BRATISLAVA. Štyridsiatnička Lucia dvakrát v živote stála pred voľbou, či pôjde na interrupciu. Pred desiatimi rokmi sa rozhodovala prvý raz. Čakala druhého syna a lekári zistili, že má rovnakú genetickú odchýlku ako matka. Nevedeli, ako sa prejaví. „Mala som len jedno dieťa, a tak som sa rozhodla riskovať.“ Chlapček sa narodil zdravý.
Po troch rokoch bola opäť v rovnakej situácii. Medzitým pribudol tretí syn a krátko potom otehotnela. „Tentoraz zavážili aj finančné dôvody a pridala sa aj neistota genetiky.“ S manželom sa rozhodla pre interrupciu. „Nebolo to jednoduché a dodnes si to vyčítam. Stále rozmýšľam, aké by to bolo.“
Lucia pred interupciou nemusela ísť pred žiadnu komisiu a ani uvádzať dôvody svojho rozhodnutia. Stačilo vyplniť žiadosť.
„Bezdôvodné“ interrupcie budú čoskoro možno minulosťou.
Chýbajú dôvody
Ústavný súd bude už zajtra rozhodovať, či interrupčná legislatíva nie je v rozpore s ústavou. Zákon aj vyhlášku o umelom prerušení tehotenstva napadla ešte pred šiestimi rokmi skupina poslancov, prevažne z KDH.
„Ľudský život je hodný ochrany už pre narodením,“ taký je hlavný argument ich zástupcu Daniela Lipšica. Napriek tomu tvrdí, že aj v prípade víťazstva na Ústavnom súde úplný zákaz interrupcií Slovensku nehrozí. Ženy do 12. týždňa tehotenstva môžu ísť na interrupciu bez uvedenia dôvodu a to je to, čo skupina poslancov považuje za nesprávne.
Zo 46 štátov Rady Európy zakazuje interrupciu šesť, medzi nimi aj Poľsko. V ostatných sú interrupcie do dvanásteho týždňa povolené, i keď v niektorých štátoch musia ženy uvádzať dôvody rozhodnutia.
Lipšic tvrdí, že dôvody na potrat by mali byť vždy vážne. Napríklad pri zdravotných problémoch ženy alebo po znásilnení. Za otáznu považuje zlú sociálnu situáciu rodiny. Lipšic sa prikláňa ku kompromisu. „Teraz právna úprava stavia osobnú slobodu a niekedy určitý životný štýl nad nevinný život.“
V septembri na Slovensku prebehla kampaň Právo na život, ktorá odsúdila prerušenie tehotenstva ako vraždu a zobrazením interupcií na bilbordoch vyvolala silné reakcie.
Život nevzniká počatím
„Vedecky a ani inak nie je preukázané, že život vzniká počatím,“ oponuje obhajca Národnej rady pred Ústavným súdom, exposlanec Miroslav Abelovský. „Všetky argumenty, okrem jediného, ktorý vychádza z katolíckej vierouky, sú na našej strane.“ Pripomína, že keď kresťanskí demokrati v roku 2001 presadzovali v novele ústavy ochranu nenarodeného dieťaťa a zákaz interrupcie, neuspeli.
Abelovský tvrdí, že rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva či dokumenty OSN hovoria v prospech slovenského zákona.
V prípade vyhlášky, ktorou sa interrupčný zákon vykonáva, však neuspeje. Umožňuje totiž interrupcie do 24. týždňa z genetických dôvodov. To je protiústavné, ide to nad rámec zákona. Do polroka po zrušení musí vzniknúť nové znenie. Ak to poslanci nestihnú, nebudú sa môcť vykonávať interrupcie vážne poškodených plodov.
Rozhodnutie možno nepríde
Či ústavní sudcovia o interrupčných zákonoch rozhodnú zajtra, je otázne. Abelovský si myslí, že súd rozhodne, ale vyhlásenie rozhodnutia o pár dní možno odloží. Exposlanec je presvedčený o úspechu. „Bol by som zlý zástupca, ak by som šiel na súd s tým, že prehráme.“
Lipšic si taký istý nie je. Na rozdiel od Abelovského si netrúfa ani povedať, či uspeje. „Netuším.“
Prerušenie volí čoraz menej žien
Potratov je čoraz menej, ľudia sa správajú zodpovednejšie.
