Ich centrá tvoria historické jadrá, takže miesto pre experimenty s modernou vysokou zástavbou býva "za hradbami". Najčastejšie na periférii.Napriek niekoľkým výnimkám, ktoré potvrdzujú pravidlo, alebo z rôznych príčin získali americký look - ako Birmingham, Varšava, Oslo, Berlín a predovšetkým Frankfurt nad Mohanom - väčšina veľkých miest v Európe stavia štvrte s výškovou zástavbou na svojom obvode.

V Amsterdame vyrastajú čoraz vyššie mrakodrapy okolo Milléniovej aleje pri superštadióne Ajaxu ArenA, londýnsku bankovú štvrť v City už mohutnosťou i výškou dávnejšie prekonala zóna Docklands a nablýskané komplexy európskej top administratívy v Luxemburgu či Štrasburgu majú tiež slušný odstup od centier.

Parížska defenzíva

Pred dvadsiatimi rokmi som sa dostal po prvý raz do Paríža a čosi ma ťahalo aj do - vtedy ešte iba vznikajúcej - štvrte La Défense. V časoch, keď bol u nás ťažko pochopiteľným javom aj zásobený obchod, dvojhodinový pobyt na betónovej platni medzi vysokánskymi mrakodrapmi sa mi zdal podobne atraktívny ako let na Mesiac. Napriek neskrývanej ohúrenosti všetko prekryl zážitok, ktorý mal neuveriteľnú silu: motal som sa pri fontáne, ktorá sa zúfalo pokúšala nahradiť absenciu akejkoľvek prírody a fotil dovtedy nevídané stavby. Bol som tam úplne sám, keď sa zrazu z okolitých budov začala valiť masa ľudí. Scéna sa podobala sekvencii z filmu Hair, v ktorej sa ľudoprázdne ulice za pár sekúnd naplnia davom ľudí. Tá moja bola o to pôsobivejšia, že sa tak nedialo na pokyn režiséra a napriek tomu tí ľudia o dve až tri minúty, zasa akoby na povel, zmizli kamsi do podzemia. A znovu som bol sám - aj s čudným pocitom osamelosti a opustenosti. Nestalo sa však nič nezvyčajné, iba sa skončil pracovný čas.

Odvrátená strana lesku

Nedefinovateľne hlúpy pocit bol pritom iba dôsledkom (pravdepodobne) najväčšej slabiny projektov štvrtí čisto administratívnych budov - nepočíta sa tam s inými ľudskými aktivitami ako s prácou. Takmer žiadne byty, obchody, služby. Žiadna kultúra ani zábava. Pod zemou niekoľko podlaží parkovísk a trasa metra aj rýchlometra RER, všade zložité mimoúrovňové križovatky, viadukty, tunely, eskalátory a neprehľadný systém orientačných tabúľ a piktogramov. A nad tým les mrakodrapov.

Všetko vytvorené na presun mnohotisícového davu bielych golierov. Ráno tam a poobede späť. Stihnúť začiatok pracovného času a zmiznúť po jeho skončení. Odísť do iného sveta s ľudskejšími črtami - lebo na betónovej platni v mŕtvom lese mrakodrapov je bez ľudí nepríjemne.

Neľudský rozmer

Očarenie architektov z takmer bezhraničných technických možností pri navrhovaní futuristických vízií sa až na nemnohé výnimky premieta výlučne iba do rekordných parametrov a predovšetkým výšok. Akoby prekrylo nutnosť prihliadať na rovnováhu proporcií a na akceptovanie potrieb a limitov človeka.

Jednotlivé mrakodrapy i celý komplex La Défense pôsobia neprirodzene ozrutne. Pritom najvyššie mrakodrapy v súčasnosti iba nesmelo prekonávajú výšku dvesto metrov. Stometrový kubus "novodobého víťazného oblúka" či "okna do tretieho tisícročia" - slávnej a výstrednej Archy je už dávno utopený v okolitej zástavbe a viditeľný je iba v smere Archa - Víťazný oblúk - Champs-Élysées - Place da la Concorde - Louvre.

Jeden z najväčších krytých priestorov sveta bez podpery - obrovská hala CNIT (podľa svojho tvaru prezývaná tiež tehotnou lastúrou) aspoň trochu zmierňuje pravouhlú geometriu La Défense. Architekti pritom už dávnejšie avizujú ďalšie stavby s výškami okolo tristo metrov.

Pokusy o poľudštenie

Každý strom v La Défense je v porovnaní s architektúrou malý, žiadna trávnatá plocha nie je dosť veľká ani zelená. Ešte aj obrovské umelecké artefakty vyzerajú ako miniatúry.

Poľudšteniu nepomohlo nákupné megacentrum, ktoré je pod zemou, ani 3D IMAX-kino v sklenenej guli nad zemou. Ani dvanásťmetrová skulptúra palca, ktorá je vďaka nevýraznej farebnosti takmer neviditeľná, ani nápadne farebné osemmetrové súsošie od Miróa. Všade inde by boli výraznými dominantami, ale na ozrutné technicko-geometrické pozadie La Défense nestačia.

O poľudštenie sa zúfalo snažia aj rôzne programy na hlavnom plató - prezentácie automobiliek, výstavy kvetov, cestovného ruchu, módy. Fasády niektorých mrakodrapov sa občas menia na svojrázne a efektné megabordy. Romantický kolotoč a stánky trhovníkov to všetko hádam ešte zhoršujú.

Ešte smutnejšie pôsobí La Défense v noci. Zatiaľ čo sa v starom dobrom Paríži nedá v záľahe áut a ľudí takmer pohnúť, nikomu ani nenapadne vybrať sa do tmavej depresie medzi siluetami mrakodrapov. Kým vysoké stavby v centrách miest bývajú v noci aspoň efektne vysvietené a v ich blízkosti beží spoločenský život, v La Défense vtedy doslova kapú psy.

Za mrakodrapmi

Rozhodne takéto administratívne štvrte navštívte, osobná skúsenosť je nadovšetko.

Z centra Paríža sa na La Défense najrýchlejšie dostanete žltou linkou metra č. 1, pričom nastúpiť môžete napríklad pri radnici, múzeu Louvre, na Námestí Concorde či pri Víťaznom oblúku a veziete sa až na konečnú La Défense.

Štvrť Docklands je s Londýnom spojená dokonca špeciálnym metrom DLR. Najbližšou stanicou k londýnskemu centru je konečná Bank, obľúbenejšou je nadzemná stanica Tower Gateway, z oboch smer Lewisham. Že už ste v Docklands, uvidíte sami. Toto takzvané ľahké metro tadiaľ totiž premáva výlučne nad povrchom a tri tesne za sebou nasledujúce zastávky tam nie sú ani sto metrov od seba. Všetky sú situované vedľa vchodov, najznámejšou je pravdepodobne Canary Wharf. Oveľa príjemnejším dojmom pôsobí Docklands z návršia pri slávnom kráľovskom observatóriu v Greenwichi. Navyše sa tam môžete postaviť na obe zemské pologule, prechádza tadiaľ totiž nultý poludník. (fm)

Autor: František Michlík