BRATISLAVA. Zoznam významných médií, ktoré už do štátnej Tlačovej agentúry SR (TASR) nechcú servis, sa rozširuje. Uprednostňujú súkromnú agentúru SITA a spomedzi zahraničných najmä Českú tlačovú kanceláriu (ČTK) a Reuters.
Deje sa to v čase, keď ministerstvo kultúry pripravuje nový zákon o TASR a zároveň čelí kritike za dotovanie agentúry. Čím menej prostriedkov získa TASR predajom servisu, tým viac ju musí štát dotovať.
Lebo SITA je výhodnejšia
Zmluvy vypovedajú TASR už nielen súkromné médiá. „Pomer ceny a výkonu hovorí pre agentúru SITA,“ zdôvodnil programový riaditeľ Slovenského rozhlasu Ľuboš Machaj ukončenie odberu k poslednému februárovému dňu.
Riaditeľ TASR Jaroslav Rezník to nevzdal a v piatok ešte z dovolenky presviedčal vedenie rozhlasu, aby obnovili rokovania. Šéfka rozhlasu Miloslava Zemková to nevylúčila, ale povedala, že rozhlas nemá náklady na TASR v platnom rozpočte.
Ku koncu roka odišiel od TASR aj denník SME a ďalšie tituly vydavateľstva Petitpress.
„Tri roky som uvažoval, ktorú z týchto agentúr vybrať. V pomere kvalita spravodajstva a cena vyhrala jednoznačne SITA,“ povedal generálny riaditeľ Petitpress Alexej Fulmek. Služby TASR už využíva len web SME.
Z celoštátnych denníkov už roky neberie servis TASR Pravda, od decembra ani Hospodárske noviny. Pravda bude mať mesiac jej servis na odskúšanie. „A potom sa rozhodneme,“ povedal šéfredaktor Pravdy Petr Šabata, podľa ktorého pomer kvality a ceny bol dosiaľ v prospech SITA.
Aj vysvetlenie vydavateľa týždenníkov Markíza a Žurnál, ktoré s TASR končí v máji, vyzerá podobne. „Pre lepšie podmienky od agentúry SITA,“ povedal riaditeľ vydavateľstva TV Tip Michal Arpáš. Od TASR pritom odchádzajú po niekoľkých týždňoch, keďže oba týždenníky brali servis TASR len od januára. Odchádza aj Fun Rádio.
Už rok a pol TASR neberie ani najsilnejšia televízia Markíza. Pred rokom odhlásil štátnu agentúru líder medzi rádiami – Expres. Väčšina z týchto médií okrem správ SITA odoberá aj ČTK. So správami štátnej agentúry nepracuje ani TREND, Profit a ich weby.
Bulvár ostáva
Pri štátnej agentúre tak ostali z veľkých mediálnych hráčov len skôr bulvárne orientované vydavateľstvá Ringier a 7 Plus, spomedzi súkromných televízií JOJ a TA3. K servisu TASR sa vrátila aj verejnoprávna STV, ktorá ho za Rybníčka odhlásila.
Rezník hovorí, že odlev klientov neexistuje a že TASR zaznamenala medziročný 17percentný nárast klientov. „Získali sme Šport, aktualne.sk, web Plus jeden deň a množstvo ďalších webov. V súčasnosti náš servis testuje skúšobne denník Pravda,“ povedal Rezník.
Rezník: Odliv klientov TASR neexistuje
Generálny riaditeľ Tlačovej agentúry SR JAROSLAV REZNÍK odmieta pri odchode dôležitých mediálnych klientov od TASR hovoriť o odlive klientov, argumentuje príchodom nových - hlavne webov. Rezníka sme požiadali o rozhovor telefonicky, odpovedať odmietol s tým, že je na dovolenke. Odpovedal len na písomné otázky, a tak sme nemali možnosť reagovať na jeho odpovede.
Ktorí mediálni klienti od vás odišli v roku 2007 a 2008?
