BRATISLAVA, MARTIN. Predseda vlády a jeho ministri si včera v Martine pripomínali 15. výročie vzniku Slovenskej republiky. V snahe zdvíhať národnú hrdosť sa vláda odvoláva na Starých Slovákov, ktorí vraj vládli Veľkomoravskej ríši.
Premiér Robert Fico hovorí o „rozumnom štátnom historizme“, ktorý má mládež priviesť k vlastenectvu. Rozhodol sa zmeniť historické pojmy používané desiatky rokov. Namiesto starých Slovanov ako obyvateľov Veľkej Moravy začal používať slovné spojenie Starí Slováci a knieža Svätopluka povýšil na ich kráľa.
Veľká Morava sa pritom za Svätopluka zďaleka nerozprestierala len na území Slovenska, ale siahala od dnešného Česka, Nemecka cez Poľsko, Ukrajinu, Rumunsko až po okraj Bulharska a Chorvátska. Mala tiež viac centier – a to na východ aj na západ od rieky Moravy.
„Bol to prvý kráľ Starých Slovákov, už dnes historici hovoria, že pokojne môžeme používať tento výraz – Starí Slováci,“ povedal premiér v Slovenskom rozhlase.
VIDEO: Historik reaguje na premiéra: Svätopluk nebol žiadny kráľ starých Slovákov
KAMERA: Silvia Pňačková
O Svätoplukovi sa podobne vyjadroval aj po poslednej koaličnej rade, keď hovoril, že mu na Bratislavskom hrade postavia sochu.
U susedov chodili zvieratá
Fico si svojrázne predstavuje aj reálie a okolie Veľkej Moravy za Svätoplukových čias. „Za čo sa hanbíme? Ak sme mali 1200 rokov späť nejaký útvar, ktorý bol porovnateľný s čímkoľvek na svete a v iných štátoch vtedy ešte nebolo nič - možno tam chodili iba nejaké zvieratá a ešte tam neboli nijaké štátne útvary. Tak prečo sa nevrátiť k týmto myšlienkam a nedať ľuďom ešte viac hrdosti?“ povedal.
Pojem Starí Slováci, ale aj Slovenská ríša používa historik Milan S. Ďurica, ktorý ospevuje prezidenta vojnového slovenského štátu Jozefa Tisa.
Rovnaký termín používajú aj niektorí historici z Matice slovenskej. Vetu, že „prvý samostatný štát – Veľkomoravskú ríšu založili Starí Slováci v 8. a 9. storočí“ má na svojej internetrovej stránke aj prezident Ivan Gašparovič.
Slovenský expert na obdobie Veľkej Moravy Ján Steinhübel označil Ficov názor za účelový a pomenovanie za veľmi nevhodné. „Hovorí to preto, že sa mu to páči. Nie preto, že by to bola pravda.“
Steinhübel tvrdí, že o Slovákoch sa dá hovoriť až od vzniku Uhorského štátu – teda o storočie neskôr. „Je to strašne pritiahnuté za vlasy.“
Pripomína, že Ficov termín by radi presadili „matičiarski“ historici a aj to, že sa objavila už aj „diletantská“ snaha Veľkú Moravu premenovať na Veľké Slovensko.
„Archeologicky a historicky je tento výraz nezmyselný. Je mi to ľúto, ale my o Slovákoch v ranom stredoveku žiadne informácie nemáme. Tam boli Moravania,“ povedal českýarcheológ a odborník na obdobie Veľkej Moravy Michal Lutovský. Archeológ navyše vysvetľuje, že Veľká Morava nemala stále centrum, jadrom ríše bola južná Morava – okolie Mikulčíc a Starého Města – ale zároveň aj severný ohyb Dunaja a Nitra.
