BRATISLAVA. Štát plánuje stavať diaľnice aj na cudzích pozemkoch. Poslanci schválili zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave diaľnic a rýchlostných ciest, podľa ktorého štát môže stavať na pozemkoch ešte predtým, ako budú ich majitelia súdne vyvlastnení.
Vláda porušuje práva ľudí
Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že do konca volebného obdobia postaví sto kilometrov diaľnic. Premiér Robert Fico zo Smeru na začiatku leta sľúbil, že z Bratislavy do Košíc sa motoristi plynulo dostanú už v roku 2010.
VIDEO: Reakcie na schválenie zákona parlamentom
KAMERA: Miroslav Kern
Zákon má umožniť, aby stavebník už nemusel preukazovať, že je aj vlastníkom pozemkov, cez ktoré má viesť nová diaľnica. Stavebnému úradu bude stačiť, ak povie, že urobil „úkon“ na ich získanie. Úrad vydá povolenie a začne sa stavať.
„Je to hrubý zásah do vlastníckych práv občanov, ktorý je v rozpore s ústavou i medzinárodnými normami,“ povedala právnička Eva Kováčechová, ktorá spolupracuje s Centrom pre práva občanov Via Iuris.
Jej slová potvrdil aj právnik Ivan Trimaj, podľa ktorého je nový zákon „najhrubším porušením práv ľudí od revolúcie“. Zároveň si myslí, že ide o zásah, ktorý zodpovedá socialistickým, a nie demokratickým zásadám.
„Je to veľmi zlý signál. Štát už odteraz nebude mať motiváciu, aby pozemky vykupoval,“ povedal Richard Drutarovský z občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie.
Ak diaľnica postavená na nevyrovnaných pozemkoch bude pre motoristov bezpečná, stavebný úrad ju môže dať do užívania. Pozemky sa podľa zákona môžu vyrovnať neskôr.
Súd môže zákon zastaviť
Na rade je teraz prezident. Trimaj si myslí, že ak bude konať ako právnik, tak zákon rozhodne nepodpíše a vráti ho do parlamentu.
Opozícia podľa podpredsedu KDH Daniela Lipšica už zbiera potrebných 30 podpisov poslancov, aby hneď po tom, ako zákon bude publikovaný, vec poslala na Ústavný súd. Ak by neuznal, že je zákon protiústavný, rozhodnúť môže aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
„Ten však neposudzuje súlad zákonov v ústavou či medzinárodnými dohovormi, ale posudzuje konkrétne prípady ľudí,“ povedala Kováčechová. Na štrasburský súd sa teda budú musieť obrátiť ľudia, ktorých sa nový zákon dotkne. „Ale až vtedy, keď využijú všetky právne prostriedky na Slovensku a nebudú úspešní.“
Okrem Smeru, ktorý ovláda ministerstvo dopravy, je spokojná aj SNS. „Ak výstavba niektorého úseku diaľnic stojí na rozhodnutí dvoch, troch súkromníkov, ktorí to nechcú predať za milióny ani miliardy a postavia si hlavu – na tom má stáť chod celého štátu?“ pýtal sa jej predseda Ján Slota.
;)
HZDS ustúpilo
HZDS podporilo sporný návrh opatrení na zrýchlenie výstavby diaľnic, hoci k nemu malo od začiatku výhrady.
Poslanci HZDS tvrdia, že pri hlasovaní o novom zákone, ktorý umožní stavať diaľnice na cudzích pozemkoch, neustúpili vôli väčšiny koalície. Za vraj hlasovali výhradne preto, že stavba diaľnic stále viazne.
Najhlasnejšou kritičkou zákona bola Katarína Tóthová. Pred hlasovaním tvrdila, že zákon skončí na Ústavnom súde. Napokon sa ako jediná koaličná poslankyňa zdržala. Vraj nemá rada veci „na hrane ústavnosti“.
„Sme toho názoru, že treba v diaľniciach pokračovať. Nebyť toho, že Dzurinda diaľnice zastavil, už mohli byť skončené – tak, ako to povedal v minulosti minister dopravy Alexander Rezeš – v roku 2005,“ zdôvodnil poslanec za HZDS Ján Kovarčík. Pripustil, že k tejto forme urýchlenia mali výhrady. „Jednoducho sa teraz nemôžeme hrať na svojom piesočku. Ide nám o Slovenskú republiku.“
Isté pochybnosti o zákone naznačil aj predseda HZDS Vladimír Mečiar. „Čo sa mne ako právnikovi nezdá, to je moje. Je to normálny legislatívny proces, ktorý môže pokračovať,“ povedal. Počíta s tým, že o zákone bude rozhodovať Ústavný súd.
