Je prezidentom Inštitútu pre verejné otázky, ktorý minulý týždeň vydal Súhrnnú správu o stave spoločnosti za rok 2007. Rozčúlil ňou premiéra Roberta Fica, ktorý autorov správy slovne napadol. Krátko na to ho na ulici udrel muž, pretože je Žid. Na otázky SME odpovedal politológ GRIGORIJ MESEŽNIKOV.

Za posledné dni ste zažili dva útoky. Slovný od Roberta Fica a fyzický na ulici. Ktorý bol horší?

„Samozrejme, ten druhý. Nie je to prvýkrát, čo ma Robert Fico ,skritizoval'. Asi pred troma rokmi, keď som predpovedal možnosť vytvorenia koalície Smer, SNS a KSS, ma napadol aj argumentom, že nemám slovenský pôvod. Povedal, že som ,takzvaný politológ ruského pôvodu'. Verejnú kritiku od rôznych ľudí zažívam často. Vnímam to ako súčasť verejného diškurzu. Druhý útok bol horší, pretože som na krátky čas stratil istotu, že som chránený, pociťoval som bezmocnosť. Šokovalo ma, ako bol útočník v pohode. Našťastie to trvalo krátko, ľudia mi pomohli. Z emocionálneho hľadiska to bola ťažká skúsenosť, na ktorú tak rýchlo nezabudnem.“

Je to pravda, že na druhý deň ste sa s útočníkom znovu stretli?

„Áno. Ozval sa mi redaktor televízie Joj Ivan Mego, že chce so mnou urobiť rozhovor. Doviedol aj útočníka. Bol to pre mňa šok, chcel ma s ním konfrontovať. Pýtal som sa, čo je za tým. Predpokladám, že je to prejav absolútnej bulvarizácie. Druhá interpretácia by bola oveľa horšia – že redaktor bol v spojení s útočníkom. Informoval som o tom vyšetrovateľa aj ministra vnútra, ktorý mi po incidente zavolal a vyjadril solidaritu. Správanie redaktora považujem za hrubé porušenie novinárskej etiky. Drvivá väčšina médií o incidente informovala korektne, dostal som silnú podporu od priateľov aj novinárov.“

Prečo je na titulke Súhrnnej správy IVO valec?

„Chceli sme poukázať na to, že vývoj na Slovensku je veľmi komplikovaný. Zaznamenali sme pozitívne momenty, ale bolo tu aj politické valcovanie.“

Slovo valec používa v súvislosti s Robertom Ficom najčastejšie Mikuláš Dzurinda. Tým, že ste prevzali jeho slovník, nedali ste Ficovi argument vás kritizovať?

„Určite nás neinšpiroval Mikuláš Dzurinda. Toto mi vôbec nenapadlo. K slovu valec sa môžu hlásiť rôzni ľudia.“

Známy je najmä Mečiarov valec zo Zlatej Idky. Fica viacerí s Mečiarom porovnávajú. Nie je to prisilné?

„Nikdy som nepovedal, že Fico je druhý Mečiar. Dnes je iný stav spoločnosti, máme konsolidovanú demokraciu, sme členmi NATO a EÚ. Nemôžeme hovoriť, že sa používajú autoritárske metódy plne kopírujúce mečiarizmus. Na druhej strane, a toto podľa mňa Roberta Fica najviac znervóznilo, je neoddiskutovateľným faktom, že sa tu uplatňuje tyrania väčšiny. Jeden príklad za všetky: Lídri vládnej koalície uzatvorili politickú dohodu, že akékoľvek návrhy opozičných strán sa odmietnu len preto, že sú opozičné. Vláda nie je založená na hľadaní konsenzu, ale na boji a porazení nepriateľa. Ak by sa Robert Fico so mnou pustil do diskusie o tom, či vládne tyraniou väčšiny, argumentačne by prehral.“

Má aj slovo „hamm“ na obálke zvláštny význam?

„To už nechávame na interpretáciu každého. Áno, aj to môže mať svoj význam.“

Premiér hovorí, že ste pravičiari, mali by ste sa k tomu otvorene priznať a nevydávať sa za nezávislých. Ste pravičiari?

„Upozornil by som ho, že sedí vo vláde s podpredsedom, ktorý nás označil za novodobý ústav marxizmu ­ leninizmu. Chybne nás vnímajú ako sympatizantov politikov, my sme však podporovatelia politík. Takých, ktoré rozširujú priestor na slobodu jednotlivca, na aktívnejšie pôsobenie trhových mechanizmov, väčšiu otvorenosť voči svetu. Treba povedať, že v predchádzajúcich obdobiach tieto trendy prezentovali stredo-pravé strany. Medzi autormi správy sú ľudia s liberálnymi a konzervatívnymi názormi, environmentalisti, ale aj ľudia, ktorí sa priamo hlásia k sociálnodemokratickým hodnotám.“

Kto sa hlási k sociálnej demokracii?

„Napríklad politológ Juraj Marušiak. Angažoval sa vo viacerých ľavicových iniciatívach. Eduard Barány je bývalý poslanec SDĽ. Niektorí ďalší autori tiež sami seba nepovažujú za pravičiarov.“

V roku 2002 ste dostali od vlády grant vo výške dva a pol milióna korún vo výberovom konaní bez zverejnenia. Je dobré prijať grant od vlády?

„Bola to transparentná súťaž, aj keď bez zverejnenia. Prihlásili sa tri inštitúcie a všetky grant dostali. Išlo o vypracovanie vízie vývoja Slovenska do roku 2020. Iba čakáme na príležitosť, či sa podobný tender nevyhlási aj teraz. Mám pritom informáciu, že táto vláda pridelila desaťnásobný balík peňazí jednej akademickej inštitúcii na vypracovanie podobnej vízie bez akéhokoľvek tendra.“

Chodíte voliť?

