Soby mi ušli, tak som prišiel na motorke

Chlapík, čo mi bol zavádzať internet, vyzeral ako hudobník z nejakej extrémne tvrdej kapely. Vystrihaný dohola, dlhá kozia briadka, na tvári piercingy, na krku reťaze. Vysvitlo, že Vikič (to je jeho prezývka) je členom skupiny, ale nie hudobnej. Jazdí v bratislavskom motorkárskom klube Crusaders. Pozýva ma na mikulášku jazdu, ktorá symbolizuje koniec motorkárskej sezóny.Veľká motorka pre mnohých chlapov znamená magickú vec - možno aj preto si zrelí muži, keď zarobia nejaké peniaze, splnia detský sen a kúpia si silnú mašinu.

Ľudia však majú o organizovaných motorkárskych partiách rôzne predstavy, u mnohých sa spájajú s pivom, súťažou miss mokré tričko a hardrockovou hudbou. O to viac prekvapí, keď sa začiatkom zimy objavia na strojoch v kostýmoch.

Mikulášska paráda

Mikulášska jazda je už niekoľko rokov záver motorkárskej sezóny. Organizuje ju klub Red Devils a spočíva v tom, že niekoľko stoviek motoriek prejde z Petržalky do centra mesta a tam rozdá na vianočných trhoch sladkosti deťom, ktoré z toho majú veľkú zábavu. Toho roku sa konala prvý decembrový deň.

Odchod je z miesta pri nemocnici na Antolskej ulici. Už z diaľky je vidno množstvo odstavených motoriek - asi tristo. Medzi nimi postávajú ich majitelia a spolujazdci. Mnohí sú vyfešákovaní v santaclausovských outfitoch, v maskách čertov, vidím dokonca aj kostým so svätožiarou a anjelskými krídlami. Organizátori postavili veľký stan, kde sa podávalo jedlo za priateľskú sumu, čaj a varené víno zadarmo. Treba povedať, že čaj bol nepomerne frekventovanejší, aj keď jazda do centra v kolóne bola schválená a žiadne fúkanie určite nehrozilo.

Zdravím sa s členmi klubu Crusaders, ktorí pre mňa pripravili kreslo pre hosťa. Doslovne. Je na korbe nákladnej trojkolesovej rikše čezeta, akej sa svojho času vraj vyrobilo len 2500 kusov. Vidím ešte ďalšieho veterána - motorku so sajdkárou z čias druhej svetovej vojny. Inak samé moderné stroje - choppery, rýchlostné motorky, terénne motorky (zvané blaťáky), zopár štvorkoliek.

Spanilá jazda štartuje presne o jednej a ja, aj keď sedím na korbe v kresle, cítim adrenalín. Zrazu zatúžim držať riadidlá choppera a prevetrať vodičák na veľkú motorku, ktorý som vlastne nikdy v živote nevyužil.

Kolóna prechádza Petržalkou a ľudia pri ceste radostne mávajú a zdravia. Vchádzame do Starého Mesta a sme na Hlavnom námestí, kde nás vítajú už celé húfy zvedavcov a usmievajú sa aj dôchodcovia, zahraničným turistom pribúdajú desiatky megabajtov obrázkov. Na stroje sa vrhajú deti a rodičia ich fotografujú, Santa Clausovia a čerti sa rozídu po námestí a rozdávajú cukríky a lízanky (obľúbená fráza bola "soby mi ušli, tak som prišiel na motorke"). "Dal by som si cigánsku, ale nemôžem, zašpinil by som si fúzy," šomre náš Santa, ale očividne mu to až tak neprekáža, lebo sa teší, že sa tešia deti. Jeden z klubov organizuje ďalšiu akciu. Z Hlavného námestia sa pôjde do detskej onkológie na Kramároch. Všetci bez váhania súhlasia.

Prišiel čas na odchod, motorkári sadajú na stroje a odchádzajú, všetci im kývajú, len jeden hundroš šomre, nech si idú smradiť niekde inde. Pozerám, ako miznú za rohom a cítim, že ich hre na slobodu rozumiem.

