BRATISLAVA. Plán premiéra Roberta Fica znížiť počet úradníkov o 20 percent nevyšiel. Len hŕstka ministerstiev hlási, že jeho úmysel naplnili. A aj tie, čo tvrdia, že znížili počet zamestnancov o pätinu, do svojich prepočtov nezahrnuli všetkých.
Fico je aj tak spokojný „s trendom“ a hovorí, že štát znížil počet úradníkov o viac ako 7000. „Niektoré rezorty nie sú v tomto dôsledné, pretože štátni úradníci sa ťažko lúčia so svojimi miestami.“ Tempo by podľa premiéra mohlo byť ešte lepšie.
Ivan Mikloš z SDKÚ tvrdí, že Ficova vláda „klame až sa hory zelenajú“. Podľa uznesenia vlády z novembra 2006 mali ministri zabezpečiť 20-percentné zníženie počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových a príspevkových organizáciách „s prihliadnutím na individuálne potreby jednotlivých rozpočtových kapitol“. Realita je podľa Mikloša taká, že zatiaľ čo v roku 2006 pracovalo v týchto organizáciách 152 770 ľudí, v roku 2007 to bolo 152 801. Ide o nárast 0,02 percenta. „To sú čísla z ich štátneho rozpočtu.“
Poslanec SDKÚ Ivan Mikloš považuje plošné znižovanie počtu štátnych úradníkov o 20 percent za nezmysel.
Výhoda a nevýhody
Plošné prepúšťanie má podľa Miroslava Beblavého z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť jednu výhodu a dve nevýhody.
„Oveľa ľahšie sa politicky presadzuje jednoducho definované zníženie,“ povedal o výhode. Veľkými nevýhodami podľa neho je, že nezohľadňuje, ako sa v minulosti reformovali jednotlivé rezorty.
„To je ako keby ste povedali, že si musí každý skrátiť vlasy o päť centimetrov, ale tomu, čo už je medzitým holohlavý, odrežete lebku.“
Rozpor s prioritami
Druhým problémom je, že takéto rozhodnutie môže byť v úplnom rozpore s prioritami vlády.
Bývalý štátny tajomník ministerstva práce za SDKÚ Beblavý ako príklad uvádza svoj bývalý rezort.
„Vláda má na jednej strane veľkú prioritu vo svojej sociálnosti a trhu práce, ale zároveň prepustila 1500 zamestnancov úradov práce – a to väčšinou neboli žiadni riaditelia a byrokrati, ale ľudia, ktorí priamo robili s nezamestnanými a chudobnými,“ povedal Beblavý.
