BRATISLAVA. Cez víkend padla za obeť investičnému zámeru storočná budova bývalej Feiglerovej kotolne v areáli bratislavského Kabla. Spoločnosť HB Reavis pritom nemala povolenie ju zbúrať.
Aktivistom, ktorí privolali aj políciu, sa nepodarilo zachrániť budovu, o ktorej sa rozhodovalo, či nebude pamiatkou.
Hrozilo nešťastie?
HB Reavis sa odvolala na zákon, ktorý umožňuje zbúrať objekt, ak je v zlom stave a ohrozuje okolie. Pokuty sa neobáva.
„Nie je nám známe, kto by uvalil sankcie za odborné rozhodnutie a za odborné vydanie pokynu na odvrátenie katastrofy. Zabránili sme nešťastiu,“ bráni sa hovorkyňa spoločnosti Želmíra Rácová.
Bratislavskému Starému Mestu sa postup investora nepozdáva. Hovorkyňa Alena Kopřivová tvrdí, že spoločnosť už v decembri v areáli zbúrala komín kotolne. Takisto nemala povolenie.
Po víkende bude miestny úrad rozhodovať, či HB Reavis demoláciami neporušila zákon, a akú pokutu dostane. Najvyššia je dva milióny korún, pričom o projekte, ktorý má na mieste pôvodného Kabla vyrásť, sa hovorí ako o najdrahšom na Slovensku. Investícia sa odhaduje na 17 miliárd korún.
„Sme presvedčení, že riešenie nemalo byť také tvrdé a spoločnosť mala počkať na povolenie,“ hovorí Kopřivová. S najväčšou pravdepodobnosťou by ho totiž čoskoro dostala, ministerstvo rozhodlo, že kotolňa sa národnou kultúrnou pamiatkou nestane.
Pokút sa neboja
Prípad z bratislavského Kabla nie je prvým, keď investori konali bez povolenia. Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Ján Majerský hovorí, že na príčine sú nízke pokuty. „Najjednoduchším riešením sú ekonomické páky. Teda tvrdé sankcie, ktoré musia byť v zákone upravené,“ tvrdí. Pokuty by mali byť v takých sumách, aby sa investorom neoplatilo porušiť ich.
Právnička Eva Kováčechová si myslí, že okrem pokút by mohlo zabrať aj to, ak by úrady využívali možnosť čierne stavby zbúrať. Takéto opatrenie uplatňujú len ojedinele.
Polícia by vraj nepomohla
Samospráva aj občianski aktivisti vidia riešenie v stavebnej polícii. Ministerstvo výstavby sa s takýmto riešením pri novele stavebného zákona nestotožnilo. Hovorca Miroslav Bátovský tvrdí, že v návrhu sú reštrikčnejšie opatrenia, počíta aj s prísnejšími sankciami.
Majerský hovorí, že ani tento návrh nie je dostatočný.
Odborníčka na zapájanie verejnosti do rozhodovania Zora Pauliniová povedala, že aj súčasný zákon umožňuje konať, ale samospráva sa o to pokúsi len občas. „Ak samospráva dlhodobo praktizovala legalizáciu čiernych stavieb, nemôže sa teraz diviť, že si investori dovoľujú čoraz viac.“
Rozhodnúť môže verejnosť
Okrem pokút a stavebnej polície však musí prísť aj osveta, zapojenie verejnosti a tvorba konkrétnych politík na ochranu dedičstva. „Bez toho to nebude fungovať,“ tvrdí Pauliniová.
Hlavný bratislavský architekt Štefan Šlachta si tiež myslí, že páky proti investorom sú. „Ale to nie je len o paragrafoch. Je to najmä o kultúrnosti, o vzťahu k hodnotám a dedičstvu.“ Postupy niektorých investorov bývajú podľa neho svedectvom nekultúrnosti a bezohľadnosti.
Videokomentár Jany Kadlecovej: Bratislava je Šanghaj naruby
Video: Eugen Korda
 |
 |
 |
V Žiline sa stavia Aupark. Jeho výstavbu zastavil súd predbežným opatrením. Investor HB Reavis však kľučkuje medzi zákonmi a stavia. Mesto ani súdy si nevedia pomôcť.
FOTO – SITA
Incheba zrekonštruovala dámsky tenisový klubu tak, že už nie je.
FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ
Z tovární môžu byť galérie, ale aj byty
V zahraničí bývajú z industriálnych stavieb aj galérie či alternatívne divadlá.
BRATISLAVA. Slávna londýnska galéria moderného umenia Tate Modern vznikla v bývalej elektrárni, diela francúzskych impresionistov si možno pozrieť v Musée d'Orsay, bývalej železničnej stanici. V Budapešti využili bývalú elektrickú transformačnú stanicu ako sídlo galérie a tanečného divadla už v roku 1998.
Z industriálnych stavieb vznikajú aj byty známe ako lofty. Tento trend dorazil už aj do Prahy. Prvé byty vznikli v továrni na klobúky firmy Weider z 19. storočia, navrhli ich architekti Jakub Masák a Pavel Prouza.
Investora vraj nemuseli tlačiť, z otvoreného priestoru továrne ponechali fasádu, stáť zostal aj starý komín. Priestor rozdelili na presvetlené dvojpodlažné byty.
Investor sa obával viac ako architekti, byty predával najskôr za nižšiu cenu, v priebehu predaja ju vraj trikrát zvýšil.
