TEL AVIV, BRATISLAVA. Náznaky antisemitizmu, ktoré cítila vo svojej triede, priviedli Beatu Nemcovú z Gymnázia v Banskej Štiavnici k tomu, že so žiakmi začala na hodinách angličtiny hovoriť o holokauste.
„Snažím sa žiakom vysvetliť, že každý v holokauste stratený život mal tvár, meno, svoje okolie a rodinu.“ Myslí si, že takýto prístup na žiakov zaberá. Dnes sa v Izraeli so 16 ďalšími učiteľmi z celého Slovenska „učí“, ako o holokauste učiť.
Ružena Kormošová z gymnázia v Spišskej Novej Vsi hovorí, že keby o holokauste učila pred 17. novembrom, mala by veľké problémy, zrejme by ju prepustili zo zamestania. „Vtedy sme povedali, že boli koncentračné tábory, že tam bolo deportovaných množstvo Židov, a to bolo vlastne všetko.“ Možno sa tiež viac zdôrazňovalo, že do koncentrákov brali aj komunistov. „Bola to veľká odvaha, ak niekto za totality hovoril o tejto problematike.“ Dejepis učí už 25 rokov a nespomína si, že by na vysokej škole niekto učil o tejto téme niečo viac.
Menej vedomostí, viac antisemitizmu
O holokauste je najlepšie učiť cez ľudské osudy, hovoria mnohí učitelia. V Izraeli je to bežné. Celý pamätník holokaustu Jad Vašem, kde slovenským učiteľom prednášali, pripomína najmä ľudské osudy a mená.
Študenti z gymnázia v Spišskej Novej Vsi už napríklad vyhľadávali stratené židovské deti, podieľali sa na obnove židovského cintorína.
Pripomienka ľudských osudov pôsobí aj na deti, ktoré majú pocit, že s učením o holokauste sa to už preháňa, či majú radikálnejšie názory.
Andrea Gálová z 1. súkromného gymnázia v Bratislave hovorí, že s otvoreným antisemitizmom sa na škole nestretla, možno aj preto, že o holokauste začína učiť už desaťročné deti. Iní učitelia s ním skúsenosti majú - od príklonu k nazi-skinheadom, najmä na učňovských školách cez popieranie holokaustu či „nadŕžanie“ Palestínčanom v izraelsko-palestínskom konflikte. Všimol si to napríklad Dušan Jaura z Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave.
Učitelia, ktorí sa zúčastňujú na seminári organizovanom Dokumentačným strediskom holokaustu, ministerstvom školstva a izraelskou ambasádou na Slovensku, hovoria, že v bežných osnovách sa holokaustu nevenuje veľa priestoru. Myslia si, že preto, lebo učiva je príliš veľa a na všetko nie je čas.
Viac o holokauste by sa mali žiaci učiť aj podľa Ota Wagnera zo Zväzu protifašistických bojovníkov. Požiadal ministra o doplnenie učebných osnov, pretože mladí podľa neho vedia o holokauste a koncentračných táboroch málo. Zistil to počas prednášok na stredných školách, keď so žiakmi hovoril o tom, čo sám prežil v koncentračnom tábore. Zaskočila ho otázka maturanta, čo cez deň v koncentračnom tábore robil.
Minister chce učiť národné dejiny – ale nie tieto
Odborník a bývalý predseda dejepisnej predmetovej komisie Viliam Kratochvíl pochybuje o tom, že by študenti mali o holokauste povrchné vedomosti. Hovorí, že už na základnej škole v deviatom ročníku sa naučia aspoň základy. „Vylučujem, že by to učitelia preleteli.“
Historik Dušan Kováč hovorí, že otázka by si zaslúžila rozšírené vyučovanie. O holokauste by sa podľa neho mali učiť žiaci zo samostatného tematického zošita. „Je to otázka, s ktorou by sa spoločnosť mala vyrovnať.“
Minister školstva Ján Mikolaj ohlásil, že chce pri školskej reforme klásť väčší dôraz na národné a regionálne dejiny, ale viac učiva o holokauste neplánuje. Ministerstvo hovorí, že súčasné osnovy dejepisu látku o holokauste obsahujú, a tak to aj zostane. Ak žiaci prejavia väčší záujem, škola ho bude môcť detailnejšie rozpracovať vo svojom vzdelávacom programe.
Autor: vev
