Bush asi neodíde ako mierotvorca

Aká je skutočná hrozba Iránu? Tajné služby tvrdia, že nie je veľká.

„Nedávna správa amerických tajných služieb veľmi poškodila Bushovu administratívu. Povedala, že Iránci pozastavili v roku 2003 vývoj nukleárnej zbrane, no pozíciu Bieleho domu to nijako nezmenilo. Irán a Pakistan sú určite dve najdôležitejšie krajiny na Blízkom východe. Nie Irak, ako si dlho myslel Washington. Teherán napriek tomu smeruje k jadrovej zbrani a raz na to budeme reagovať."

Prečo sa spravodajská komunita rozhodla hovoriť o Iráne teraz? Chcela zabrániť podobnej situácii ako pri zlyhaní o zbraniach hromadného ničenia v Iraku?

„Určite to zohralo úlohu. V CIA som pracoval 25 rokov a viem, že veľa záleží od prístupu vlády. Kým Bush spravodajskú komunitu spočiatku počúval pozorne, neskôr dal viac na neokonzervatívne kruhy s ich videním sveta. Bushova administratíva veľmi nepočúvala CIA, keď to nevyhovovalo ich názorom."

Okrem jadrového programu Západ znepokojuje aj podpora Iránu pre Hizballáh či Hamas.

„To je komplikovaný problém. Hizballáh je silnejší ako libanonský štát. Jeho armáda má sociálny program, ktorý má väčšiu reputáciu ako ten vládny. Jedna z najväčších chýb izraelskej vlády bolo podcenenie Hizballáhu počas vojny v roku 2006. Príde čas, keď budeme musieť hovoriť s Hizballáhom. V Iraku sa to už deje, spolupracujeme s tými, čo ešte nedávno po nás strieľali. A to isté platí aj pre Hamas. "

Je Bushova predstava o mierovej dohode na Blízkom východe, ešte kým odíde z Bieleho domu, reálna?

„Deje sa niečo podobné, ako za Billa Clintona, keď sa pomaly lúčil s úradom. Izrael je náš dlhodobý spojenec, ktorého chceme chrániť a uspieť tam. Clintonovi sa to nepodarilo dokončiť. Teraz však žijeme iné časy. Myslím si, že sa to nepohne ďalej, ak sa nebude hovoriť s Hamasom. Ľudia si ho zvolili v slobodných voľbách, to by sme mali brať na zreteľ."

Medzitým sa začala Olmertovi rozpadať vláda.

„Olmertova pozícia a jeho koalícia sú slabé. Arabi nie sú veľmi naklonení americkému prístupu. Môžeme byť svedkami nejakého posunu, ale k mierovej dohode či uznaniu palestínskeho štátu do roka asi nedôjde. Skôr bude môcť Bushova administratíva povedať, že začala niečo, čo dokončí jeho nástupca."

Je dobré, že Bush sľúbil nedemokratickej Saudskej Arábii sofistikované zbrane?

„Máme veľký problém s demokratizačnou agendou. Sú miesta na svete, kde sme v tomto konflikte. Zo štátnych či bezpečnostných záujmov podporujeme logicky spojencov ako Rijád či Mušarafa v Pakistane. Vytvára to však problémy a pokrytectvo. Z pohľadu Busha ide o pokus urobiť zo Saudskej Arábie protiváhu Iránu, ale nemyslím, že sa to stane. Obe krajiny žijú v susedstve, nepôjdu proti sebe. A po druhé, na Blízkom východe je už teraz veľa zbraní. To posledné, čo potrebuje, sú ešte sofistikovanejšie zbrane. Američania si však potrebujú udržať Rijád na svojej strane, čiastočne pre ropu, čiastočne, pretože ho nechcú vidieť ako ďalšiu nepriateľskú krajinu. Navyše sú tu náznaky, že so saudskou monarchiou to v budúcnosti nemusí dopadnúť najlepšie.

NATO by som zrušil

Prečo NATO nie je schopné potlačiť Taliban? Ten je úspešný čoraz viac nielen v Afganistane ale aj v Pakistane.

