BRATISLAVA. Katolíci na Slovensku majú odvčera namiesto šiestich diecéz osem, pribudla bratislavská a žilinská. Významnou zmenou je tiež vymenovanie Stanislava Zvolenského, ktorý sa stal metropolitom a arcibiskupom Bratislavskej metropolitnej arcidiecézy. Zvolenský je nadriadeným aj pre arcibiskupa Jána Sokola, ale ten dostal pápežskú výnimku a Trnave nechal štatút arcidiecézy, hoci bude podliehať Bratislave. Pre Slovensko to nie je nepodstatná zmena, ku katolíkom sa hlási 69 percent obyvateľov.
VIDEO: Pribudli diecézy, Sokol ostal arcibiskupom
VIDEO - Eugen Korda
Úplne po novom
„Také zmeny tu už dávno neboli,“ povedal na mimoriadnej tlačovej konferencii kardinál Jozef Tomko, ktorý prišiel ako pápežský legát v menej pápeža Benedikta XVI. a v jeho mene oznámil dekréty o delení diecéz a vymenovania biskupov.
Doterajšieho pomocného bratislavsko–trnavského biskupa Stanislava Zvolenského (49) uvedú do úradu 8. marca. V rímskokatolíckej cirkevnej hierarchii sa dostane na úroveň košického arcibiskupa, metropolitu Alojza Tkáča.
Aké sú dôvody na zásadné zmeny v členení? Kardinál Tomko to nevysvetľuje len zmenami na Slovensku a v Bratislave ako hlavnom meste, ale aj pastoračným rozmerom. Biskupi majú mať bližšie k veriacim. Menili sa najmä hranice v západnej, a nie východnej provincii, do ktorej patrí košická, rožňavská a spišská diecéza. Dolný Kubín aj napriek vzniku Žilinskej diecézy zostal zaradený do Spišskej diecézy.
VIDEO: Kardinál Tomko na mape ukazuje ako vyzerajú nové diecézy
VIDEO - Eugen Korda
Sklamaní Maďari
Rozčarovaní sú maďarskí veriaci, ktorí chceli mať svoju diecézu. Namiesto toho sú rozdelení do šiestich biskupstiev. Nové členenie západné Slovensko rozdelilo do troch provincií tiahnucich sa od južnej až po severnú hranicu. Strana maďarskej koalície včera odovzdala predsedovi Konferencie biskupov Slovenska Františkovi Tondrovi list, v ktorom ho žiada, aby zobral do úvahy ich prosby.
Tomko tvrdí, že biskupi majú na starosť všetkých veriach a nedelia ich podľa národnosti. Býva zvykom, že maďarských veriach má v diecézach na starosti niektorý z pomocných biskupov. K pomocným biskupom v nových diecézach sa zatiaľ cirkevní hodnostári nevyjadrili s tým, že noví biskupi sa najprv musia usadiť. Daniel Dian z redakcie Duchovný pastier hovorí, že z maďarskej strany ide o politikum. Tvrdí, že z maďarských farností je problém získať kandidátov na kňazov.
VIDEO: Nový bratislavský arcibiskup bol dôverníkom ŠtB
VIDEO - Eugen Korda
Bratsky si to vysvetlili
Okrem Trnavy patria pod Bratislavu aj diecézy v Nitre, Banskej Bystrici a Žiline. Nové začlenie dostali aj niektoré dekanáty. Banskobystrická diecéza sa rozšírila na juh, okolie Levíc sa podelilo medzi ňu a nitrianske arcibiskupstvo.
„Ide o dôležité zmeny. Ich význam ešte len pochopíme,“ tvrdí kardinál Tomko. Pápež podľa neho dokonale pozná potreby Slovenska a treba mu veľmi poďakovať.
Prípravné práce na delení mal od roku 2002 na starosť bystrický biskup Rudolf Baláž. Pripustil, že to trvalo dlho, ale včera už ocenil korektnosť biskupov, ktorí si všetko „bratsky vysvetlili“. Ak aj boli podľa debaty, dnes je to už v poriadku.
Podľa zákona štát platí cirkvi prevádzku biskupských úradov. Hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár povedal, že štát pri príprave rozpočtu o zmenách nevedel, preto ani nemohol rátať so zvýšenými nákladmi.
Zvolenský: tichá, ale silná osobnosť
O novom metropolitovi a zmenách diecéz hovoríme s MARIÁNOM GAVENDOM, šéfredaktorom Katolíckych novín.
Aký je metropolita Stanislav Zvolenský? Poznáte sa s ním dlho.
„Bol to človek skromný až utiahnutý. Keď ho prizvali k rokovaniam o zmluve s Vatikánom, všetkých prekvapilo, ako pokojne vedel argumentovať ministrom či biskupom. Ľudia rastú s úlohami. Ovláda nemčinu aj taliančinu, vie komunikovať s civilnou i cirkevnou verejnosťou.“
Pôsobil aj ako súdny vikár.
„Je to právnik, ale nie človek predpisu. Chápe podstatu práva, ako pedagóg nebazíruje na recitovaní paragrafov. Na čele arcibiskupskéhou tribunálu sa stretával s ľudskými osudmi. Niekto by povedal, že bol úradníkom, ale táto práca mu priniesla veľkú skúsenosť s ľudskými problémami.“
Čo jeho údajná spolupráca so Štátnou bezpečnosťou?
„O tom sa hovorilo, už keď mal byť vymenovaný za biskupa. S políciou nespolupracoval, skôr mal s ňou starosti.“
Bolo jeho vymenovanie pre cirkevné kruhy prekvapením?