;)
Čaplovič Fica bráni
Ficov stranícky kolega a podpredseda vlády Dušan Čaplovič, ktorý sa ako archeológ a historik tiež zaoberal Veľkou Moravou, naopak premiérove názory bráni. „To je vyslovene pomocný termín a takto sa používa. Tak ako nikdy neexistovali Starí Maďari a boli len Uhri.“ Čaplovič povedal, že sa to „takto užíva aspoň v rámci populárnej vedy“. Tvrdí, že výraz Starí Slováci počul už aj od nemeckých historikov. Čaplovič pred niekoľkými rokmi písal jednu pasáž knihy Dejiny Slovenska a venoval sa tomuto obdobiu.
V knihe používal výhradne výraz starí Slovania. Vysvetľuje to tým, že výraz Starí Slováci ako vedec nepoužíva.
„V tomto období Svätopluk naozaj pôsobil ako kráľ – aj keď nedostal od Ríma korunu ako iní králi potom v stredoveku,“ povedal.
Politológ Miroslav Kusý považuje premiérove výroky za súčasť premyslenej snahy osloviť nacionalisticky orientovaných voličov. Fico už ohlásil, že sa chce venovať aj oslavám národných dejateľov, a približovať verejnosť k štátu a jeho symbolom.
„Túto tému vytiahol a snaží sa ju oprašovať tradičnými metódami ako Starí Slováci, legenda o Svätoplukovi alebo cyrilometodskou tradíciou, ku ktorej sa vrátil,“ myslí si Kusý.
Predpokladá, že sa takto snaží ulahodiť časti svojich voličov, ale aj prívržencom SNS.
„Využíva všetky klasické nacionalistické nástroje a úspešne konkuruje Slotovi. Ten to robí primitívnejšie, Fico sofistikovanejšie.“
VIDEO - Papaláši oslavujú v Martine
Kováč: Za Svätopluka Slováci neboli
O tom, kto žil na našom území za Svätopluka,sme hovorili s historikom DUŠANOM KOVÁČOM.
Čo hovoríte na Ficov výrok, že Svätopluk bol kráľom Starých Slovákov?
„V tomto termíne sú problematické oba termíny. Aj kráľ, aj Starí Slováci. Termín Starí Slováci odborná literatúra nepoužíva. Dôvod je jednoduchý. V tom čase nehovoríme o Slovákoch, ale o Slovanoch, pretože medzi Slovanmi vtedy neprebiehala vnútorná diferenciácia. Starosloviensky jazyk bol mimochodom bližší ukrajinčine a ruštine ako dnešnej slovenčine. Diferenciácia potom prebiehala na západných, východných a južných Slovanov, a až potom na národy. O Slovákoch môžeme hovoriť až v kráľovskom Uhorsku.“
Prečo až v Uhorsku?
„Tým, že Slováci zostali v Uhorskom kráľovstve, boli od ostatných západných Slovanov – Poliakov, Čechov – oddelení štátnou hranicou a vyvíjali sa v inom politickom celku. Neznamená to však, že Slovákmi boli hneď, ako bol korunovaný kráľ Štefan. To bol samozrejme proces.“
Dá sa aspoň na storočia určiť, kedy sa začalo používať pomenovanie Slovák?
„To je veľký problém, pretože to bol postupný proces, ktorý bol komplikovaný. Ale dá sa hovoriť zhruba o 11. až 13. storočí. Etnická uvedomelosť u Slovákov sa potom začína tým, že prichádzajú do kontaktu s inými etnikami – s nemeckou kolonizáciou, s maďarským etnikom, so Srbmi, s Chorvátmi. Uvedomenie si etnika je preto späté až s obdobím 14. či 15. storočia.“
Nie je to podmienené aj slovenčinou ako jazykom?
„Jazyk sa samozrejme vyvíjal, ale musíme si uvedomiť, že slovenčina až do Bernoláka existovala v rôznych nárečiach. Až kodifikácia literárneho jazyka je prvým predpokladom, aby národný celok používal jednotný komunikačný prostriedok. A to bolo až v 19. storočí.“
Premiér tvrdí, že o Starých Slovákoch hovoria historici.