„Reálne odišla len printová verzia Sme a Hospodárske noviny. Vydavateľstvo TV TIP sa na tlak vlastných redaktorov k TASR samo vrátilo, po výmene konateľa však z dôvodov znižovania prevádzkových nákladov odišlo, čo bude podľa nás len prechodný stav. Slovenský rozhlas sme napriek oficiálnej výpovedi nevypli, takže servis odoberajú a v krátkej dobe bude zmluva obnovená. Rovnako si udržíme aj Fun Radio."
Akých nových klientov ste získali?
„Získali sme Šport, aktualne.sk, web Plus jeden deň a množstvo ďalších webov. V súčasnosti náš servis testuje skúšobne denník Pravda. Celkovo sme zaznamenali 17%-tný medziročný nárast klientov."
V poslednej dobe tých, ktorí sa rozhodli nebrať servis TASR je viac (SME, Hospodárske noviny, Slovensky rozhlas, týždenníky Markíza a Žurnál, Fun Rádio). Rozhodli sa pre servis SITA, pripadne aj CTK. Čim si vysvetľujete ich odchod?
„Je to ich autonómne rozhodnutie, ktoré rešpektujeme. V drvivej väčšine ale klienti odoberajú všetky servisy a v dôsledku znižovania nákladov sa vzdajú jedného, alebo dvoch z nich. Nevymieňajú teda jeden servis za iný."
Hovoríte, že získavate klientov z online médií, ale tie určíte pre vás nie sú cenovo porovnateľné napríklad s printami?
„Ešte nie sú. Na druhej strane tam vidíme potenciál, ktorý berieme vážne a ktorý z pohľadu stratégie TASR patrí určite medzi priority. Printy patria ku klientom stredných cenových relácií. Nie k tým s najvyššími."
Nie je odliv klientov pre vás problém?
„Dôrazne sa ohradzujem voči slovu „odliv klientov" vo vašej otázke, lebo nič také neexistuje. Naopak - a zdôrazňujem to opätovne: TASR zaznamenala medziročný 17%-tný nárast klientov. Každý stratený klient nás mrzí v rovnakej miere ako nás teší každý nový klient."
Média, ktoré s TASR zrušili prípadne nepodpísali zmluvu, tvrdia, že pri porovnaní ceny a kvality je výhodnejšia SITA. Aká je vaša cenotvorba?
„Pravidelne porovnávame naše výstupy s konkurenčnými agentúrami. Vieme kde sme lepší a rovnako vieme kde musíme pridať. Zodpovedne však tvrdím, že dôvodom na výpoveď zo zmluvy nebola nikdy nespokojnosť s kvalitou. A čo sa diskusie okolo cenotvorby TASR týka, je fakt paradoxná: Ak tvoríme cenu na základe reálnych nákladov na kvalitné spravodajstvo, tak konkurencia tvrdí, že TASR je drahá. Ak by sme cenu znížili, tak nás obviní z dampovania a z kazenia trhu. TASR nepôjde pod reálnu hodnotu spravodajstva. Chápeme to ako investíciu do boja o tento trh a myslím, že ho zvádzame vlastne aj za konkurenciu.
Cenotvorba pre médiá je individuálna, lebo každé médium má na agentúrny servis individuálne požiadavky. Do hry vstupujú aj zmluvné záväzky so svetovými agentúrami, ale aj nové produkty, ktoré v TASR neustále tvoríme. Naposledy napríklad produkt dynamická grafika, ktorý bude zaujímavý nielen pre weby, ale aj pre televízie."
Z TASR chcete urobiť verejnoprávnu inštitúciu. Čo z nej bude mať verejnosť, keďže servis nebudete ponúkať zadarmo?
„Podstatným prínosom nového zákona o TASR je, že zabezpečí, aby sa z agentúry stalo tretie stabilné verejnoprávne médium. Príkladom je pre nás Česká republika, kde verejnoprávna agentúra funguje roky a dnes už dokonca expanduje na zahraničné trhy vrátane slovenského.
