Iba 150 metrov od prvých domov a 400 metrov od historického centra Pezinka stojí hora odpadu. Obyvateľov vinárskeho mestečka pod Malými Karpatami otravuje zápach, zvyknúť si museli aj na odpadky roznášané po okolí vtákmi. Vyše štyridsať rokov sa do starej tehliarskej jamy hromadili smeti zo širokého okolia vrátane odpadu z chemických závodov.
Dlhoročný odpor miestnych k skládke sa v posledných mesiacoch vystupňoval. Zistenie, že do posledného štádia povoľovania smeruje zámer vybudovať v susedstve starého smetiska ďalšiu skládku, ho ešte vyhrotilo. Jednému z úradov, ktoré rozhodujú o jej povolení, šéfuje syn majiteľa firmy prevádzkujúcej skládku. Ďalší úrad zas vedie človek, ktorý hovorí o závažných vplyvoch nepovolenia pezinskej skládky.
VIDEO: Aktivista o konflikte záujmov
Nová skládka má podobne ako tá stará slúžiť najmä ako smetisko pre osemnásť kilometrov vzdialené hlavné mesto. Starú skládku museli v októbri pre nesplnenie zákonných podmienok zatvoriť.
Rodinný podnik
Zámer vybudovať regionálnu skládku v Pezinku pritom už dávnejšie zavrhlo mesto. „Je tu neriadená stará skládka, banská ťažba, vysoký výskyt radónu, mestom prechádza tranzitná doprava do Bratislavy. To všetko predstavuje pre obyvateľov zdravotné riziko,“ hovorí primátor Oliver Solga.
Štúdia, ktorú pred piatimi rokmi spracovali aktivisti, potvrdila v okrese aj zvýšený výskyt alergií a niektorých onkologických ochorení.
Ešte v roku 2002 mesto preto skládku v územnom pláne zakázalo a tamojší stavebný úrad zamietol žiadosť o územné rozhodnutie. Obyvatelia Pezinku dúfali, že v zápase o lepšie životné prostredie zvíťazili.
Po vlaňajších parlamentných voľbách sa však zabrzdený povoľovací proces opäť rozhýbal. Spoločnosť Ekologická skládka, ktorú založili majitelia starého smetiska na vybudovanie novej skládky, sa vlani v decembri voči rozhodnutiu pezinského stavebného úradu odvolala na Krajský stavebný úrad v Bratislave. Jeho šéfom sa v lete 2006 stal 26-ročný nominant Smeru Ján Man mladší. Syn predsedu predstavenstva Ekologickej skládky Jána Mana staršieho.
Ján Man mladší bol podľa obchodného registra až do konca mája tohto roku členom dozornej rady Ekologickej skládky. Teda v čase, keď už úrad pol roka rozhodoval o pezinskom prípade.
Podľa internetovej stránky katastra nehnuteľností je Ján Man mladší zároveň aj vlastníkom veľkej časti pozemku, na ktorom má skládka vzniknúť.
Predpojatosť prednostu i jeho podriadených Pezinčania napadli. Ministerstvo výstavby prednostu z rozhodovania vylúčilo, zároveň však určilo, aby o podriadených rozhodol sám. Šéf rozhodol, že zamestnanci, ktorých odmeny záležia aj od neho, predpojatí nie sú.
Čudné praktiky
Vo februári tohto roku Krajský stavebný úrad vylúčil Mesto Pezinok i ďalších vlastníkov susedných pozemkov z odvolacieho konania, „z dôvodu odčlenenia časti pozemku navrhovateľom“. Manovci totiž svoje parcely rozdelili na viacero pozemkov tak, aby s pozemkami pod budúcou skládkou nesusedil nikto okrem nich.
A keďže úrad z konania vylúčil aj aktivistov, proti rozhodnutiu sa tak nemá kto odvolať.
Ako a či vôbec Krajský stavebný úrad rozhodol, sa však dodnes aktivistom ani mestu zistiť nepodarilo. Na otázku SME, v akom štádiu je odvolanie, úrad odpovedal: „Nepovažujeme za vhodné sa k priebehu konania vyjadrovať, nakoľko v danej veci prebieha správne a súdne konanie na iných príslušných orgánoch, ktoré nie sú právoplatne ukončené.“ Odpoveď neposkytol ani Ján Man starší. Na e–mailové otázky nereagoval, napriek neskoršiemu prísľubu telefonického vyjadrenia nedvíhal ani mobil.
