TRNAVA. Poklad strieborných mincí odokryli archeológovia pri výskume na Jeruzalemskej ulici v Trnave, kde by onedlho malo vyrásť niekoľko obytných domov. Robotníci zas pri oprave veže Dómu sv. Mikuláša našli odkaz predkov pre budúce generácie.
Bohatý mešťan vyhorel
Mince zo začiatku 14. storočia pravdepodobne patrili bohatému mešťanovi. Archeológovia ich našli viac ako sto kusov. Je to ojedinelý a významný nález v takomto rozsahu. Okrem mincí sa v časti domu nachádzala aj keramika typická pre obdobie prelomu 13. a 14. storočia. Na vojenské aktivity odkazuje aj nález strely s tŕňom, ktorú používali do kuší.
Mince, ktoré pod zemou ležali viac ako sedemsto rokov, vykopali archeológovia náhodou pri hĺbení predbežných sond. Po zaškrabnutí motykou sa z hliny vysypala hrča strieborných mincí pokrytých patinou. „Pôvodne boli uložené v koženom mešci. Najprv sme našli 106 mincí. Pri ďalšom hľadaní pribudlo ešte osem,“ povedal archeológ a riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský.
V poklade sa nachádzajú nielen viedenské fenigy, ale aj bavorské razby z obdobia prvej tretiny 14. storočia. Nemajú síce bohatú umeleckú výzdobu, ale sú vyrobené z veľmi kvalitného striebra.
Trnavu drancoval Matúš Čák
Práve v tomto období prebiehali na západnom Slovensku boje medzi šľachtou o moc. Matúš Čák Trenčiansky súperil s uhorským kráľom Karolom Róbertom z Anjou. „Trnava ako slobodné kráľovské mesto sa rozhodovala, či sa postaví na jeho stranu. Mešťania sa sťažovali na neustále drancovanie a vypaľovanie,“ vysvetlil Urminský.
Niekedy v tomto čase došlo k útoku a pri jednom z vpádov neznámy mešťan schoval svoju hotovosť vo vlastnom dome. „Na tie časy šlo o značný finančný obnos,“ hovorí archeológ. Mince ukryl v kúte domu, ten však útočníci podpálili. „Nevieme, či majiteľ peňazí zahynul, alebo sa vrátil na zhorenisko a peniaze nenašiel.“ Dom však určite vyhorel tesne po uschovaní mincí, pretože na poklad spadli pri požiari steny a zhorené trámy.
Záhadná štvrť
Keď dom zhorel, noví stavitelia zrovnali terén a začali nanovo stavať. V oblasti Jeruzalemskej ulice vyhorela v tomto období väčšina budov. Stavali ich z dreva a hliny, preto ľahko podliehali požiarom.
„Táto časť mesta je pre nás trochu záhadná. Hovorí sa o ráde johanitov, ktorí tu mohli žiť. Bol tu kláštor, a teraz zisťujeme, ako to vyzeralo za ním,“ vysvetľuje Urminský. V tejto štvrti bývali majetní mešťania. V pohnutom období začiatku 14. storočia odkladali peniaze do malých nádob alebo kožených mešcov.
Z tohto obdobia má Trnava veľmi málo nálezov. Naposledy v roku 2002 objavili archeológovia v dome na rohu Trojičného námestia poklad mincí zo 16. storočia. Nenašli ho v zemi, majiteľ ho zamuroval na povalu do hlineného zásypu nad stropnou klenbou.
Nález z veže dómu
Pri rekonštrukcii severnej veže Dómu sv. Mikuláša objavili pred niekoľkými dňami robotníci v guli tubus s vyrytým rokom 1825. Ukrýval niekoľko dôkladne zabalených nemeckých a latinských listín a mincí.
„V jednej listine sa spomína meno Alexandra Rudnaya, významného farára zo začiatku devätnásteho storočia. V druhej sú mená a letopočty, zrejme ide o členov magistrátu. No a v tretej je nakreslený erb lekárne U čierneho medveďa,“ povedala pamiatkarka Daniela Zacharová. Jeden z dokumentov vyzerá ešte starší ako ostatné, uvádza sa na ňom rok 1760.
Práce na veži by sa mali skončiť v septembri tohoto roku.
 Ďalšie doklady minulosti vydala veža dómu. FOTO – JANA BEŇOVÁ |