Prouza hovorí, že investori sa takýchto noviniek boja – rekonštrukcia stojí neraz aj viac ako novostavba. „Industriálny fond sa tak vytráca, prichádzame o zaujímavé architektonické dedičstvo a stavajú sa banálne stavby.“
Na vine sú podľa neho nízke pokuty, ktoré sú aj v Prahe niekoľko miliónov, čo investor zapracuje do nákladov. Ďalšiu príčinu vidí v slabej aktivite pamiatkarov, ktorí začali industriálne pamiatky vyhlasovať až teraz. „Medzi pamiatkarmi sú kunsthistorici, často dokonca folkloristi, takže sa chránili najmä hrady či zámky.“
Lofty zatiaľ nevznikli v technických pamiatkach, ktorých nie je veľa, a pamiatkari často bránia akýmkoľvek úpravám. „Potom sa stane, že budovu chránime a ona nakoniec spadne alebo ju zbúrajú.“
Na Slovensku sa však takéto projekty zatiaľ nerozbiehajú. Problémom je, že v novostavbách môžu investori získať štvorcové metre navyše, čo znamená aj vyšší zisk.
(haj, vev)
HB Reavis je v sporoch často
Firma, ktorá zbúrala budovu Kabla, stavia aj Auparky. Všade čelí protestom.
Spoločnosť HB Reavis Group pôsobí na slovenskom trhu od roku 1993. Na internetovej stránke píše, že odvtedy sa stala lídrom trhu nehnuteľností.
Pre občianskych aktivistov je však aj synonymom arogancie. Mnohé z projektov HB Reavis vyvolali kritiku. Časť verejnosti nesúhlasila s narušením historických centier miest. S protestmi sa stretla výstavba žilinského aj košického nákupno– zábavného centra Aupark.
Zákaz obišli
V Žiline stavbu centra zastavil predbežným opatrením súd, stavia sa však ďalej. Práva stavebníka získala od investora iná spoločnosť a tvrdí, že je všetko v poriadku.
„Konanie našej spoločnosti je vždy v zmysle platných právnych predpisov. Na trhu sa správame vždy eticky a právny štát nám dovoľuje hájiť svoje záujmy aj na súde,“ povedala k tomuto prípadu hovorkyňa spoločnosti Želmíra Rácová.
Niekedy si HB Reavis musí vypočuť kritiku aj od odborníkov. Napríklad o veži Aupark Tower povedal hlavný bratislavský architekt Štefan Šlachta, že je „výkričníkom arogancie“. Prekážala najmä jej výška, veža má 22 podlaží.
Firma pochybnosti nemá
„Názory na architektúru sú vždy rôznorodé, podliehajú subjektívnym pocitom každého jednotlivca a my to rešpektujeme s pochopením,“ reagovala Rácová. Hovorí, že na Aupark Tower má spoločnosť veľa pozitívnych ohlasov.
„Aj odborná verejnosť vníma HB Reavis ako korektného a aktívneho hráča na trhu s nehnuteľnosťami,“ tvrdí Rácová, podľa ktorej to dokazuje množstvo ocenení.
HB Reavis odmieta, že porušuje zákony. Ani v prípade bratislavského Kabla nepripúšťa nejakú protizákonnosť.
„Prísnym dodržiavaním platných zákonov naša spoločnosť úspešne predchádza aj úrazom, aj nešťastiam a aj plateniu akýchkoľvek pokút,“ hovorí Rácová. Na stavenisku nebol ani jeden objekt zapísaný v zozname technických pamiatok, bráni postup firmy. (vev)
(vev)
Investori si robia, čo chcú
Bratislava:Investor minulý rok zbúral storočný Dámsky tenisový klub. Tri mesiace predtým ho pamiatkari navrhli vyhlásiť za pamiatku. Incheba nemala povolenie na demoláciu, tvrdí, že išlo o obnovu. Dostala pokutu 200-tisíc. V Devíne majiteľ rekonštruuje kaštieľ bez povolenia. Zostali z neho tri steny. Konanie o pokute prebieha.
Nitra: Búranie 23 objektov mlynov a chrumkárne v roku 2006 zastavil krajský stavebný úrad, pretože investor nepočkal na stanovisko pamiatkarov. Stáť zostala chrumkáreň a silo, ktoré mal zapracovať do novostavby obchodného centra. Pri stavaní sa narušila statika sila a investor ho zbúral. Pri búraní poškodil aj chrumkáreň, takže ani tá už nestojí. Dostal pokutu 100-tisíc.
Prešov: Pamiatkarov nerešpektoval investor a terajší primátor Pavel Hagyari, v pamiatkovej zóne staval v roku 2006 obchodný dom zo skla, ktorý prevyšoval pôvodnú architektúru. Dostal pokutu, odvolal sa na súd.
Banská Štiavnica: V roku 2006 zastavili pamiatkari prestavbu hotela Grand rodiny Ľudovíta Kaníka, pretože namiesto jedného poschodia nadstavoval dve. Pokutu nedostal.
(haj,dot)
Technické stavby sa dajú využiť
Niektoré mestá dokázali technické stavby zachovať.
V Banskej Bystrici si aktivisti vybojovali zachovanie starej cementárne, v ktorej vznikol priestor pre umelcov – Kulturfabrik. Rovnako je využitá stanica v Žiline a od minulého roka slúži aj starý bitúnok na Miletičovej ulici v Bratislave ako alternatívne divadlo a tanečná škola.
(dot)
Autor: Dorota Kráková Veronika Šutková