„NATO v mojom názore je nefunkčné. Je to organizácia, ktorá mala perfektný dôvod existovať v minulosti. Svet sa však zmenil. Podľa skupiny akademikov vo Washingtone, a to nie je názor Bushovej administratívy, NATO výrazne stráca na funkčnosti. Keď minister obrany USA Robert Gates argumentuje pre väčší zapojenie sa do akcií NATO, nedostáva žiadnu odpoveď. Kanaďania napríklad hovoria, že ak im na budúci rok vyprší mandát, nie sú si istí, že ho predĺžia. Myslím si, že v Afganistane by viac fungovala koalícia spojeneckých krajín (ako to vidíme v Iraku).

Prečo je podľa vás NATO nefunkčná? Francúzsko napríklad teraz sľubuje lepšiu spoluprácu s Amerikou.

„Určite je teraz medzi nimi lepšia spolupráca. To je významná zmena, Sarkozy nie je Chirac. To však neznamená, že NATO bude efektívnejšie. Skôr to môže znamenať, že Francúzsko vyšle viac vojakov do Afganistanu pod francúzskou vlajkou nie pod vlajkou NATO. Bude to bilaterálne rozhodnutie a nie cez NATO. To isté sa môže stať v Nemecku."

Takže vy by ste NATO zrušili?

„Myslím si, že západní lídri by sa mali lepšie prizrieť na aliancie a zvážiť, čo im prinášajú. Aliancie v minulosti prichádzali a odchádzali. Ak sa pozrieme na európsku históriu, jeden z mojich najobľúbenejších postáv, kancelár Bismarck vedel presne ako používať aliancie, a keď prestali byť užitočné, tak ich zrušil. Nepotrebujeme alianciu, keď nás nedokáže ochrániť."

Takže Taliban je silný aj preto, lebo NATO je slabé?

„Je to jeden z dôvodov. Ďalším je slabá centrálna vláda v Afganistane, ktorá nemá pod kontrolou celú krajinu, nemá dôveryhodnú silnú armádu. Taká tam ani nikdy nebola."

Otázka je: Čo urobia Srbi v Kosove? Belehrad si už zaplatil právnikov z New Yorku.

Do Bratislavy ste prišli hovoriť o Kosove, kedy vyhlási nezávislosť?

„Čaká sa na prezidentské voľby v Srbsku. Sú tu dva dôvody, prečo ešte nevyhlásili nezávislosť. Kosovskí Albánci hľadajú to najsprávnejšie načasovanie. Druhým dôvodom je tlak Washingtonu, ktorým im povedal, že ešte nedozrel čas. Posledné vyhlásenie z Bieleho domu je, že uznáme Kosovo, keď príde správny čas. Amerika aj väčšina európskych krajín, s výnimkami ako je napríklad Slovensko, chce uznať Kosovo, akurát čaká na najvhodnejší moment."

Prekvapilo vás, že Slovensko, ako prvé deklarovalo, že neuzná Kosovo?

„Nie, ja som napríklad čakal, že Európa bude v oveľa väčšej opozícii. Dôležité je, že veľmoci - Američania, Francúzi, Nemci a Briti Kosovo podporujú a snažia sa na palubu získať čo najviac ďalších vlád."

Nebojíte sa reakcie Srbska po vyhlásení nezávislého Kosova?

„Pred mesiacom som sa na to pýtal Vojislava Koštunicu (srbského premiéra) a nemal na to dobrú odpoveď. Zameriavajú sa na právne kroky. Zaplatili si rešpektovanú právnickú firmu z New Yorku. Nie sú si istí, čo urobia ak príde k unilaterálnemu vyhláseniu nezávislosti. Akurát vyhlásili, že nepoužijú srbskú vojenskú silu. Možno pošlú svoju armádu k hraniciam, ale nepôjdu ďalej. Dôležité bude, ako zareagujú Srbi v Kosove na sever od rieky Ibar. Podľa mňa Kosovo neuznajú."

To by nebolo prekvapením. Srbi v Kosove sa väčšinou riadia podľa Belehradu.

„Áno, ale ide o ich záujem."