„Slovensko je malé a pomocných biskupov, ktorí by prichádzali do úvahy, nebolo veľa. Kto poznal situáciu, tipoval jeho meno.“
Objavovalo sa aj meno nitrianskeho biskupa Viliama Judáka.
„On je však už sídelným biskupom a je tam len krátko. Vatikán odstúpil od presúvania biskupov.“
Môžu sa v blízkej budúcnosti ešte diať zmeny v organizácii diecéz? Dolný Kubín je bližšie k Žiline ako k Spišskej Nove Vsi, kam dnes patrí.
„Tento stav na dlhý čas určite zostane nezmenený.“
Nedostane Slovensko aj prímasa?
„Prímas bol kedysi partnerom kráľov, v niektorých krajinách túto funkciu ponechali ako tradičnú záležitosť. Partnerom pre vládu je dnes predseda biskupskej konferencie. On reprezentuje cirkev na občiansko-politickej rovine. Samozrejme, arcibiskup Bratislavy ako hlavného mesta zohráva aj istú reprezentačnú úlohu, no bude riadiť celú arcidiecézu, nielen reprezentovať.“
Prečo bola sídlom metropolitu doteraz Trnava?
„Je to historická záležitosť, väčšina doterajšej Bratislavskotrnavskej archidiecézy patrila Ostrihomskej arcidiecéze. Až keď vznikla československá republika, bola provizórne apoštolskou administratúrou a až od roku 1977 arcidiecézou.“
Pápež urobil v prípade Trnavy výnimku v tom, že zostalo arcibiskupstvom, no podriadeným Bratislave. Spravil to s ohľadom na históriu Trnavy či arcibiskupa Sokola?
„Oboje. Pápež mohol spraviť z Trnavy len sídlo biskupa. Vzhľadom na význam Trnavy v cirkevných i kultúrnych dejinách jej však ponechal titul arcidiecézy.“
Arcibiskup Sokol je síce podriadený novému metropolitovi, ale dostal doživotné privilégium nosiť pálium.
„Od pápeža je to určitý takt a veľkorysosť, gesto uznania. Aricbiskupa Sokola nezbavil privilégia nosiť pálium, čo je symbol metropolitu. Jeho nástupca už toto privilégium nebude mať.“
Oznámila cirkev tieto zmeny štátu?
„Iste, určuje to zmluva so Svätou stolicou a diplomatický protokol. Ide o to, aby sa ústavní činitelia o novom delení či arcibiskupovi nedočítali až z novín.“
Bude mať toto nové rozdelenie vplyv na financovanie cirkvi?
„Určitý nárast to bude, ale v rámci rozpočtu na katolícku cirkev, radikálne sa to nemení. Rozpočet nových sídel nebude až taký veľký, lebo ubudne na tých, ktoré sa zmenšia.“
Kedy naposledy sa takto menili hranice diecéz?
„Pred viac ako dvesto rokmi, keď za Márie Terézie vznikli diecézy spišská, rožňavská a banskobystrická.“
Čo to znamená pre veriacich?
„Budú mať ďalej svojich kňazov, ich život ide normálne ďalej. Je to skôr zmena pre kňazov, že patria do inej diecézy, pod iného biskupa.“
Zuzana Uličianska
Sokol prišiel o metropolitu, nie o výsadu
Arcibiskup Ján Sokol dostal od pápeža osobné privilégium nosiť pálium, hoci stratil titul metropolitu.
Arcibiskup Ján Sokol je najvýznamnejšia postava slovenských katolíkov za posledné dve desaťročia. Určite aj najkontroverznejšia, už od deväťdesiatych rokov sa s ním vlečie tieň podozrenia spolupráce so Štátnou bezpečnosťou. So záujmom sa čaká, ako bude pokračovať.
Sokol tento rok oslávi 75. narodeniny a podľa cirkevných noriem sa musí zriecť arcibiskupského úradu. Najneskôr v apríli, teda pol roka pred dovŕšením 75. Pápež potom rozhodne, či mu umožní ďalej pôsobiť ako arcibiskupovi.
Vzťahy Slovenska a Vatikánu sú veľmi dobré, o čom svedčí , že Slovensko v čase, keď bol Sokol arcibiskupom, navštívil trikrát pápež Ján Pavol II. V roku 2000 prijalo Slovensko zmluvu so Svätou stolicou.
To, že Sokolova kariéra sa nechýli ku koncu, môže naznačovať, že pápež akceptoval žiadosť, aby aj po zmenách v členení diecéz Trnava zostala arcidiecézou, hoci už nebude sídlom metropolitu.
Sokol dostal od neho dokonca osobné privilégium, čestné právo nosiť na území svojej diecézy pálium, ktoré inak prináleží len metropolitovi. Ide o ručne utkaný pás z ovčej vlny, ktorý metropolita nosí na svojom liturgickom rúchu. „Nie je to bežné,“ hovorí šéfredaktor Duchovného pastiera Daniel Dian.
Sokol podľa archívov Ústavu pamäti národa spolupracoval s ŠtB, stretával sa v konšpiračných bytoch a dostával odmeny. Arcibiskup to popiera, aj keď kontakty s eštebákmi priznal. Ladislav Pittner, ktorý bol členom podzemnej cirkvi ho obhajuje a tvrdí, že s tajnou cirkvou spolupracoval.
Pobúrenie Sokol vzbudil vlani, keď sa zastal prezidenta slovenského štátu Jozefa Tisa. „Ja si vážim pána prezidenta Tisa a veľmi si vážim, že tu bol blahobyt, nič nám nechýbalo, pritom bola vojna,“ povedal.
(zu, mož)
