BRATISLAVA. O týždeň je 14. marec, pre pravicových extrémistov na Slovensku obdobie mobilizácie. Tento rok sa potvrdzuje ich príklon k novej taktike, ako maskovať oslavy vzniku fašistického Slovenského štátu. Zhromaždenie do ulíc nezvolávajú v súvislosti s touto udalosťou. Tvária sa, že budú bojovať proti drogám.
Pochod pod týmto heslom zvoláva v Nitre extrémistické hnutie Národný odpor. Na mestskom úrade ho ohlásila fyzická osoba. Jej meno zástupkyňa prednostu Ivana Buranská nepovedala.
Mesto dôvod na zákaz pochodu nevidí, hoci vie, kto za akciou stojí. „Mesto vždy vysiela svojho zástupcu, ktorý má v prípade zákonom daných okolností právo zhromaždenie rozpustiť,“ povedala Buranská. Podobnú taktiku „vymyslenej“ témy uplatnila vlani 17. novembra Slovenská pospolitosť, ktorá zvolala nie veľmi úspešné zhromaždenie za slobodu slova.
Známa zámienka
Oznámenie o pochode v Nitre je aj na internetovej stránke www.odpor.org. Stránku zásobujú materiálmi českí aj slovenskí členovia hnutia. Pobočka v Plzni organizovala pochod naposledy 1. marca, ktorý volal po slobode slova.
Na stránke sú viaceré extrémistické vyjadrenia. Článok „Najväčší Čech alebo najväčší žid“ komentuje televíznu anketu, v ktorej boli podľa autora nominovaní samí židia alebo ich priatelia.
Ďalší článok sa volá „Nesnaž sa antifašista, aj tak nie si kóšer“. Stránka napáda policajtov, médiá aj politikov.
Nitrianska polícia hovorí, že členov hnutia Národný odpor pozná. „Polícia sa ich činnosťou zaoberala, či už za priestupky alebo trestné činy,“ povedal krajský policajný riaditeľ Ján Štark.
Mestský úrad potvrdil, že akciu organizuje Národný odpor, Štark však hovorí, že neorganizuje, lebo ju nahlásila iba fyzická osoba. Polícia bude pochod monitorovať. Pri posledných dvoch podľa riaditeľa nemuseli nijako zasahovať. Extrémisti chcú pochodom na seba upozorniť a predviesť sa pred verejnosťou.
Chýbajú jasné dôkazy
Právnička Zuzana Dlugošová hovorí, že zákon situáciu, do akej sa dostala Nitra, nerieši. „Zákony nie sú stavané na to, že ľudia ich budú predovšetkým obchádzať, preto nemôžu riešiť každý detail.“
Mesto by mohlo zhromaždenie zakázať vtedy, ak by malo jasné dôkazy, že jeho účel je vymyslený. Muselo by mať dôkazy, že okolo akcie sa zhromažďujú podozriví ľudia. „Ak by malo podklady, tak si viem predstaviť, že by mesto išlo do zákazu takéhoto zhromaždenia, hoci jeho účel by bol na papieri taký, aký je.“ Ak však má mesto len podozrenie, môže len spolupracovať s policajtmi. Tí môžu zhromaždenie zakázať, ak by sa vyvíjalo iným smerom, ako je ohlásené,“ myslí si Dlugošová.
Raz už protest zakázali
Mesto Bratislava už podobnú akciu raz zakázalo – v novembri 2005, keď sa chcela na Námestí SNP zhromaždiť Slovenská pospolitosť. Jej členovia však už v tom čase boli obvinení z rasovo motivovaných trestných činov. Zákon hovorí, že zhromaždenie možno zakázať, ak by oznámený účel smeroval k potláčaniu základných ľudských práv alebo inému porušovaniu zákonov.
Nitra je zatiaľ jediná, kde sa má podobná akcia 14. marca uskutočniť. Na 15. marca ohlásilo Slovenské hnutie obrody spomienkovú akciu na Slovenský štát v Čakajovciach pri Nitre. V Bratislave bude tak ako minulý rok antifašistický koncert. Slovenská pospolitosť chce na podobnej akcii ako predvčerom v Bratislave protestovať 11. marca v Banskej Bystrici proti vzniku Kosova.
O iných akciách nemá informácie ani polícia. Hovorca policajného prezídia Martin Korch tvrdí, že zasiahnu vždy tam, kde treba.
