BRATISLAVA. Pre rodinu mali práve v týchto rokoch nadísť roky požehnané. Celé desaťročia nebolo na Slovensku viac ľudí, ktorí môžu uzavrieť manželstvo a mať deti. Počet sobášov a narodených detí sa napriek tomu pohybuje tesne nad historickým minimom. Vlani ich bolo menej ako v predchádzajúcom roku. Silná generácia výrazne zmenila svoje správanie.
Populačný vývoj Slovenska v súčasnosti ovplyvňujú najmä početne silné ročníky 70. rokov, prezývané podľa vtedajšieho prezidenta Husákove deti.
Kým nedospeli, platilo, že sobášov i narodených pribudne, keď sa počtom veľká skupina ľudí dostane do reprodukčného veku. Husákove deti sa správajú inak. Mnohé odložili sobáš i deti. Niektorí načas, iní na neurčito.
Úbytok sobášov i detí
„Slovenská populácia sa nachádza v období realizácie odložených pôrodov veľmi špecifickej generácie žien zo 70. rokov,“ hovorí Milan Olexa zo štatistického úradu.
Práve ľudia tohto veku hýbu ekonomikou. Český ekonóm Pavel Kohout pred časom napísal, že silné ročníky zo 70. rokov vstupujú do najproduktívnejšej fázy svojho života a svojou spotrebou podporujú hospodársky rast.
„Ich reprodukčné správanie je svojské preto, že so sobášom odkladajú aj počatie alebo narodenie potomka a navyše uprednostňujú menší počet detí,“ dodáva Boris Vaňo z Výskumného demografického centra.
Časť obyvateľstva uprednostňuje inú formu spolužitia ako manželstvo vrátane života bez trvalého partnera. Vaňo spolu s kolegami považuje za pravdepodobné, že časť ľudí generácie zo sedemdesiatych rokov už nenájde vo vyššom veku vhodného partnera a časť ostane žiť „nadivoko“ alebo bez trvalého partnera.
Mať dve deti bude výnimkou
Práve pokles sobášov slobodných súvisí s tým, že po troch rokoch sa narodilo menej obyvateľov Slovenska ako v predchádzajúcom roku.
Demografi to neočakávali. Asi aj preto už pripúšťajú, že pôrodnosť sa nemusí zvýšiť ani vtedy, keď ženy, ktoré prvý pôrod odkladajú, dozrejú na materstvo. „S odkladaním materstva do vyššieho veku stúpa riziko neplánovanej bezdetnosti a s rastom priemerného veku pri prvom pôrode tiež stúpa riziko, že partnerom sa nepodarí realizovať pôvodné reprodukčné zámery, ak si želali viac než jedno dieťa,“ píšu v štúdii zverejnenej vo štvrtok.
Takýto vývoj naznačuje, že medzi ženami narodenými v druhej polovici 70. rokov bude dvojnásobne viac percent bezdetných žien i takých, ktoré majú iba jedno dieťa. Mať jedináčika je podľa odhadu súdené takmer každej tretej žene narodenej v rokoch 1976 - 1980.
Aj keby došlo k oneskorenému prírastku novonarodených, s istotou by nedosiahol silu predchádzajúcich babyboomov.
„Slovensko s vysokou pravdepodobnosťou už nemôže počítať s dosiahnutím záchovnej hodnoty z hľadiska prirodzeného pohybu,“ dodal Olexa. To znamená, že časom začne vymierať.
Ženy: Nevieme si nájsť partnerov
Slovenské ženy hovoria,že pôrod posúvajú pre prácu aj preto, že si nevedia nájsť partnerov. Chýbajú im tiež zariadenia, ktoréby sa postarali o deti.
Nájsť si správneho partnera, to je najväčší problém. Tiež zosúladiť rodinný a pracovný život. A chýbajú zariadenia, ktoré sa starajú o deti. To sú hlavné dôvody, prečo ženy posúvajú pôrod, hovorí Michaela Potančoková z Výskumného demografického centra. „Zmena režimu ponúka nové možnosti, viac žien študuje, mladí cestujú, pracujú v zahraničí.“
Michaela má 28 rokov a tiež deti odkladá. Nedarí sa jej nájsť partnera, doteraz cestovala, študovala v Nemecku a Holandsku. „Cestovanie nie je partnerskému životu naklonené,“ hovorí a dodáva, že navyše je v práci spokojná.
