BRATISLAVA. Briti žijú olympiádou. Viac než tohtoročnou pekinskou však už londýnskou 2012.
Veľká Británia, ako avizuje jej olympijská asociácia, sa chce z desiateho miesta v medailovej bilancii krajín na dvoch posledných letných hrách v Sydney a v Aténach vyštverať doma až na štvrté. Za Spojené štáty, Čínu a Rusko.
To predpokladá využiť každú šancu. Frontálny záber vo všetkých športoch.
Aj v tých, nad ktorými sa v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska v súvislosti s olympijskými ambíciami donedávna mávalo rukou. Čo je prípad kolektívnych hier.
V Atlante pád na dno
Briti položili základy moderného športu, na ktorých francúzsky barón Pierre de Coubertin vytiahol múry novovekých olympiád.
Len päť krajín sveta štartovalo na všetkých letných hrách a iba jediná získala na každých aspoň jednu zlatú medailu: Veľká Británia. Za 112 rokov ich je na jej konte dokopy 188.
Pred dvanástimi rokmi v Atlante však mala namále. Zlatom ju spasilo veslárske duo Steven Redgrave a Matthew Pinset.
Na správnej ceste
Mizéria patrí minulosti: pred Pekingom vládne na ostrovoch optimizmus a v ústrety Londýnu priam eufória.
„Vlaňajšok nás veľmi povzbudil. Sme na správnej ceste,“ vyhlásil v BBC šéf exekutívy Britskej olympijskej asociácie Simon Clegg. Argumentoval výsledkami svetových šampionátov 2007. V olympijských disciplínach na nich Briti získali 13 zlatých a dovedna 44 medailí. O štrnásť viac ako na aténskej olympiáde 2004. V iluzórnom rebríčku krajín predolympijského roka ich predstihlo iba šesť krajín.
Veľká Británia žne prvé výsledky projektu Team GB 2012, ktorý rozbehla po pridelení hier XXX. olympiády do Londýna. Vlani ho štát, národná lotéria a sponzori podporili sumou 600 miliónov libier.
Po vojne len jediná zlatá
Titul v kolektívnych športových odvetviach by ste však medzi úspechmi hľadali márne.
Aj v Británii majú obrovskú tradíciu a popularitu, ale len niektoré: futbal, kriket a ragby. V olympijskom programe pôvodne figurovali všetky tri, no ostalo jediné.
Veľká Británia vyhrala prvý neoficiálny, ba aj oficiálny futbalový turnaj na olympijských hrách. Potom ešte ďalší. Triumfovala aj v jedinom kriketovom turnaji histórie. V štyroch ragbyových získala dve druhé miesta. Vyhrala štyri olympijské turnaje vo vodnom póle a dva v pozemnom hokeji. Navyše, dvakrát zvíťazila v konskom póle a v preťahovaní lanom, v športoch, ktoré neskôr zmizli z programu hier.
Po druhej svetovej vojne však Veľká Británia získala v kolektívnom športe jedinú zlatú: v Soule 1988 vďaka pozemným hokejistom.
Monarchia v ofsajde
Štyri historické krajiny na ostrovoch – Anglicko, Škótsko, Wales a Severné Írsko – sa v kolektívnych športoch dostali do ofsajdovej pasce. Vyvíjali sa totiž spolu aj zvlášť.
V Medzinárodnom olympijskom výbore sú pod hlavičkou Veľkej Británie, no v niektorých federáciách a na ich šampionátoch vystupujú samostatne. Ak chcú na OH, musia zostaviť kombinovaný tím a ten musí prejsť sitom kvalifikácie alebo odstúpiť vybojovanú miestenku britskému výberu.
Posledný pokus dostať sa na olympiádu vo futbale urobili Briti pred hrami 1972 v Mníchove. Dopadol fiaskom. Po domácej výhre 1:0 nad Bulharskom prehrali v Sofii 0:5 a povedali si dosť.
To bolo ešte v časoch, keď na OH smeli štartovať len amatéri. Vtedy privierali olympijské brány šéfovia MOV, teraz šéfovia FIFA. V snahe chrániť exkluzivitu svojich MS, olympijský turnaj vyhradili iba hráčom do 23 rokov, ktorých môžu doplniť štyria starší.
