BRATISLAVA. Do diskusií, pri akom kurze opustí Slovensko korunu a prejde na euro, zasiahol cez víkend aj premiér Robert Fico. Na Malte, kde s inými politikmi EÚ oslavoval prechod na euro, pre agentúru Reuters povedal, že Slovensko už zrejme nebude pred vstupom do eurozóny meniť takzvanú centrálnu paritu, čiže oficiálny kurz koruny k euru. „Nemyslím si, že k tomu príde,“ citovala agentúra odpoveď premiéra na otázku, či si myslí, že ešte príde k zmene centrálnej parity.

To, pri akom kurze sa budú vymieňať koruny za eurá pri vstupe do eurozóny, bude mať okamžitý vplyv aj na bežných obyvateľov. Čím bude kurz koruny silnejší, tým viac sa v životnej úrovni priblížime bohatšiemu zvyšku únie. Silná koruna zároveň spomaľuje rast cien.

Všetci členovia eurozóny doteraz prechádzali na euro podľa oficiálneho kurzu národnej meny k euru. Centrálna parita našej meny je v súčasnosti 35,4424 koruny za euro. Ak by sa tento kurz už nezmenil a podľa neho by sa na budúci rok prepočítavali všetky ceny a platy na eurá, mohlo by to dočasne zrýchliť rast cien tovarov, ktoré dovážame zo zahraničia.

V súčasnosti sa totiž výrobky zo zahraničia dovážajú za kurz, ktorý je viac ako o dve koruny silnejší, ako je centrálna parita. To spomaľuje rast cien, v niektorých prípadoch dokonca spôsobí, že ceny klesnú. Euro sa v súčasnosti predáva asi za 33,20 koruny. Pre silnú korunu už napríklad klesli ceny elektroniky, ceny pohonných látok stúpajú pomalšie.

Čo s úsporami?

Keby sa koruny za eurá definitívne vymieňali podľa terajšej centrálnej parity, pre ľudí, čo majú úspory v korunách, by tak bolo výhodnejšie, aby si ich zamenili už dnes. Pri kurze 33,20 koruny, ktorý je v súčasnosti na trhu, by majiteľ 100-tisícového bankového vkladu získal asi 3012 eur. Ak by sa menilo podľa terajšej centrálnej parity, dostal by len 2822 eur.

Ak by sme išli do eurozóny s výrazne nevýhodnejším kurzom, ako je na trhu, mohlo by to dočasne znížiť životnú úroveň ľudí. „Z hľadiska dobiehania životnej úrovne EÚ 15 by bolo lepšie, keby korunu zafixovali na silnejšej úrovni,“ hovorí devízový obchodník Tatra banky Boris Somorovský. Silnejším kurzom by dočasne utrpeli aj dovozcovia a dovolenkári, získali by exportéri. Všetky vplyvy by však boli dočasné, pretože vstup do eurozóny pri horšom kurze, ako je v súčasnosti na trhu, by znamenal len jednorazové oslabenie koruny. Po prechode na euro koruna zanikne, a teda sa nebude už môcť posilňovať ani oslabovať.

Premiér svoje vyjadrenie komentovať nechcel. „Odporúčame obrátiť sa o bližšie informácie týkajúce sa uvedenej problematiky priamo na ministerstvo financií a Národnú banku Slovenska,“ odkázal nám premiér cez svoju hovorkyňu Silviu Glendovú. Ani ministerstvo financií však na premiérove výroky reagovať nechcelo. „O stanovení centrálnej parity rozhodujú európske inštitúcie, nejde o suverénne rozhodnutie centrálnej banky ani Slovenskej republiky, preto Národná banka Slovenska nebude o zmene špekulovať,“ reagovala na premiérove vyjadrenia hovorkyňa Národnej banky Jana Kováčová.

Koruna sa dočasne oslabila

Premiérove vyjadrenia dočasne oslabili korunu a zabránili jej ďalšiemu posilňovaniu. V piatok obchodovanie s korunou skončilo pri kurze zhruba 33,15 koruny za euro. „Koruna sa oslabila v reakcii na premiérove vyjadrenia asi o 15 halierov. Táto informácia zastavila ďalšie posilňovanie koruny,“ povedal devízový obchodník Tatra banky Boris Somorovský.

Hlavný ekonóm UniCredit Bank Viliam Pätoprstý k pre­miérovým vyjadreniam povedal, že „je trochu neštandardné, že sa k tomu vyjadroval. Z pohľadu toho, že to môže navodzovať dojem, že má informácie z diskusií s centrálnou bankou a že ani tá neplánuje meniť centrálnu paritu“.

Trh však podľa neho premiérovým slovám nedáva príliš veľkú váhu. „Mierne oslabenie ani z denného pohľadu veľa neznamená,“ povedal Somorovský. Premiér sa totiž vyjadril len k centrálnej parite. Obchodníci aj analytici si stále myslia, že euro nebudeme meniť pri kurze centrálnej parity, ale výhodnejšie. Rozchádzajú sa len v tom, akou cestou sa k nemu dostaneme.

Časť si myslí, že centrálna parita sa už meniť nebude, a konverzný kurz sa stanoví blízko trhovej úrovne. „Myslím si, že je to pravdepodobný scenár,“ povedal ekonóm Allianz-Slovenskej DSS Mário Blaščák. Bolo by to po prvý raz v histórii eurozóny. Iný názor má ekonóm Pätoprstý: „Centralná parita sa zrejme zmení ešte raz a kurz sa stanoví na úrovni okolo 33 korún za euro.“ Išlo by už o druhú zmenu centrálnej parity, čo tak­isto v eurozóne ešte nebolo.

Trh vyjadreniu premiéra nevenuje príliš vážnu pozornosť. Napriek tomu, že sa koruna oslabila o 15 halierov, z pohľadu denného obchodu to veľa neznamená.

Boris Somorovský dílel Tatra banky