Sú špekulácie, že srbská vláda sa bude snažiť rozdeliť Kosovo.

„ Myslím, že to nechcú urobiť. Jednou z možností, ako to vyriešiť je rozdelenie Kosova pod medzinárodným dohľadom. To nie je americká, kosovská ani srbská politika. Aj keď Srbi začínajú o tom hovoriť. Ak väčšina krajín Európy či Spojených štátov uzná Kosovo, je možné, že veľa ľudí v Kosovskej Mitrovici, tak neurobí. Budú chcieť ostať nezávislí alebo pri Srbsku. Čo potom?"

Prečo sa nepodarilo Spojeným štátom pritlačiť Rusko a získať pre Kosovo dohodu na pôde Bezpečnostnej rady OSN?

„Ak sa pozrieme na súčasné Rusko a to spred piatich rokov, vidíme obrovský rozdiel. Rusko je oveľa bohatšie, samozrejme, najmä kvôli peniazom z ropy. Putinova administratíva je oveľa účinnejšia. Rusko sa vrátil ako dôležitý aktér na svetovú scénu. Moskva nemá veľké záujmy ohľadom Kosova, je to pre ňu spôsob, ako tlačiť na Spojené štáty."

Video: Rusko je znovu veľký hráč. Aj keď neohrabaný

„Je to kombinácia viacerých vecí. Po páde Sovietskeho zväzu, najviac ruských lídrov trápilo, že ich nebrali vážne. Rusi boli veľkí hráči a zrazu stratili obrovské územie, prišli o silnú armádu. Kremeľ urobil rozhodnutie otočiť to. Samozrejme, že keď Putin hovorí s Európou, robí to veľmi neohrabaným spôsobom. O čo mu ale ide je, aby ich brali vážne ako svetového hráča."

Má Putinove vystupovanie niečo s tým, že bol agentom KGB?

„Možno áno. Ale skôr je to o tom, že je veľmi chytrý a sebavedomý."

Ostane Putin pri moci aj po marci?

„Netají, že po voľbách ostane ako premiér. Otázne je, aký bude mať vzťah k novému prezidentovi Dmitrijovi Medvedevovi. Ako dlho vydrží to kondomínium medzi nimi dvoma."

Vedeli by ste si predstaviť, že bol prezidentom USA bývalý agent?

„No, mali sme Georgea Busha seniora, ktorý bol riaditeľom CIA, aj keď nikdy nepôsobil ako špión. Mohol by byť americkým prezidentom nejaký agent? Určite, keď mohol byť prezidentom herec, prečo nie bývalý agent?"

Video: Radar je najmä o politike. V Amerike ho nikto nerieši.

„Poľsko a Česko nie sú jediné miesta, kde by mohol byť postavený. Je to politická pozícia a Rusi sa na to aj tak pozerajú. Tiež veľmi dobre vedia, že nejde o žiadnu veľkú vojenskú hrozbu pre nich."

Proti českému radaru vystupuje Moskva veľmi agresívne, zároveň však tvrdí, že taký systém hravo zničia ich rakety.

„Vidia to ako priamu provokáciu, zdá sa im, že je to blízko pri hraniciach na ich ihrisku. Je to podobné akoby Rusi postavili taký systém v Mexiku. Je to viac o politike ako technických záležitostiach."

Je americký protiraketový systém témou v Amerike?

„Veľmi málo. Ja som to počul počas prezidentskej kampane len raz napríklad. Z Bushovej pozície aj preto nebol dôvod čakať.

Je tu naozajstná hrozba z Iránu?

„Myslím, že nie. Irán veľmi dobre vie, že vystrelením takých rakiet by hneď prehral. Oveľa nebezpečnejšie je, keď napríklad sa k sofistikovaným zbraniam dostanú teroristi napríklad z pakistanského Waziristanu. Vtedy o tom nerozhodujú vlády ale jednotlivci."

Vďaka CIA som mohol splácať pôžičku.

Boli ste analytikom CIA, nechceli ste niekedy pracovať v teréne?

„Nikdy som nechcel byť špión. Je to život pre bábky."

