BRATISLAVA. Koalícia len niekoľko týždňov po škandále s pozemkami, pre ktorý sa takmer rozpadla vláda Roberta Fica, presadzuje, aby Slovenský pozemkový fond obchodoval so štátnou pôdou, ktorú doteraz prenajímal prevažne na poľnohospodárske účely.
Vyplýva to z novely zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktorú chce zajtra na rokovaní vlády predložiť ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová z HZDS. Návrh pripravil jej predchodca a stranícky kolega Miroslav Jureňa, ktorého premiér pre pozemkovú kauzu odvolal z funkcie.
Doteraz mohol fond obchodovať s pôdou len za prísne vymedzených podmienok. To znamená pre potreby vyvlastnenia, na základe rozhodnutia o zriadení priemyselného parku a podobne. Kramplová však navrhuje, aby mohol štát predávať pôdu aj jej doterajším nájomcom. S jednou podmienkou - noví vlastníci ju budú môcť dvadsať rokov využívať len na poľnohospodársku výrobu. Čo bude potom, zákon nehovorí.
Momentálne fond prenajíma asi 120-tisíc hektárov štátnej pôdy, čo je asi 1,2 miliardy štvorcových metrov. Jej trhová hodnota sa vzhľadom na rôzne lokality, kde sa pozemky nachádzajú, nedá presne odhadnúť. Celkove však môže ísť o desiatky až stovky miliárd korún.
Opozíciu Kramplovej návrh popudil. Podľa exministra Zsolta Simona z SMK je v rozpore s filozofiou vlády neprivatizovať štátny majetok.
„Vnímam to ako pokračovanie mečiarovskej privatizácie z rokov 1994 - 1998. Tí, čo zarobili vtedy, zarobia aj teraz. A z pozemkového fondu sa stane realitná kancelária.“
Podobný názor má aj Pavol Frešo (SDKÚ) z parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo. „Ak sa majú k štátnej pôde prioritne dostať jej doterajší nájomcovia, pôjde o privatizáciu vopred určeným vlastníkom.“
Podľa podpredsedu KDH Daniela Lipšica je Kramplovej návrh aj výsledkom tlaku „poľnohospodárskej loby blízkej HZDS a Smeru“. „Obávam sa, že ide o snahu dohodiť agropodnikateľom, ktorí sú blízki tejto koalícii, za symbolické ceny zaujímavé pozemky,“ myslí si Lipšic.
SDKÚ bude preto podľa poslanca Freša navrhovať, aby zverejnil fond zoznam všetkých fyzických aj právnických osôb, ktorým prenajíma štátne pozemky. Dnes sa to dá zistiť len náhodným zadávaním mien a firiem do vyhľadávača, ktorý je na stránke fondu. Prístupné sú navyše len údaje o cene za ročný prenájom hektára pôdy.
Šéf výboru pre pôdohospodárstvo Ján Slabý (SNS) zatiaľ nechcel Kramplovej návrh komentovať. „Ale predpokladám, že na výbore bude o tom široká diskusia, keďže názory na tento problém sa rôznia.“ Ministerka včera na otázky SME nereagovala, vraj tak urobí dnes. Kramplovej predchodca Jureňa však nevidí v návrhu problém.
„Chceme vytvoriť priestor pre domácu podnikateľskú vrstvu, aby si aj ona mohla odkúpiť štátnu pôdu v správe fondu. Máme totiž skúsenosti najmä s dánskymi a holandskými podnikateľmi, ktorí nemajú problém vytvoriť si tu obchodnú spoločnosť,“ povedal Jureňa. Na otázku, či by nezískal štát viac peňazí, keby predával pôdu dražbami alebo verejnými súťažami, Jureňa odpovedal: „Nemali by sme sa na to pozerať len z pohľadu ziskovosti.“
Exminister si zároveň nemyslí, že k štátnym pozemkom sa dostanú podnikatelia, spojení so súčasnou vládou: „Nehospodária s pôdou aj ľudia blízki SMK? Ako minister som absolvoval viac rokovaní a môžem povedať, že tento problém najviac trápil podnikateľov maďarskej národnosti,“ dodal Jureňa.
Opozícia kritizuje koalíciu aj za to, že neodvolala Branislava Brízu (HZDS) z postu predsedu správnej rady fondu. Vláda napriek prísľubu ministerky Kramplovej doteraz neodvolala ani ďalších členov vedenia fondu vrátane jeho riaditeľa Miloslava Šebeka (Smer).
Stĺpček Konštantína Čikovského
Rukopis nezaprú
Pôda je taká vec, ktorá sa predáva úplne parádne. Nepotrebujete žiadneho extra poradcu, dáte inzerát a čakáte. Keď vám prídu ponuky, pozriete sa, kto do tej svojej napísal pre vás najkrajšie číslo a tomu to predáte.
Najlepšie, čo môže s pôdou urobiť štát, je predať ju. Lebo sa o ňu aj tak nestará sám– väčšinu z nej prenajíma (lacno). Ale keby zem predal, dostal by za ňu peniaze a nemusel by sa starať už ani len o ten prenájom. Potiaľ možno nápad, ktorý doniesla do vlády ministerka pôdohospodárstva, a proti ktorému nikto zo sociálno-národoveckej koalície doteraz neprotestoval, označiť za jeden najlepších, čo táto vláda mala.
Až na tie drobné detaily:
O rozhodnutí privatizovať pôdu sa dozvedáme od vlády, ktorá sa tvári ako prvá neprivatizačná, len tak náhodou.
Predávať sa bude - ale nie súťažou.
Kúpiť pôdu si môže každý, ale iba ak kúpu odmietne jej aktuálny nájomník.
Kto určí, kto bude ten
aktuálny nájomník? Koaličný pozemkový fond.
Kto objedná znalca, ktorý odporučí cenu? Koaličný pozemkový fond.
Veľmi sa im to podobá.