„Áno. V roku 2006 som však bol v Spojených štátoch a hoci som sa pokúsil voliť, moja obálka nebola z technických príčin doručená.“

Nemáte problém s hodnotením strany, ktorej volič ste?

„Volil som rôzne. Vôbec nemám problém danú stranu kritizovať. Moje názory, pokiaľ ide o hodnoty, ktoré presadzujem, sú pritom ľahko identifikovateľné. Najilustratívnejším príkladom je nacionalizmus. Kritizujem ho bez ohľadu na to, kto to vyslovuje. V tomto prípade, bohužiaľ, aj predstaviteľov demokratických strán. Ľudáctvo ako istý historicko-politický fenomén sa teraz rozširuje vo všetkých stra­nách, s výnimkou jednej, ktorá nemôže byť jeho nositeľkou z etnického hľadiska.“

Všetky chcú konkurovať SNS?

„Po vstupe SNS do vlády sa zmenila atmosféra a témy, ktoré sa ešte predtým považovali za okrajové, sa zrazu dostali do stredu. Hlavní aktéri sa tomu snažia prispôsobiť. V niektorých stranách sú však ľudia, ktorí mali také názory od začiatku. Nová situácia im umožňuje prezentovať ich otvorenejšie. Hlbšie vysvetlenie môže byť také, že spoločnosť prechádza komplikovaným vývojom. Za sedemnásť rokov sa tu odohralo veľmi veľa vecí. Po ôsmich rokoch náročných reforiem je dosah nielen pozitívny, ale prináša aj nárast populizmu. Niektorí ľudia navyše vstup do Európskej únie prezentujú tak, že prichádzame o istú časť svojich kompetencií, čo je síce pravda, ale nie spôsobom, ktorý nás deštruuje, ale naopak, otvára nám to ďalšie možnosti na vývoj. Únia je skvelý projekt.“

Kto je ľudák v SDKÚ?

„Ľudia, ktorí nemali žiadny problém s prijatím zákona o Hlinkovi, mysleli si, že to je dobrá vec, dokonca do toho šli iniciatívne. Bola tam pritom aj skupina šiestich poslancov, hlavne poslankýň, ktoré hlasovali proti.“

IVO označil za víťaza roka koalíciu a odbory, za porazeného opozíciu. Čo by museli opozičné strany urobiť, aby túto kategóriu nevyhrali?

„Opozícia nebola porazená iba preto, že sa objektívne dostala do nevýhodnej situácie po voľbách, ale aj preto, čo sa dialo v samotných stranách. Mali by sa nanovo zadefinovať. Teraz sa najčastejšie hovorí o personálnych zmenách, ale to je iba časť agendy. Situácia je pre nich veľmi frustrujúca.“

Bežne po voľbách koalícii preferencie klesajú a opozícii stúpajú. Teraz je to naopak. Prečo?

„Vládne strany stále žnú plody dobrého ekonomického vývoja. Ani v jednej oblasti sa nedajú identifikovať také opatrenia, ktoré by doterajšie reformy rozširovali. Hoci sú vzťahy medzi vládnymi stranami konfliktné, koalícia je dosť pevná, aby moc udržiavala. Podpora Smeru asi vydrží na to, aby po voľbách 2010 rozhodoval o zložení vládnej koalície.“

Daniel Lipšic navrhol víziu spolupráce opozícii. Čo si o nej myslíte?

„Svedčí to o systémovejšom prístupe. Tieňová vláda je celkom dobrá myšlienka. Ale pokiaľ ide o záväzok nejsť po voľbách so žiadnou vládnou stranou, bol by som veľmi prekvapený, keby to prešlo. Napriek tomu, že dnes to znie ako sci­fi, viem si predstaviť, že za istých okolností by SMK so Smerom šla. Alebo, keby sa v HZDS udiali zmeny, mohlo by ísť s troma opozičnými stranami.“

Politológovia pred voľbami 2002, ale aj 2006 predpovedali, že Fico sa nebude chcieť spojiť s Mečiarom, lebo mu to môže ublížiť. Viac mu však ubližuje SNS.

„Pred voľbami 2002 sme neboli ešte ani v EÚ, ani v NATO, spojenie s Mečiarom by bolo fatálne. Aj teraz je Mečiar stále považovaný za problémového. Keďže vznikla koalícia s SNS, spolupráca s Mečiarom nevyzerá až tak kompromitujúco. Paradoxne, najsilnejšie na mňa Robert Fico zaútočil v čase, keď som naznačoval, že spolupráca Smeru a SNS je celkom reálna.“

Mikuláš Dzurinda organizoval stretnutia s elitami. Okolo Roberta Fica žiadne nie sú. Prečo?

„Dzurindovi sa podarilo vybudovať isté väzby medzi vládou a občianskou spoločnosťou, aj keď toto partnerstvo bolo niekedy veľmi komplikované. Robert Fico podľa mňa trpí nedostatkom uznania v týchto sférach. Podarilo sa mu naozaj veľa, má obrovskú moc, ale občiansku spoločnosť podcenil. On sám navyše hovorí, že politika je o záujmoch, nie o hodnotách.“

Medzi autormi výročnej správy nie je prvýkrát niekto, kto sa po napísaní stal ministrom. Čím to je?

„Išlo vždy o expertov hodnotovo nám blízkych s publicistickým talentom a so skúsenosťami ešte pred nástupom do exekutívy. Ja takýchto ľudí vo vláde nevidím.“