Bez detí je aj 29-ročná hovorkyňa premiéra Silvia Glendová. „Keby som nerobila túto prácu, pravdepodobne by som už dieťa mala. Dúfam, že stihnem aspoň dve.“ Určite by sa pre dieťa nerozhodla pre sociálne výhody. „K rozhodnutiu mať dieťa je potrebný pocit ženy, že je pripravená, pokojné obdobie, aby si to mohla vychutnať a niekto, s kým dieťa bude vychovávať.“
Aj Potančoková hovorí, že ak niekto deti nechce, príspevky nepomôžu. Ak sa však ženy rozhodnú, mal by štát nielen vyplácať príspevky, ale podporovať aj zariadenia, ktoré sa starajú o deti, a flexibilné formy práce, napríklad prácu doma. Pomohla by aj „viacrýchlostná materská dovolenka“, teda žena, ktorá nechce zostať doma tri roky, ale kratšie, by dostala viac. „Zabúda sa na mužov, mnohí by dnes zostali na rodičovskej dovolenke, ak však v rodine vypadne ich príjem, cítiť to.
Jednou z najmladších poslankýň v parlamente bola Edita Angyalová (28). Tá deti nemá, lebo je pre ňu teraz dôležitá kariéra. „Hlavne v mestách sa vytvoril veľký tlak najskôr mať zázemie a potom dieťa. Aj ja chcem mať dieťa, keď mu budem môcť zabezpečiť súkromné vzdelanie a nájsť a rozvíjať jeho talent. Niektoré talenty stoja veľa peňazí.“ Štát by podľa nej nemal vyplácať príspevky len rodičom, ale aj zamestnávateľom, aby zamestnávali ženy aj na kratšie úväzky a vytvárali im priestor pracovať aj vychovávať deti.
Známou sa vďaka kampani proti interrupciám stala Jana Tutková. Má 29 rokov a je bez detí. „Zatiaľ nemám deti, lebo nie som vydatá.“ Nechce prezradiť, či si ani ona nevie nájsť vhodného partnera. Politikou na zvýšenie pôrodnosti je podľa nej zákaz interrupcií.
Andrea Hajdúchová, Marcela Glevická
Bude nás menej
Čaká nás dlhší život s civilizačnými chorobami, vnúčatá budú stále väčšou vzácnosťou.
Správa demografov o populačnom vývoji pre Slovensko nie je optimistická. „Obyvateľstvo bude v najbližších desaťročiach menej početné, staršie a etnicky pestrejšie.“
Demografi vypočítali, že oproti roku 1990 sa počet detí vo veku od šesť do deväť rokov znížil o 38 percent. Akoby sa „stratil“ každý tretí žiak prvého stupňa základnej školy. A s nimi mnohé materské i základné školy či centrá voľného času.
Aj keď budovy stoja, slúžia na úplne iné účely: ako domovy dôchodcov, domovy sociálnych služieb pre starých ľudí.
Starnutie populácie je postupné no stále viditeľnejšie. Ľudia na Slovensku v štatistickom priemere žijú dlhšie ako ich predkovia. Stredná dĺžka života pri narodení rastie tak u mužov, ako u žien. Demografi sú však opatrní. Spolu s novým reprodukčným správaním sa tu udomácnili takzvané civilizačné choroby, jeden z najväčších problémov ľudstva. Zomretých teda bude stále viac napriek rastu strednej dĺžky života.
Aj keby úmrtnosť klesala, pôrodnosť nedokáže dostatočne nahradiť straty obyvateľstva úmrtím.
Aký-taký prirodzený prírastok sa časom zmení na úbytok, takže populácia opäť začne vymierať. Tieto straty bude čiastočne kompenzovať zahraničná migrácia.
(joč)
Stĺpček Ivana Štulajtera
Záhadné pôžitky
Časom začneme vymierať, zistili naši demografovia. Môže táto správa rozrušiť smrteľníka? Môže, ak mu leží na srdci nesmrteľnosť. A nemusí to byť ani nesmrteľnosť rodu. To je, všakáno, príliš abstraktné. Vlastní potomkovia sú celkom konkrétni.
Ukazuje sa, že žijeme vo veku, keď sa kritické množstvo smrteľníkov viac ako o nesmrteľnosť zaujíma o svoj vlastný bezdetný život. Tu a teraz.
Ekonómovia za bývalej vlády sa tomuto demografickému vývoju rozhodli čeliť dôchodkovou reformou, založením dôchodkového sporenia. To boli realisti. Ministerka Tomanová zvýšením príspevku na prvorodené dieťa. Je vedľa. Ako demografovia zistili, jedináčikov bude aj bez štátnej podpory dosť. Jeden by povedal, že vymieraniu treba čeliť skôr podporou druhého a tretieho dieťaťa.
Lenže v blahobyte počatie neleží. To by sme nedokázali dobre vysvetliť odvahu miliónov rodičov, prarodičov a tak dozadu až k jaskyniam či k betlhemskej maštali.
Asi je kúzlo rodičovstva v láske, náklonnosti, zmysle pre rodinu a nesmrteľnosti. Kto smrteľníkov týmto záhadným pôžitkom naučí?