Prečo ste šli analyzovať pre CIA?

„Potreboval som splácať pôžičku (smiech). Vždy ma bavili analýzy, ich písanie. Mal som dobrú kariéru v CIA. Spravodajskí analytici sa môžu veľmi rýchlo a pomerne ľahko dostať k prezidentovi. Viackrát som brífoval prezidentov, Napríklad Cartera o Rusku, či Al Gorea o NATO. A je to platené relatívne dobre. "

O čom konkrétne ste ich brífovali?

„Nechcel by som ísť úplne do detailov. Nepamätám si už ani presne, bolo to veľmi dávno."

Analyzovali ste vo Washingtone, či v sídle CIA v Langley?

„V Langley, v lesoch vo Virgínii, je tam pekný park. CIA tam umiestnili, aby na ňu nemali taký dosah politickí lídri. Sme fyzicky oddelení od Washingtonu. Teória je, že spravodajské služby by mali informovať politikov a nemali by sme byť nimi ovplyvňovaní. Mali by sme im hovoriť pravdu ako najlepšie vieme. Nehovorím, že to tak úplne funguje vždy. A budova v Langley? Typická byrokratická budova. Čím ste na vyššej pozícii, tým máte lepšie zariadenú kanceláriu."

Nedávno sa v súvislosti so CIA hovorilo o zmazaných páskach, na ktorých boli údajne mučení podozriví väzni z terorizmu. Ste za mučenie, napríklad potápanie do vody?

„Samozrejme nie, americká administratíva je tiež proti. Nemyslím, že by sme to mali používať. Veľmi málo kvalitných informácií tak bolo získaných."

A čo tajné zadržiavacie zariadenia CIA po svete? Určite nebolo pre CIA príjemné, keď o nich písal Washington Post.

„Podľa mňa by krajina ako Spojené štáty nemala mať tajné zadržiavacie zariadenia. Bola to chyba."

Keby to bolo na vás, zavreli by ste Guantánamo?

„V Bushovej administratíve sa to už presadzuje. V relatívne krátkej dobe k tomu dôjde. Vo Washingtone z obidvoch strán, či už demokratov alebo republikánov, na to tlačia. Myslím, že sa to stane."

Ktorý kandidát na prezidenta má podľa vás najlepšiu zahranično-politickú stratégiu?

„Zatiaľ nám toho ukázali veľmi málo. Väčšina kandidátov z oboch táborov má veľmi slabé skúsenosti so zahraničnou politikou. Najskúsenejší je asi John McCain, ktorý to aj silne využíva v kampani. Nie je to nezvyčajné, ani tento prezident - Bush junior - nebol ostrieľaný v zahraničnej politike."

Zmenilo sa CIA po 11. septembri?

„Je to konštantné pokračovanie úsilia, ako počujem od mojich kamarátov a kolegov zo CIA, ako ju vylepšiť. Musíte si uvedomiť, že CIA vzniklo kvôli Sovietskemu zväzu a väčšinu svojho obdobia sa zameriavalo na tento cieľ. Nie je ľahké zbaviť sa toho, keď ide o taký veľký byrokratický moloch. Veci sa však menia, už pribudlo ľudí, ktorí rozprávajú aj inými jazykmi ako francúzsky a nemecky."

Má dnes CIA lepšie informácie z Iránu ako malo kedysi z Iraku?

„Mám pocit, že áno. Ale aj keby som o tom niečo vedel, nemohol by som o tom hovoriť. Myslím, že skutočný problém s Irakom zo spravodajského hľadiska bolo, že analytici boli leniví a pracovali so starým materiálom aj keď mali k dispozícii čerstvé veci. Lenže, treba spomenúť, keď hovoríme o Iraku, že americká vláda mala určitú víziu. Považovala Irak za najdôležitejšiu krajinu na Blízkom východe - ak eliminujeme Saddáma Husajna a veľmi rýchlo pretransformujeme Irak na demokraciu, tak tá sa bude v regióne veľmi rýchlo šíriť ďalej. Veľa ľudí v spravodajskej komunite však vtedy upozorňovalo, že sa to nestane."