Jama je vraj stavba
Spoločnosť Ekologická skládka však medzičasom urobila ďalší krok, ktorý zburcoval verejnosť. V septembri požiadala Inšpektorát životného prostredia v Bratislave o vydanie integrovaného povolenia, čo je posledný krok potrebný na výstavbu skládky. A hoci zákon územné rozhodnutie vyslovene vyžaduje, spoločnosť v žiadosti tvrdila, že ho nepotrebuje. Tvrdenie opierala opäť o stanovisko úradu, ktorému šéfuje Ján Man mladší. Úrad v stanovisku poukazuje na výnimku stavebného zákona, ktorá umožňuje stavby, ktoré sa umiestňujú do uzatvorených priestorov už existujúcich stavieb, stavať aj bez územného rozhodnutia.
VIDEO: Smeti z Bratislavy
Hovorí Zuzana Čaputová, právnička a aktivistka a Oliver Solga, primátor Pezinka.
VIDEO: Stará jama a nová jama
„Považovať jamu za zatvorenú stavbu sa dá ťažko. Výnimku navyše nemožno uplatniť na stavby, ktoré predstavujú vážny zásah do životného prostredia, ako skládka či jadrová elektráreň,“ hovorí právnička a aktivistka iniciatívy Skládka nepatrí do mesta Zuzana Čaputová.
„Stanovisko úradu pôsobí ako účelové manipulovanie so zákonom v prospech firmy prednostovej rodiny, ktorá bude mať zo skládky slušný biznis,“ tvrdí. Zisk z novej skládky by sa totiž pri súčasných sumách podľa odhadov aktivistov pohyboval v miliardách korún.
VIDEO: Hovorí aktivista Miroslav Král
Žiadosť o okamžité zastavenie konania na inšpektorát už doručilo 1187 Pezinčanov. „Počtom prihlásených účastníkov ide o jedno z najväčších povoľovacích konaní na Slovensku,“ hovorí aktivista Miroslav Král.
Zápas sa nekončí
O námietkach obyvateľov rozhodne riaditeľ inšpektorátu Miroslav Held. Ten sa v minulosti ešte ako zamestnanec Krajského úradu životného prostredia v Bratislave za výstavbu regionálnej skládky v Pezinku zasadzoval. Na internete je stále dostupná prednáška, v ktorej tvrdí, že Pezinok skládku zakázal na základe zmanipulovaných údajov.
Held minulý týždeň na otázku, prečo konanie nezastavil, keď žiadosť neobsahovala územné rozhodnutie, odpovedal: „Inšpektorát sa žiadosťou zaoberal dosiaľ len procesnoprávne a formálne nezistil dôvod na zastavenie konania.“ O deň neskôr však už poslal inú odpoveď, v ktorej tvrdí, že ak navrhovateľ územné rozhodnutie nepredloží, konanie zastaví. „Doteraz sme v dobrej vôli brali do úvahy doklad, ktorý hovoril, že územné rozhodnutie potrebné nie je.“
Čaputová upozorňuje, že kauza sa nekončí. „Vec sa totiž zrejme vráti na úrad, na čele ktorého stojí syn žiadateľa.“
Vyšší záujem
Pezinčania sa obávajú aj nátlaku Bratislavy, ktorá na uzatvorenie starej skládky doplatila. „Hlavné mesto by jednoznačne privítalo sprevádzkovanie novej skládky. Pezinok vyhovoval cenami aj dostupnosťou,“ priznáva Eva Chudinová z magistrátu.
„Obávame sa nárastu cien z dôvodu neexistencie veľmi silného konkurenčného partnera na trhu,“ hovorí aj Roman Achimský z odpadovej spoločnosti OLO, ktorá len tento rok za uskladnenie 50-tisíc ton bratislavského odpadu v Pezinku zaplatí 30 miliónov korún.
S regionálnou skládkou v Pezinku rátajú aj Bratislavský samosprávny kraj a Krajský úrad životného prostredia.
