy s obchodným, rezidenčným i administratívnym využitím, očakávali sa aj estetické a exkluzívne mestotvorné prvky, tak ako si ich toto územie zaslúži. A aj obsahovali. Podľa člena poroty, architekta Michala Bogára, ani jeden z predložených návrhov nekopíroval vzhľad z minulosti.
Autori územného plánu, ateliéry AUREX a Bogár - Králik - Urban sformovali Vydricu ako plnohodnotnú mestskú štvrť, do tvorby ktorej však majú čo povedať aj pamiatkari. Prvý pás zástavby by mala tvoriť administratíva a hotel, na viacerých miestach sa ráta s premostením priľahlej cesty tak, aby Vydrica získala priame napojenie na nábrežie. Budovy v prvom rade budú zároveň slúžiť aj ako zvuková bariéra pre ďalšiu zástavbu, kde by malo prevažovať atraktívne bývanie. Aby nebolo možné zneužiť výškové obmedzenia stanovené iba počtom podlaží (štyri až päť), územný plán zóny stanovuje obmedzenie, že stavby nesmú siahať vyššie ako 166 a pol metra nadmorskej výšky.
Kto obstojí?
K rozmanitosti smerovalo aj zadanie súťaže - 2,6 hektára veľké územie rozdelili na päť častí, každú časť vyhodnocovali osobitne. A to je aj dôvod, prečo víťazné projekty treba dopracovať. "Tímy architektov jednotlivé časti navrhovali bez toho, aby poznali riešenie susediacej časti," hovorí Bogár. Teraz prišiel čas všetko zosúladiť. "Či sa v praxi zrealizuje ten-ktorý ocenený projekt závisí aj od toho, ako budú autori schopní ďalšieho rozvoja," hovorí Adásek. Do 26. novembra dostali za úlohu do svojho diela nielen zapracovať pripomienky poroty, ale aj vo forme skice zosúladiť svoj návrh s víťazným návrhom "suseda". Doriešiť treba aj niektoré formálne záležitosti. Keďže víťazom jednej z častí je poľský študent architektúry, bude si museť nájsť partnera - oprávnenú osobu.
Či budú víťazné návrhy zrealizované v praxi je veľmi dôležité pre osud ďalších architektonických súťaží na Slovensku. A to aj napriek tomu, že vyhlasovateľ súťaže vyčlenil na odmeny päť miliónov korún. Michal Bogár sa totiž domnieva, že práve nedôvera architektov v slovenské súťaže mohla byť príčinou nízkeho záujmu zo strany známych slovenských ateliérov.
"Spracovanie súťaže si vyžaduje zo strany architektov vysoké náklady. Doteraz sa však súťaže často skončili tak, že si developer aj tak nakoniec urobil čo chcel," hovorí Bogár. V Nemecku sa napríklad organizuje niekoľko desiatok súťaží ročne a mnohé víťazné projekty sa v praxi postavia.
Víťazné návrhy si môže verejnosť pozrieť od zajtrajška až do 24. novembra v Primaciálnom paláci.
1. cena - Roberto Grio, Guendalina Salimei, Francesca Contuzzi a Elio Ravá (Taliansko)
2. a 3. cena - nebola udelená
Z histórie
Vydrica je časť bratislavského Podhradia, ktorá sa rozprestiera od hradného brala, korunovačného Dómu svätého Martina a Nového mosta až po nábrežie Dunaja. Leží priamo pod Bratislavským hradom a je súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie a pamiatkovej zóny s bohatou históriou. Toto atraktívne územie je však už desaťročia nevyužívané, dnes takmer prázdne, ale so stopami zástavby od rímskych čias až po súčasnosť.
Lokalita Vydrica dostala svoje pomenovanie odvodením od obyvateľov osady ležiacej okolo riečky Vydrica, ktorá aj v súčasnosti preteká cez Železnú studničku, odtiaľ cez Mlynskú dolinu a pri moste Lafranconi ústi do Dunaja. Mnohí Bratislavčania nevedia, že Mlynská dolina je pomenovaná práve podľa mlynov na riečke Vydrica, ktoré mleli múku pre celé mesto. Osadníci tejto oblasti sa v 13. storočí presťahovali do bratislavského podhradia a vytvorili tu nové obce. Samostatné podhradské osady Vydrica a Zuckermandel sa postupne rozširovali, až sa počas storočí pod Bratislavským hradom vytvorila súvislá zástavba okolo hradného kopca.
Tvár, ktorú si pamätajú aj súčasníci, dostala Vydrica v 18.storočí. Boli to prevažne jedno až troj poschodové budovy s úzkymi dvormi a malými záhradami, ktoré pretrvali v Podhradí až do polovice 20. storočia. V tejto podobe Vydrica mala ako urbanistická štruktúra svoju hodnotu a svoje neopakovateľné čaro. No žiaľ, politický režim etablovaný po 2. svetovej vojne začal Podhradie postupne likvidovať. Využili havarijnú situáciu väčšiny budov a skutočnosť, že prevažnú väčšinu obyvateľstva tvorili slabšie sociálne vrstvy.
Prvá fáza likvidácie Podhradia sa začína v roku 1948, druhá v roku 1960, tretia približne v roku 1967 a zavŕšila ju výstavba Nového mosta, ktorá umelo uzavrela urbanistický vývoj historického Podhradia. Likvidáciu Podhradia ukončil zub času.
