BRATISLAVA. Skvelé čísla o vývoji slovenskej ekonomiky nielen v minulom roku sa prejavujú v tom, že počas celej druhej vlády Mikuláša Dzurindu a terajšej vlády rastú platy na Slovensku rýchlejšie ako ceny. A hoci mzdy nerastú tak rýchlo ako produktivita práce a zisky firiem, bohatneme.
Príklad: človek s priemernou mzdou si mohol v roku 2002 kúpiť auto Škoda Fabia za približne 2,5 roka (30 mesiacov), minulý rok mu na to stačilo len 20 mesačných platov. Fabia nezlacnela, model s motorom 1,2 litra v priemere stojí to, čo pred piatimi rokmi – 336tisíc korún. Rozdiel je v platoch.
Máločo naozaj draželo
Naše bohatnutie napríklad medzi rokom 2002 a minulým rokom, možno ukázať na tom, koľko hodín sme museli robiť na niektoré bežné tovary. Za plat považujme priemerný plat zamestnanca v hospodárstve, ktorý má dve deti a zarábajúcu manželku.
Tak napríklad v roku 2002, keď sme zarábali v priemere za hodinu v hrubom menej ako 80 korún, sme na rožok robili vyše minútu a pol. Minulý rok sme za ten čas mohli zarobiť na približne dva rožky.
Ako je to možné? Veď minulý rok rožky draželi. V rokoch 2004 a 2005, keď na Slovensko prišiel reťazec Lidl, rožky vďaka extrémnej konkurencii zlacneli o takmer polovicu. A napriek tomu, že na cenovkách rožky vlani draželi, ich ceny v porovnaní s našimi platmi už nedobehli úroveň spred štyroch rokov.
Podobne chlieb či pivo. Aj keď pšenica v minulom období zdražela výrazne, na kilo chleba či fľašu svetlého piva sme minulý rok robili kratšie ako v roku 2002. V prípade chleba a piva aj kratšie ako v roku 2006.
Analytik INEKO Peter Goliaš si myslí, že ľudia často vnímajú rast cien výraznejšie, ako v skutočnosti je. Slovensko v tom nie je výnimkou. „Dôkazom je medzinárodná skúsenosť, podľa ktorej rástli ceny pri prechode na euro vždy pomalšie, ako to vnímala verejnosť.“
Nie všetko, samozrejme, lacnelo. Pred piatimi rokmi sme na štvrtinku masla mali zarobené za 14 minút, minulé dva roky to bolo o minútu viac.
Opačným extrémom je elektronika, ktorej ceny hnala dole aj silnejúca koruna. V minulom roku na takzvaný „stolový“ televízor musel človek s priemerným platom pracovať trikrát kratšie ako v roku 2002.
Pravda, u človeka s priemerným platom na Slovensku bolo minulý rok nepravdepodobné, aby si kupoval klasický televízor.
Vyššie platy reálne
Slovenská ekonomika je podľa ekonómov silná a relatívne zdravá, čo sú vynikajúce predpoklady na ďalšie zvyšovanie zamestnanosti. Slovensko má predpoklady na to, aby dobré výsledky na trhu práce pokračovali.
Analytik ING Bank Eduard Hagara si myslí, že nezamestnaní ostanú už len ľudia, ktorí nechcú pracovať, alebo ľudia, ktorí si nemôžu nájsť prácu so svojím vzdelaním.
Mzdy mohli minulý rok podľa Hagaru rásť aj vyšším tempom. Podniky si však viac peňazí nechávali pre seba. „Podnikatelia šetrili na mzdách, vytvárali si rezervy a mali vyššie zisky,“ povedal Hagara.