„Zrejme sa im zdá, že bude ľahšie zlomiť odpor obyvateľov v malom Pezinku ako v Bratislave. Že ide o lokalitu vysoko nevhodnú na budovanie skládky, sa pritom nehľadí,“ myslí si predseda združenia Priatelia Zeme - SPZ Ladislav Hegyi.
Optimista nie je ani primátor Solga. „Obávam sa, že skládke napokon aj tak nezabránime. Ak im neschvália komunálny odpad, stále môžu získať povolenie na zavážanie banského diela stavebným odpadom. Aj to je zlatá baňa.“
Odpad je výnosný biznis
V pozadí budovania skládok stoja silné ekonomické dôvody. Nakladanie s komunálnym odpadom je popri výdavkoch na školstvo a chod mestských úradov najväčšou položkou rozpočtov miest. Len Pezinok za odvoz a uskladnenie odpadu platí vyše 22 miliónov korún ročne. Podnikanie v tejto oblasti znamená takmer istý zisk.
Peniaze skládky prinášajú aj mestám, v ktorých sa nachádzajú. Prevádzkovateľ skládky mestu za uskladňovanie odpadu na jeho území platí, mesto menej stojí aj odvoz vlastného odpadu.
Primátor Pezinka Oliver Solga hovorí, že výpadok príjmu po uzatvorení starej skládky a odvoz pezinského odpadu na skládku do obce Dubová zvýši náklady mesta takmer o 100 percent. Občanom preto hrozí zvýšenie poplatku za odpad zo 450 korún až na 861 korún na osobu. Miestni aktivisti nesúhlasia. „Kým stará skládka mestu zarábala, peniaze sa investovali do infraštruktúry, či rekonštrukcie budov. Prečo by teraz zvýšenie nákladov na odpady mal znášať len občan,“ pýta sa aktivista Jaroslav Pavlovič.
VIDEO: Wittgrúber by privítal referendum
Mestský poslanec Peter Wittgrúber si myslí, že či budú ľudia platiť viac, alebo sa zmieria s novou skládkou, by malo rozhodnúť miestne referendum. V prieskume verejnej mienky, ktorý v lete urobilo občianske združenie Prevencia AD na vzorke 501 respondentov, sa 66 percent Pezinčanov vyslovilo, že ak nová skládka nevznikne, sú ochotní platiť viac.
Nevybudovanie skládky v Pezinku bude mať finančný vplyv aj na hospodárenie Bratislavy. „Ak sa regionálna skládka v Pezinku nevybuduje, kapacita existujúcich skládok v kraji bude vyplnená v období 8 až 10 rokov. Budeme musieť hľadať vzdialenejšie skládky, čo bude znamenať obrovský ekonomický tlak,“ hovorí riaditeľ inšpektorátu životného prostredia v Bratislave Miroslav Held.
Predseda združenia Priatelia Zeme - SPZ Ladislav Hegyi naopak tvrdí, že skládok je na Slovensku dosť. „Ak sa Slovensko nechce zaradiť medzi environmentálne zaostalé krajiny, musíme prestať budovať hory odpadu a konečne sa zamerať na separáciu a recykláciu.“
Budovanie nových skládok neodporúča ani Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky.
(mp)
Chronológia kauzy
1964Tehliarska jama v Pezinku sa začína zavážať odpadom
1996 Skládku privatizuje podnikateľ Ján Man starší
1997 Krajský úrad vydáva súhlas na prevádzkovanie skládky aj po roku 2000, súd neskôr rozhodol, že nezákonne
1997Miestnu skládku úrady menia na regionálnu
2002 Ekologická skládka a.s. žiada o územné rozhodnutie pre novú skládku
2002 Mesto Pezinok novú skládku v územnom pláne zakazuje
august 2006 Prednostom Krajského stavebného úradu (KSÚ) sa stáva Ján Man mladší
november 2006 Stavebný úrad v Pezinku zamieta novú skládku
december 2006 Ekologická skládka sa odvoláva na KSÚ
september 2007 Inšpektorát životného prostredia začína povoľovanie novej skládky
31.10. 2007 Stará skládka je uzatvorená
16. 11. 2007 Takmer 1200 Pezinčanov žiada okamžité zastavenie povoľovania novej skládky
KAMERA: Eugen Korda
