OBJEDNÁVKOVÝ FORMULÁR NÁJDETE ZA TÝMTO ODKAZOM.

V posledných týždňoch sme vám predstavili desať filmov zo 70. rokov. Edíciu Slovenského filmového ústavu a vydavateľstva Petit Press uzatvára bonusové DVD s filmovými týždenníkmi z toho obdobia. Ak sa pýtate, čo to je, ponúkame vám spomienky filmového dokumentaristu Milana Černáka a odpovede desiatich mladých ľudí, ktorí hodnotili aj filmy z edície 70. rokov.

Je oprávnené pochybovať, či je to odraz reality

Ak ste sa vybrali do kina, no meškali ste, nič ste neprešvihli. Bežal ešte Žurná, teda filmový týždenník. O ňom hovorí MILAN ČERNÁK, filmový dokumentarista na dôchodku, ktorý je aj zostavovateľom bonusového DVD.

Oprava: V pôvodnom texte sme omylom uviedli, že náš respondent Milan Černák v 70. rokoch pripravoval propagandistické filmové týždenníky: nie je to pravda, po udalostiach v roku 1968 bol z funkcie naopak odvolaný.

Podľa akého kľúča ste vyberali týždenníky na DVD?

Celý materiál na výber zahŕňal desať rokov, to je 530 týždenníkov. Nebola to ľahká činnosť. Filmový týždenník bol prevažujúcim obrazovým spravodajským materiálom, televízia ešte nebola taká rozšírená. Išlo mi o to, aby som zachytil desaťročný vývoj, pretože prvé roky boli ešte odrazom udalostí, ktoré sa začali Pražskou jarou a skončili augustom 1968. Potom sú tam roky, keď už normalizácia kvitla. No išlo mi tiež o pokrytie celého teritória Slovenska, ako aj o pokrytie tematické.

Týždenník nie je dokument, aj keď v istom zmysle dnes túto funkciu plní. Čo je to za útvar?

Včera som sa, v inej súvislosti, pozeral do Encyklopédie žurnalistiky z konca 70. rokov. Tam sa často používa skratka PMIP - prostriedky masovej informácie a propagandy. To, čo dnes pomenúvame ako masmédiá, bolo PMIP. To vystihuje, myslím, veľmi presne, o čo išlo.

Filmové týždenníky uzatvárajú edíciu filmov zo 70. rokov. Čo majú dnes ľuďom povedať?

Hraný film reflektuje realitu, ale nie je jej odrazom. Je oprávnené pochybovať, či tento týždenník jej odrazom je. No práve konfrontácia týchto dvoch kvázi realít môže dať divákovi istý obraz o skutočnosti, v ktorej sme žili.

Ako ste vnímali týždenníky v úlohe diváka v kine?

V druhej polovici 60. rokov sa nám podarilo dostať slovenský filmový týždenník na európsku úroveň. Bolo pre mňa neradostné dívať sa na to, čo sa z neho v priebehu dvoch rokov stalo.

Existovali žurnály všade vo svete?

Samozrejme, aj keď koniec 70. rokov na západe už znamenal postupné odumieranie žurnálu.

Každého asi pobaví týždenník o nedostatku dámskych nohavičiek.

To je jeden z prvých. Cítiť tam, že sa ešte dalo aj čosi kritizovať. Nohavičky som vybral preto, aby sa do povedomia ľudí dostal "problém", ktorý si dnes už nevie predstaviť ani najväčší recesista.

Bol k tomu celkom vtipný komentár.

Áno, hovorí sa tam, že dámy možno budú chodiť bez nohavičiek.

Iris Kopcsayová

Pohľad mladej generácie: Ako vnímate žurnál zo 70. rokov?

• Žartovné až komické

Eva Zrubcová (23), študentka scénografie

Týždenník som nepoznala, iba dokumenty z tých čias a pôvodné reklamy. Každá doba má svoje pre a proti, treba sa pokúsiť poučiť sa alebo sa aspoň zasmiať. S odstupom času to pôsobí žartovne až komicky. Dnes už sa žiaden moderátor nesnaží o "Hviezdoslavov Kubín". Nútena láska k vlasti a sociálne cítenie, aj často premieľané slovo "občan" sa stávajú výsmechom. Už si asi žiadna žena nevie predstaviť niečo také absurdné, ako je nedostatok spodných nohavičiek na trhu a už vôbec nie to, že by vám pred filmom v kine premietli reportáž, prečo to tak je a že ani o rok to nebude inak.