Nie je našou ambíciou byť konkurenciou pre spravodajské portály, ale faktom je, že časť databáz a obrovský obrazový archív mienime sprístupniť na nekomerčné využitie pre celú verejnosť. V období neustále sa zvyšujúceho pokrytia internetom nebude prístup k týmto informáciám technicky náročný."
Nehrozí prijatím tohoto zákona podriadenosť agentúry štátnej moci - tým, že bude napojená na štátny rozpočet a parlament bude voliť štyroch členov správnej rady?
„Nie. Práve naopak. Správna rada a jej profesionálne zloženie bude zárukou objektivity. Oveľa väčšou než je súčasný systém tvorenia mediálnych rád a teda aj spôsob rozhodovania o riaditeľoch verejnoprávnych médií. Dnes menuje riaditeľa TASR predseda vlády. Po prijatí nového bude volený správnou radou, ktorú volí parlament. Takže je to evidentne výrazný posun vpred."
Mirka Kernová
Kto je lepší – SITA, TASR či ČTK?
Šéfovia médií si pochvaľujú kvalitu Českej tlačovej kancelárie. Jej servis jevšak pre ich potreby malý.
Ak šéfovia médií nie sú v situácii, že sa musia rozhodnúť, či je pre nich lepšia SITA alebo TASR, hovoria o nich ako o vyrovnaných.
„Tuzemské agentúry sú si dosť podobné v kvalite a obsiahlosti servisu, niekedy vyjde jedna s určitou aktualitou o niečo skôr ako druhá. V podstate sa navzájom substituujú,“ povedal finančný riaditeľ vydavateľstva Ringier Martin Mihálik. Vyzdvihol spravodajstvo ČTK, ktoré je podľa neho síce menej obsiahle ako tuzemské, „ale je kvalitnejšie a investigatívnejšie“. Podľa Tibora Búzu z Markízy kvalita agentúr SITA a TASR je rovnaká. Pre výhodnejšiu ponuku odoberá televízny líder servis SITA.
„Medzi jednotlivými agentúrami sú minimálne rozdiely v kvalite, obsahu a promptnosti servisu. V niektorých sekciách má kvalitnejší servis TASR a v iných SITA,“ povedal riaditeľ spravodajstva a publicistiky televízie TA3 Ľubomír Urban. Výhodu TASR vidí vo video servise. „Každá z agentúr má svoje špecifiká a to je dôvod, prečo sa neobmedzujeme len na jednu,“ tvrdí hovorkyňa JOJ Tatiana Tóthová. Silnou stránkou TASR je podľa nej regionálne spravodajstvo, zahraničie a šport.
„Kvalite servisu ČTK sa žiadna zo slovenských agentúr nepribližuje,“ hodnotí šéf Sme.sk Tomáš Bella. SITA a TASR sú podľa neho servisom porovnateľné, výrazný rozdiel je v prístupe k zákazníkom, v ktorom vyhrávajú SITA a ČTK.
(hr)
Zbytočný nový zákon
Zákon, ktorý má nanovo definovať úlohy TASR, pokrok neprinesie.
Ministerstvo kultúry pripravilo nový zákon o TASR, ktorým chce zmeniť štátnu agentúru na verejnoprávnu, „ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti textového, zvukového, obrazového a multimediálneho spravodajstva“.
Oproti súčasnému stavu sa nič závažné nezmení, agentúra bude naďalej servis predávať, bezplatná bude len jeho časť na webe.
Prostredníctvom zmluvy so štátom bude aj nová TASR dotovaná zo štátneho rozpočtu. A politická moc bude mať dosah aj na vedenie, keďže jej riaditeľa bude voliť Správna rada, z ktorej štyroch z piatich členov bude voliť parlament.
Podľa Protimonopolného úradu by takýto zákon mohol obmedziť hospodársku súťaž.
Návrh kritizuje aj šéf konkurenčnej SITA Pavol Múdry, podľa ktorého nemôže byť verejnoprávne niečo, ak verejnosť síce službu priamo platí, no nemá k nej bezplatný prístup.
(hr)