Choppery a jogurty

"My jazdíme ohľaduplne a bezpečne. Nikto z klubu zatiaľ nemal nikdy nehodu," hovorí Piitr, člen predstavenstva klubu Crusaders, keď vyťahujem ošúchaný žart o motorkároch ako dobrovoľných darcoch orgánov. Crusaders jazdia na chopperoch, čo sú síce motorky silné, ale nejazdí sa v nich pre rýchlosť, ale zážitok a vlastne aj pomaly. Vzpriamená poloha pohodlne usadeného jazdca ani neumožňuje veľmi rýchlu jazdu. "Samozrejme, môže sa stať, že do niekoho vrazí auto, ale to sa môže prihodiť aj cyklistovi alebo chodcovi."

Sedíme v domovskom klube Crusaders v pube na Dlhých dieloch. V zadnej časti majú rezervovaný celý kút a vraj sa ich tam aspoň zopár stretne každý večer, klubové večery majú každý štvrtok. Byť členom motorkárskeho klubu je očividne náročné na čas. Motorkári si potrpia na príslušnosť ku skupine. Na stenách je erb, fotky, značky s menami zaslúžilých členov. Dozvedám sa, že prevažnú väčšinu dopravných nehôd, ktoré sa často končia smrťou jazdca, spôsobujú jogurti. To sú majitelia rýchlostných motoriek. A prečo jogurti? Má to dve vysvetlenia - pri ťažkej nehode sa jazdec podobá na jogurt, keď ho šmaríme o zem, a motorky sú, na rozdiel od konzervatívnych chopperov, pomaľované všelijakými výraznými farbami - ako jogurtový téglik. No a skoro polovica tých, čo zavinia nehodu, má motorku veľmi krátko a neovláda ju. Pre bláznov, ktorí jazdia ako zmyslov zbavení (napríklad na ceste na pezinskú Babu) nemajú chopperisti žiadne pochopenie. Chcú si užiť jazdu, potom niekde odparkovať a zabaviť sa.

Bezstarostná jazda

"Viacerí v klube vedieme vlastné firmy a motorky sú oddych. Pri jazdení máme pocit, ako keby sme sa ocitli v našom obľúbenom filme Bezstarostná jazda," hovorí Šaman. V sezóne pravidelne po víkendoch jazdia. Najďalej boli v Chorvátsku, jeden kolega obišiel Čechy po obvode, po hraniciach.

Crusaders sú predovšetkým kamaráti a až potom "profesijný" záujmový krúžok. Člen je čakateľom celý rok, kým ho zoberú alebo nezoberú do klubu. Aj tak sa klub vytvoril z kamarátov a kamarátov kamarátov. Samozrejme, každý musí mať vlastnú motorku. Gro členov je okolo štyridsiatky, sú aj mladší. Najmladší člen je už z druhej generácie Crusaders. Onedlho bude mať pätnásť a netrpezlivo čaká na narodeniny, aby si mohol urobiť vodičák na malú motorku. Zatiaľ je spolujazdcom.

Mairo ma oboznamuje s motorkárskou scénou. Sú takzvané MC kluby, ktoré patria do celosvetovej siete, modelom je známy americký klub Hells Angels. V MC kluboch je disciplína podriadená jednému šéfovi, akcie sú povinné, stanovy striktné, ženy sa nemôžu stať členkami klubu.

Crusaders si chcú hlavne užívať, a nie sa podriaďovať predpisom. Nemajú prísne stanovy (ak nerátame zákaz nelegálnych drog). O všetkom sa hlasuje a namiesto šéfa je päť členov predstavenstva. Klub je otvorený aj pre dámy, momentálne ich je v klube päť.

Zábava v pube sa rozbieha. Dnes večer je schôdza organizovaná, preberá sa vianočná gulášovú party, ktorú Crusaders organizujú pre členov spriatelených klubov, ale debata aj tak odbieha a takmer vždy to končí pri nejakých žartoch. Prichádza oneskorený člen predstavenstva Hujer, rituálne sa zdraví, každému podáva ruku. Motorkári si podávajú do kríža a mne napadá analógia s trampmi, tí to robia tiež, tiež majú prezývky a záľubu vo výsostných znakoch (svetre a tričká s erbom, nášivky na bundách a veľké egyptské kríže na reťaziach na krku). Človek má pocit, že sú rodina, čo je veľká konkurencia pre partnerov skutočných, rozvodovosť je medzi motorkármi vysoká.

Z klubu odchádzam s pocitom príjemne stráveného večera. Nič proti filatelistom alebo psičkárom, ale pochybujem, že na ich schôdzi by som si užil takýto uvoľnený večer.

Niektoré motorkárske kluby na Slovensku