„Je to prejav slabosti HZDS. Zrejme sa obávajú, že keby hlasovali inak, mohlo by to zo Smeru vyvolať silný nátlak,“ myslí si politológ Grigorij Mesežnikov. „Po výprasku, ktorý HZDS dostalo v kauze pozemkový fond, sa zrejme neodvážili robiť opozíciu.“
(knm)
Majitelia odmietajú nátlak štátu
Aj majitelia dotknutých pozemkov tvrdia, že nový zákon je v rozpores princípmi demokracie.
Cesta R1, ktorá povedie z Nitry do Zlatých Moraviec, zasiahne pozemky v tesnej blízkosti Tesárskych Mlynian, Čaradíc či Čiernych Kľačian.
Zákon, ktorý umožňuje stavať na súkromných pozemkoch bez dohody s ich majiteľmi alebo pred skončením vyvlastňovacieho konania, majiteľov pozemkov vystrašil.
Juraj Vodný z Tesárskych Mlynian v ňom vidí boľševické praktiky. „Toto sa robilo kedysi dávno. Môj pozemok je mojím vlastníctvom. Ak chcú na ňom niečo postaviť, musím s tým súhlasiť.“ Zároveň priznal, že proti sile štátu sa nedokáže postaviť. Vlastní 16 parciel, na niektorých je výhľadovo plánovaná stavba cesty.
Cesta má viesť aj cez pozemok Štefana Havrana z Čaradíc. „Vo všetkých demokratických a kultúrnych krajinách treba k stavbe na cudzom pozemku súhlas vlastníka. Zákon, ktorý to obchádza, je zlý.“
Pavol Filipčák z Čiernych Kľačian hovorí, že „aj Fico si bráni svoje pozemky a rovnako aj vlastníctvo iných by sa malo rešpektovať“.
V Beladiciach ešte nevedia, kadiaľ cesta pôjde, v hre sú dva varianty. Možno pôjde aj cez cirkevné majetky. „Ak by pri tom cirkev obišli, bol by som veľmi sklamaný,“ povedal beladický kňaz Marián Prachár.
Starostovia obcí povyšujú výstavbu nad vlastníctvo. „Toľko, koľko im dá štát, im nedá nikto,“ hovorí starosta Mlynian Ľubomír Bencz. Starosta Čiernych Kľačian Emil Páleník povedal, že „niekadiaľ cesta musí ísť“. „Čakaním sa nič nevyrieši,“ myslí si starosta Čaradíc Peter Bača.
Jana Beňová
Stĺpček Ivana Štulajtera
Právo a cesta
Keď reprezentanti štátnej moci obetujú právo, aby dosiahli nejaký materiálny cieľ, napĺňajú znaky totalitného režimu. Ten dubasí na bezpráví.
Vládna koalícia včera v parlamente dala priechod bezpráviu otvorila stavidlá výstavbe diaľnic na cudzích pozemkoch.
No odvčera na Slovensku nemáme totalitný režim. Máme len vládu, ktorá samu seba utešuje tým, že diaľnice sú pre spoločnosť väčším dobrom ako ochrana vlastníckych práv. A ľahšie sa im utešuje, keď o ich majetky nejde. Keď o ne ide, ceria zuby.
Do voľby – právo či cesta – sa vmanévrovali sami. Nedokázali vymyslieť nič, čím by zvýšili ochotu ľudí predávať svoje nehnuteľnosti štátu dobrovoľne. Neurobili nič preto, aby vyvlastnenie udržali v hraniciach ústavnosti a zároveň obmedzili prieťahy v konaní. Urobili len to, čo zvyknú robiť pri presadzovaní svojich záujmov násilníci. Ich charakter je teda otestovaný.
Teraz sa bude testovať charakter prezidenta a s najväčšou pravdepodobnosťou aj Ústavného súdu. To sú dve hrádze bezpráviu. Tak sa bude testovať charakter režimu.
VIDEO: Videokomentár Ivana Štulajtera
KAMERA: Eugen Korda
Autor: Tomáš Halán Miroslav Kern