• Profesionálne urobené

Peter Begányi (27), dokumentarista

Rád sa vraciam do starých čias, uvedomujem si vďaka tomu históriu. Staré žurnály boli veľmi profesionálne urobené, na rozdiel od dnešných spravodajsých materiálov. Mali totiž dramatrugiu, človek sa presne dozvedel, čo, kedy, ako a kde sa stalo. Na krátkej ploche bolo vysvetlené všetko, i keď to bolo, samozrejme, propagandistické. Na žurnáloch vyrástli prví slovenskí filmári, aj Bielik, preto má aj slovenský hraný film v sebe určitú dokumentárnosť. Zapôsobili na mňa najmä papaláši, komunisti, čo hovorili o tom, prečo zvíťazila komunistická strana.

• Pekné dokumenty

Jana Cviková (21), študentka scenáristiky

S Filmovým týždenníkom som sa stretla na filmovom festivale. Bolo to fajn, mohla som v pohode odbehnúť na "vecko" a nebáť sa, že nestihnem film. No bolo tiež fajn vidieť dobu, ktorú som nezažila, niečo, čo je dnes už viac-menej vtipné, aspoň našej generácii. Aj keď píšem scenáre z toho obdobia, je to inšpirujúce, je to "iná realita", archív toho obdobia. Je zaujímavé vidieť krajinu, ako sa vyvíjala. Páčili sa mi hospodárske veci, napríklad hala, kde vykladali veľa hrozna. Všetci na to boli hrdí.

• Človek sa schuti zabaví

Tomáš Holetz (26), organizátor festivalu Hodokvas

Žurnály som už videl v rámci akéhosi retrocyklu na STV. V noci mi to slúžilo ako skvelá kulisa pri zaspávaní. Teraz sa mi do rúk dostalo DVD, ktoré som si schuti pozrel. Nepreháňam, pri niektorých žurnáloch som sa trhal smiechom. Napríklad pri scéne, kde vtedajší pohlavári slávnostne strihajú pásku pri železnici, ktorá ešte nie je dokončená. Alebo reportáž z fabriky na výrobu dámskych nohavičiek. Nestačil som sa čudovať, čo bolo pred 30 rokmi sexi. Tí skôr narodení aj zaspomínajú. No ak by som čosi podobné s plnou vážnosťou vzhliadol v kine dnes, do smiechu by mi asi nebolo. Hoci... Žurnály nahradili reklamy, ktoré sa často vtipom ani obsahom na staré dobré žurnály "nechytajú".

• Česť práci!
  

Martina Baranová (28), advokátka

Pri filmových týždenníkoch sa vždy príjemne odreagujem. Vnímajúc poplatnosť dobe a červenkastý politický podtón, na mňa pôsobia doslova "hrejivo". Boli nakrútené profesionálne, so sugestívnym komentárom a pokryli všetko, čo sa u nás dialo. Človek musí na chvíľu zatúžiť žiť v časoch plných pohybov, zázrakov, rekordov a dámskych nohavičiek bez gumičiek. Ako hovorí klasik K. Lero: "Rád spomínam na to nasadenie, pompéznu hudbu a vnútornú dramaturgickú stavbu, ktorá aj z úplného ignoranta vedela vycediť nadšeného budovateľa." Čest práci!

• Filmárska kvalita

Michal Baláž (21), študent scenáristiky

Pôsobí to nechcene vtipne, niektoré veci vyznievajú absurdne. Ale má to aj istú filmársku kvalitu. Ako som si všimol, cieľom týždenníkov bolo odviesť pozornosť od hlavných vecí. Dnes aj dlhšie ako trval týždenník idú pred filmami upútavky a reklamy, je to podobný spôsob manipulovania s divákom. Keďže som z Humenného, upútala ma reportáž z podniku Chemlon (nohavičky) a reportáž z Bratislavy o stavaní mosta. Videl som asi prvýkrát v živote, ako vyzerala židovská štvrť. Bolo kruté, keď ukázali krásnu štvrť a pyšne povedali, že padol posledný dom, ktorý im bránil. A potom záber na pusté zbúranisko.