„V žiadnej serióznej historickej literatúre nemôžete taký pojem nájsť, jednoducho preto, že v tom čase etnikum, ktoré bolo na Veľkej Morave, nemohlo byť slovenské. Napríklad Mojmír prišiel z Moravy. Nemôžeme nanucovať tento termín iným národom. Keď sem prišli Konštantín a Metod, nepoužívali slovenský, ale slovanský jazyk, ktorý sa naučili.“
Keby sa teda niekto snažil, aby sa toto pomenovanie vžilo, bolo by to manipuláciou dejín?
„Je to ahistorické a je to manipulovanie termínom.“
Čo hovoríte na to, že si politici sami zavádzajú historické pojmy a spracúvajú si ich podľa svojej agendy?
„Boli časy, keď to fungovalo spôsobom, že politická moc za komunizmu určovala historikom nielen to, čo majú skúmať, ale aj výsledky, ku ktorým majú dôjsť. Ak sa politik vyjadruje k historickým otázkam, naozaj by to mal konzultovať s dobrým odborníkom.“
Môže sa pojem Starí Slováci udomácniť?
„To nepovažujem za možné, pretože je to nekorektné a neviem si predstaviť, že by sme sa zasa ocitli v období, ktoré by nám diktovalo nekorektné interpretácie dejín.“
(knm)
Politici fakty radi upravujú
Snaha meniť históriu je vlastná politikom z viacerých garnitúr. Interpretovali husitské hnutie, Československo, Hlinku, Tisa či Maďarov.
naha politikov o vlastnú interpretáciu dejín nie je v tejto krajine neobvyklá. Pokúšali sa o ňu viaceré garnitúry. Známe sú rozsiahle komunistické manipulácie histórie od prvej republiky cez obe svetové vojny, SNP, napríklad až po husitské hnutie.
Snaha vysvetliť dejiny po svojom zostala politikom aj po páde komunizmu.
Na pretrase bolo opäť predvojnové Československo, otázka, kto na koho kedy doplácal či stáročia spolužitia Slovákov a Maďarov.
Najmä predstavitelia SNS radi opisujú príchod Maďarov na toto územie ako katastrofu, predseda Ján Slota hovoril aj o „mongoloidných typoch s krivými nohami a ešte hnusnejšími koňmi“.
V parlamente pred niekoľkými mesiacmi prebehli siahodlhé debaty o tom, či nebol Andrej Hlinka výhradne pozitívnou osobnosťou.
Posledným veľmi sporným výrokom bola veta ministra kultúry Mareka Maďariča, ktorý o povojnovej výmene obyvateľov povedal, že „nebol ani jeden Maďar vysťahovaný a presídlený do Maďarska preto, že bol Maďar“. Historici s ním nesúhlasia.
(knm)
Stĺpček Mariána Leška
Lepšie slúžiť
Podľa starého aforizmu sú zo všetkých trápností najhoršie práve tie, ktoré sa vyhlasujú slávnostne. Po včerajšku o tom niečo vieme.
Vo vyhlásení vlády sa síce hovorí, že bude rozvíjať „rozumný historizmus“, ale spôsob, akým si „zahistorizovali“ najvyšší predstavitelia republiky, tomu celkom nezodpovedal. Prezident je presvedčený, že „vrátime dejinám dôveryhodnosť“, ako keby to bolo niečo, čo mohli dejiny stratiť. Predseda parlamentu vyhlásil, že „sme národ s čistým svedomím“, čím podporil najobľúbenejší mýtus každého národa o sebe samom. Premiér vo svojom historizujúcom oduševnení zašiel až tak ďaleko, že Juraja Jánošíka označil za vzor svojej vlády. Takto otvorene sa ku zbíjaniu ako spôsobu vyrovnávania sociálnych rozdielov už dávno nikto neprihlásil.
Predstavitelia štátu pri oslavách jeho výročia podľahli starej chorobe politikov: nehovorili o realite, ale o legendách a mýtoch s ňou spojených. Pritom to boli oni, kto mal „oslávencovi“ povedať, že po výročí musí lepšie slúžiť občanom. Lebo na to bol zriadený.
Autor: Miroslav Kern. Video - Ján Krošlák
