BRATISLAVA. Úprava marže na lieky, ktorú od januára plánuje ministerstvo, ovplyvní aj ceny niektorých voľnopredajných liekov. „Lacné lieky budú drahšie a ceny drahších naopak klesnú,“ povedal Tomislav Jurik z prezídia Slovenskej lekárnickej komory.
Úprava ceny sa však bude týkať len tých voľnopredajných liekov, ktoré sa zároveň predpisujú a vtedy časť z nich hradí poisťovňa. Zdražejú tak niektoré bežne kupované lieky ako paralen, panadol baby, aspirin či liek pre alergikov zodac. Podľa návrhu však nie výrazne, len o 10 až 20 korún.
Zmenia sa aj ceny liekov predávaných na predpis, tam však bude náklady znášať najmä zdra votná poisťovňa, pacienti len cez doplatky. Klesnúť by mali ceny špeciálnych liekov používaných napríklad pri onkologických ochoreniach či pri zlyhávaní obličiek, keď pacient chodí na dialýzu. Tiež by sa mala znížiť cena antikoncepcie a liekov na poruchy erekcie ako napríklad viagra. Ceny liekov, ktoré sú v predaji iba bez predpisu, by návrh nemal ovplyvniť.
Čo vyvolá zmenu ceny
Návrh degresívnej marže má platiť od januára, nedávno sa však skončilo jej pripomienkovanie a jednou z požiadaviek distribútorov liekov bolo posunúť termín. „Dostávame sa do časovej tiesne, zmena marže si vyžiada zmenu softvéru lekární, výrobcov liekov a distribútorov,“ povedal Sína Niku z prezídia Asociácie dodávateľov liekov.
Ministerstvo zdravotníctva zavedenie degresívnej marže zdôvodňuje snahou šetriť verejné zdroje.
Princíp spočíva v tom, že dnes si distribútor mohol na lieky pridať maržu 11 percent a lekáreň 21 percent. Od januára rozdelí ministerské nariadenie lieky do niekoľkých pásiem a v každom bude na lieky iná, presne určená marža pre distribútora a pre lekárnika. Na lacnejšie bude vyššia, na drahšie nižšia. Na budúci rok chce tak rezort ušetriť 400 miliónov korún. Rezort sľubuje, že vďaka návrhu budú drahšie lieky dostupnejšie a prestanú sa uprednostňovať zo špekulatívnych dôvodov.
Môžu byť poškodené nemocnice
Lekárnici s návrhom ministerstva nesúhlasia, časť ušetrených peňazí chceli ponechať v systéme na ochranu menších vidieckych lekární pred zánikom. Ministerstvo to odmietlo. Distribútori zase kritizujú, že degresívna marža sa ma týkať aj liekov dodávaných nemocniciam. „Splatnosť liekov dodávaných nemocniciam je dnes priemerne jeden rok, pri marži 10 percent sa toto obdobie podľa nich dá preklenúť.
Ministerský návrh však ráta, že marža na lieky pre nemocnice klesne priemerne na 3,5 percenta. „Dodávky do nemocnice by sa z ekonomického hľadiska neoplatili,“ hovorí Niku.
Pripomienky poslali aj výrobcovia drahších liekov, napríklad aj antikoncepcie.
Ministerstvo zdravotníctva chce v budúcnosti podporiť lekárne iným spôsobom, a to cez špeciálny príspevok na výrobu liekov priamo v lekárni podľa potreby konkrétneho pacienta. Jurik tento návrh chváli: „Roky táto práca nebola ohodnotená, lieky pripravuje magister s atestáciou, ktorý sa celý život vzdeláva, a bez ohľadu na to, koľko príprava trvá, dostane odmenu 20 korún.“ Pacienti sa podľa neho v tomto prípade nemusia obávať zvýšenia ceny lieku, naopak, pribudnú lekárne, ktoré im budú vyrábať lieky na mieru.
Spotreba liekov
V Európe tvoria náklady na lieky asi 10 percent nákladov na zdravotnú starostlivosť, na Slovensku je to 30 percent.
Ročne sa na Slovensku predpíše 93 miliónov balení liekov, pričom 10 percent z toho pacient vôbec neužije.
Ročne sa teda na lieky u nás vynaloží 30 miliárd, asi tri miliardy na voľnopredajné lieky.
Spotreba liekov pritom stále stúpa, v roku 2004 sa vydalo u nás 82-tisíc balení, v roku 2005 už 86-tisíc liekov.
Až 30 percent liekov sa vo svete použije na odstránenie príznakov, ktoré vyvolala predošlá liečba a v rámci nej nesprávne predpísané lieky.
Zdroj: Stratégia liekovej politiky do 2010, MZSR