• Vymývanie mozgov funguje

Ildikó Pongó (28), absolventka filmovej vedy

Žurnály poznám. Nemecké, z éry tretej ríše, české aj slovenské. Tieto zo 70. rokov na mňa pôsobili tragikomicky. Keby som si ich mala pozrieť v kine dnes, mohlo by to byť dobré rozptýlenie, najmä keby nahradili otravné reklamy. "Úžasné" boli srdcervúce komentáre prezentované vo svojsky ľubozvučnej slovenčine. Človek si mohol pomyslieť, že je radosť žiť v takejto optimistickej krajine. Srdce sa mi rozbúcha pri každej správe o žatve, úspechoch v továrňach a šťastných ľuďoch, ktorí sa vzdajú osobného blaha, aby mohli slúžiť vlasti. Brainwashing fungoval vtedy a funguje aj dnes. V inej podobe.

• Páčilo sa mi to

Dana Pribullová (23), herečka

S Filmovým týždenníkom som sa stretla až na tomto DVD. Veľmi ma to zaujalo. Niekedy som sa zasmiala, inokedy zamyslela. Bolo to veľmi kvalitne urobené. Zaujal ma hneď prvý, kde ukazujú, ako boli cez vojnu železničné trate na Slovensku celkom rozbúrané a ako sa im to rýchlo podarilo opraviť. Páčila sa mi reportáž o tom, ako to fungovalo v krajčírstve v Humennom.

• Vypnúť zvuk

Monika Kompaníková (28), spisovateľka

Spočiatku to bola celkom zábava. No neskôr začala ťažká propaganda. Vo mne zarezonovala Považská Bystrica, lebo tam som sa narodila, zábery z Považských strojární, kde robili moji rodičia. Alebo zábery z Bratislavy, keď sa stavali sídliská a búrala sa Vydrica. Len by bolo dobré vypnúť zvuk. Zaujalo ma aj detské oblečenie, keďže mám malé dieťa a veci z bežného života. Dnešné 15-ročné decká si to ani nevedia predstaviť.

• Propaganda, to je to slovo

Roman Fabián (26), študent filmovej a televíznej réžie

Problém bol v tom, že niekto niekedy chcel od ľudí, aby vnímali informáciu veľmi striktne tak, ako sa ju rozhodol vnímať on. Bolo to nastavené z jediného uhla pohľadu. Pre mňa to vyznieva štylizovane, nie je to prirodzené. Neviem, či je to ideológia. Propaganda, to je to správne slovo. Najviac na mňa zapôsobil hlas človeka, ktorý to komentuje. Nasadenie, perfektná artikulácia, spôsob prejavu, neuveriteľne pozitivistický, budovateľský - smial som sa v kuse. Paralela medzi týždenníkmi a dnešnými reklamami je veľmi zaujímavá. Je to to isté v ružovom, rovnaká propaganda, len niečoho iného. Hoci "propaganda" je slovo, ktoré zaniklo.

Informácie o DVD

DVD obsahuje výber 10 vydaní kinožurnálu Týždeň vo filme z obdobia rokov 1970–1979. Každé z nich pozostáva z niekoľkých stručných správ z rôznych oblastí dobového spoločenského diania – politiky, hospodárstva, vedy, kultúry či športu. Mozaika filmových reportáží výberom tém i spôsobom spracovania približuje z dnešného pohľadu občas trochu bizarnú atmosféru našej komunistickej minulosti. Týždenníky, ktoré sa kedysi premietali v kinách pred každým filmovým predstavením, sa dnes pre nás ale rozhodne stávajú cenným svedectvom o svojej dobe.

Réžia: Štefan Kamenický (TvF 2/1970),Marcela Jurovská (TvF 23/1970, 49/1971),Štefan Bujna (TvF 34/1973), Peter Hledík (TvF 38/1974, 42/1975), Emil Fornay (TvF 51/1977,
31/1979), Ľudovít Veselý (TvF 35/1978), Mikuláš Fodor (TvF 19/1979)

Farba: čb | Formát: klasický | Minutáž: 90 min. |
DVD obsahuje nasledovné vydania týždenníkov
2/1970, 23/1970, 49/1971, 34/1973, 38/1974, 42/1975, 51/1977, 35/1978, 19/1979, 31/1979
TEXTOVÝ BONUS : M. Plítková-Jurovská: Čo bol týždenník?
TITULKY: slovenské, english
AUDIO: slovensky 2.0 [mono]