Policajná správa
V policajnej správe o extrémizme za minulý rok sa píše, že „väčšina pravicovo orientovaných extrémistických skupín vyvíjala činnosť nezávisle od seba, v samostatných bunkách“. To, čo izolované partie spája a drží pohromade, je „boj proti spoločnému nepriateľovi“. Tým sú často antifašisti a často aj cudzinci tmavej pleti a Rómovia. „Prejavovali sa najmä organizovaním a navštevovaním koncertov hudobných skupín inklinujúcich k pravicovo orientovanej extrémistickej scéne, organizovaním zrazov a spomienkových akcií.“
Skupiny známe ako skinhedi sa zviditeľňovali aj zakladaním internetových stránok so sporným obsahom a šírením rasistických kníh a CD-nosičov.
Počet rasovo motivovaných trestných činov oproti roku 2007 síce klesol, ale viac ich spáchali maloletí a mladiství.
;)
Neonacisti hľadajú diery
Slovenským neonacistom sa darí skrývať za iné myšlienky, hovorí MATEJ PAVLÍK zo združenia Enough, ktoré mapuje novodobé totalitné ideológie.
Prečo organizujú extrémistické skupiny akcie pod inými názvami? Aby sa vyhli ich zákazu?
„Určite áno, je to už bežná prax. Je to trend z Nemecka a dobre viditeľný je v Česku. U nás je to len začiatok. Neonacisti sa naučili hľadať diery v zákone.“
Kedy sa to začalo?
V Nemecku je to od druhej polovice 90. rokov. Postupne ho prebrali Česi a od nich v posledných rokoch aj slovenskí neonacisti. Dá sa to spájať so vznikom Národného odporu, ktorý celý pochádza z nemeckej idey.“
Ako by ste charakterizovali hnutie Národný odpor, ktoré je aj za akciou v Nitre?
„Stojí na malých bunkách bez vodcu, ktoré sú od seba nezávislé. Ich členovia sa dobre poznajú a dôverujú si, čo im dáva priestor na akcie.“
Je dôvod ich zakázať?
„Súčasným trendom neonacistov je skrývať sa za určité myšlienky. Je to kopírovanie modernej pravice. Pochádza zo 70. až 80. rokov, keď sa začali objavovať neonacistické myšlienky, ale skrývali sa za odpor voči imigrácii, voči multikulturalizmu. Nahradili otvorený rasizmus.“
Ako sa k tomuto trendu stavia polícia?
„Snaží sa niečo robiť, ale ešte stále neexistuje dobrá koncepcia jej práce. Polícii stále chýbajú kvalitní odborníci.“
(vev)
Extrémisti patria aj k podsvetiu
Verejnosť najviac protestovala proti extrémistom v zime 2005 po vražde študenta Daniela Tupého, za ktorou mali byť podľa prvých informácií neonacisti. Na Tyršovom nábreží vznikol pomník, ktorý vraždu pripomína ako symbol boja proti extrémizmu. Polícia pred niekoľkými dňami obvinila z vraždy Richarda H. a Dávida V. a Jána S. z pokusu o ublíženie na zdraví. Motív však polícia stále neprezradila. Všetci traja obvinení patria k bratislavskej skupine podsvetia.
Minister vnútra Robert Kaliňák tento týždeň v televízii Joj povedal, že prostredie podsvetia a extrémistov sa nevylučuje. „Mnohé extrémistické skupiny pôsobia aj v podsvetí. To nie je buď červená alebo biela, to sú veci, ktoré sa môžu prelínať.“
(mož)
V Žiline na výročie zahrajú Tisa
„Je to len náhoda,“ obhajuje sa hneď na začiatku rozhovoru o uvedení hry o prezidentovi slovenského vojnového štátu riaditeľka Mestského divadla v Žiline Martina Jesenská. Práve na 14. marca si totiž z bratislavskej Arény „objednala“ monodrámu Tiso. Symboliku dátumu si v tej chvíli vôbec neuvedomila.
Žilina je pritom s Tisom, ale i vznikom vojenského štátu čiastočne spätá. Práve z balkóna žilinského gymnázia v októbri 1938 vyhlásil slovenskú autonómiu. Tiso je tiež osobnosť, ku ktorej sa hlásia slovenské extrémistické hnutia ako Slovenská pospolitosť.
„Pre Žilinu je tento dátum aj táto osobnosť významná, veď vieme, čo sa tu pod jeho taktovkou dialo, ale cieľom bolo predstaviť Žilinčanom nášho umeleckého šéfa,“ tvrdí Jesenská. Tisa si totiž vymyslel, napísal aj zrežíroval Rastislav Ballek.
Do úlohy jednej z najkontroverznejších postáv slovenských dejín obsadil Mariána Labuda. Práve s jeho pracovným vyťažením súvisí aj načasovanie žilinskej premiéry. Práve v tento deň má čas – nehrá ani v národnom divadle, ani v Prahe.
(vev)
Autor: Monika Tódová Veronika Šutková
;){kind=link}