Od roku 1989 počet potratov na Slovensku každý rok klesá. Vlani ich zaznamenali 14 243, čo je najmenej. Od roku 1988, keď ich bolo najviac – 51-tisíc sa zmenila spoločenská a ekonomická situácia, dostupnejšia je aj antikoncepcia.
Sociológovia hovoria o zodpovednejšom správaní ľudí a účinkoch osvety o antikoncepcii a plánovaní rodičovstva. „Debaty a príspevky najrôznejšieho druhu, angažovanie sa veriacich aj umeleckých kruhov dokážu posilniť morálku verejnosti účinnejšie ako represívne postupy,“ povedala pred časom sociologička Zuzana Kusá.
V koľkých prípadoch idú ženy na potrat zo zdravotných dôvodov, štatistika nehovorí. Najviac žien, ktoré vlani podstúpili potrat, bolo medzi vydatými. Medzi nimi prevažujú žiadateľky, ktoré majú dve deti.
Vzdelanie nemusí hrať rozhodujúcu úlohu, aj keď na potrat chodí najmenej žien s vysokoškolským vzdelaním. Medzi ostatnými ženami je totiž menej žien so základným vzdelaním ako stredoškolsky vzdelaných. Skôr sa prejavuje sila religiozity a mienky okolia.
(joč)
Komisie? Išlo najmä o poníženie
Slovenské ženy za socializmu vysvetľovali dôvody svojho rozhodnutia pred interrupčnou komisiou.
Postaviť sa pred interrupčnú komisiu nebolo pre ženy jednoduché. Často odtiaľ odchádzali ponížené aj s partnerom. Zástupkyniam ľudu vysvetľovali, ako došlo k počatiu.
„Zaujímalo ich viac to, ako to robili a kde to robili, než prečo sa rozhodli pre zákrok,“ spomína si 72-ročný gynekológ Fedor Žiak. V takýchto chvíľach sa cítil trápne. Do komisie musel pravidelne chodiť vyše 20 rokov, od ich vzniku v roku 1962. „Odmietnuť nemohol nikto, prišlo to príkazom od šéfa.“ Väčšinou si vyberali mladých kolegov. Sedenie v komisii totiž zabralo dosť času. Týždenne riešila aj 30 žiadostí. Ako dlho to trvalo? „Záležalo, ako sa správali súdružky poslankyne k tým ženám.“
Bolo len málo žien, ktoré sa dokázali komisii vyhnúť. Výnimku mali len príbuzní vysokých komunistických funkcionárov. Vtedy to zariadili šéfovia oddelení.
Často povolali aj potenciálnych otcov. Pred komisiu tak niekedy nastúpilo viac kandidátov. „Stalo sa, že prišla dievčina, ktorá bola na chate s partiou siedmich chlapcov. Nevedela, kto je otcom, tak jej zástupkyňa ľudu prikázala dôjsť so všetkými.“
Komisie boli okresné a krajské. Predsedali im poslankyne národného výboru. Patrila tam aj zástupkyňa ľudu, väčšinou robotníčka. Štvoricu dopĺňali lekár a zapisovateľka.
„Tak, ako sa kopírovalo všetko, čo sa v Sovietskom zväze dialo, kopírovali sa aj interrupčné komisie,“ vysvetľuje si gynekológ, prečo komisie vlastne vznikli. „Niekedy mi to pripadalo len ako šikanovanie žiadateliek.“ Hovorí, že komisia väčšinu interrupcií nakoniec povolila. Musela totiž aj regulovať pôrodnosť.
(vev)
;)
Čo ženu čaká
Interrupcie sa vykonávajú pod plnou narkózou, využívajú sa dva spôsoby.
Takzvaná miniinterrupcia je možná do 8. až 9. týždňa. Po rozšírení krčka maternice kovovými dilatátormi sa zabezpečí prístup do dutiny maternice. Kanylou sa vytvorí podtlak a odsaje sa plodové vajce, nasleduje revízia kyretou.
Ak je plod väčší, použijú sa potratové kliešte, potrebný je väčší prístup do dutiny maternice, kliešťami sa odstráni plodové vajce a nasleduje výškrab dutiny maternice.
Možné riziká
infekcie, zápaly
mechanické poškodenie, porušenie steny maternice, pobrušnice, môže spôsobiť krvácanie
riziko, že žena nebude mať ďalšie dieťa, je menšie ako 0,5 percenta.