Politici radia: Poďme spolu
Len čo však Londýnu pridelili hry XXX. olympiády, v kolíske futbalu sa začali množiť hlasy, aby krajina využila hostiteľské právo štartu vo všetkých odvetviach. Aj vo futbale. Keď sa ani jeden z ostrovných tímov nekvalifikoval na ME 2008, ešte zosilneli. Potvrdilo sa, že viac mužstiev automaticky neznamená väčšiu šancu.
Tón udal bývalý premiér Tony Blair: „Je to dobrá myšlienka. Budeme hostiť olympiádu a desiatky krajín tu budú mať svoje tímy. Bola by hanba, keby sme nepostavili svoje aj my.“
Nástupca Gordon Brown, hoci je Škót, ho podporil: „Máme schopnú škótsku reprezentáciu pre svetové a európske majstrovstvá. Na olympiáde však môže byť len spoločný tím. Dúfam, že ho zostavíme.“
Opozícia sa hrozí: Riskujeme stratu identity
Škótsky futbalový zväz je však proti.
„Náš zväz sa stopercentne zhodol, že nechce účasť v tíme Veľkej Británie,“ citoval The Telegraph prezidenta Georga Peata. „Boli by sme v nebezpečenstve straty národnej identity. Pre jeden turnaj hráčov do 23 rokov?!“
Aj verejnosť je, pokiaľ ide o futbal, rozpoltená. V iných kolektívnych hrách jej však spoločný britský tím neprekáža.
Ich úroveň sa aj vďaka veľkej finančnej podpore dvíha. Len britský pozemný hokej dostal vlani navyše 2,6 milióna libier.
Britské basketbalové reprezentácie sa už prebojovali do A-divízie (mužská aj na úkor Slovenska).
V tomto športe sa Británia predstavila iba na jednej olympiáde. Na poslednej londýnskej v roku 1948: medzi 23 účastníkmi skončili jej muži na 20. mieste. Vo volejbale na OH ešte nikdy neštartovala. Napriek tomu jeho zväz dostal prísľub štyroch miliónov libier.
O hádzanej radšej nehovorme, Briti sa ju len začínajú učiť. Ale dostali od štátu na rozbeh toľko, koľko zrejme nemajú ani svetové hádzanárske veľmoci.
Veľká Britániaa futbal na OH
Anglicko udávalo futbalovému svetu tón: v roku 1857 vznikol na ostrovoch prvý klub, v roku 1863 prvý národný zväz, 1871 prvá pohárová súťaž, 1888 prvá majstrovská súťaž.
Veľkej Británii patrili aj prvé víťazstvá na OH: v prvom neoficiálnom turnaji v Paríži 1900 (hral londýnsky klub Upton Park) aj v prvých dvoch oficiálnych v Londýne 1908 a v Štokholme 1912.
Celobritská Futbalová asociácia (FA) bola členom FIFA od roku 1905 (zväzy Škótska, Walesu a Severného Írska od 1910), ale v rokoch 1920 - 1924 a 1928 - 1946 v súvislosti s členstvom krajín, ktoré vyvolali 1. svetovú vojnu, resp. definíciou amaterizmu pôsobila mimo svetovej federácie. Preto medzi vojnami neštartovala Británia na OH a žiadne ostrovné mužstvo ani na prvých troch majstrovstvách sveta.
Na prvé štyri olympiády po 2. svetovej vojne sa Veľká Británia kvalifikovala: v Londýne 1948 obsadil jej tím štvrté miesto po semifinálovej prehre s Juhosláviou 1:3, v Helsinkách 1952 skončil už v 1. kole po prehre s Luxemburskom v predĺžení 3:5, v Melbourne 1956 v 2. kole po zahanbujúcej prehre s Bulharskom 1:6 a v Ríme 1960 obsadil v skupine 3. miesto za Talianskom a Brazíliou.
Posledný pokus dostať sa na olympijský turnaj urobili Briti pred Mníchovom 1972: v kvalifikácii s Bulharskom doma vyhrali 1:0, ale v Sofii prehrali 0:5.
V tom období boli olympiády otvorené len amatérom. Rada britskej Futbalovej asociácie v roku 1974 jasne vo svojich pravidlách oddelila profesionálny futbal od amatérskeho a navyše sa rozhodla neuchádzať viac o štart na futbalovom turnaji olympijských hier.
(mo)
 |
Kapitánom britskej reprezentácie na londýnskej olympiáde 2012 by, vzhľadom na vek, mohol byť aj Steven Gerrard z Liverpoolu, ktorý mal na rukáve pásku v prvom Capellovom výbere.
FOTO – REUTERS
