Bližšie podrobnosti o spomenutom počte vo svojom vyhlásení neuviedol.
Exilový premiér Samdong Rinpoče odhadol počet obetí na 100. Informácie z oblasti, kde čínske orgány zaviedli prísne bezpečnostné opatrenia, má podľa parlamentu získavať "monitorovací výbor", ktorý vytvorila exilová vláda v indickej Dharamshale.
"Na masové demonštrácie, ktoré sa začali 10. marca v hlavnom meste Lhasa a iných oblastiach Tibetu a skončili sa smrťou stoviek Tibeťanov, a následné použitie sily... je treba upozorniť Organizáciu Spojených národov a medzinárodné spoločenstvo," uviedol parlament vo vyhlásení.
"Je veľmi ťažké získať presný počet, ale myslím si, že sa blíži stovke," povedal Rinpoče pred novinármi v Dharamshale. Spolupracovníci tibetského duchovného vodcu dalajlámu v nedeľu uviedli, že majú potvrdených 80 obetí, počet však môže byť oveľa vyšší. Exilový premiér tiež vyzval medzinárodné spoločenstvo a OSN, aby "vyslali delegácie alebo komisie do Tibetu".
Podľa pročínskej správy zahynulo len 16 ľudí
V tibetskom hlavnom meste Lhasa zahynulo pri piatkových nepokojoch 16 ľudí, vyhlásila v pondelok ráno čínska správa Tibetu. Zvýšila tak pôvodný oficiálny údaj, ktorý hovoril o desiatich obetiach.
Peking však stále trvá na tom, že za obete nie sú zodpovedné čínske jednotky, ale samotní Tibeťania. "Upálili alebo ubili na smrť trinásť nevinných civilistov," povedal v pondelok ráno o protestujúcich Tibeťanoch pročínsky správca Tibetu Čampa Puncog. Ďalší traja podľa neho prišli o život po tom, ako povyskakovali z okien, aby sa vyhli zatknutiu. Ďalších niekoľko desiatok ľudí utrpelo zranenia.
Puncog v pondelok zopakoval svoje dávnejšie stanovisko, že čínske jednotky proti demonštrantom "nezasiahli strelnými zbraňami". "Môžem vám povedať ako zodpovedný predstaviteľ, že strelné zbrane absolútne neboli použité. Ľudovooslobodzovacia armáda sa na incidente vôbec nepodieľala." Vojaci zasiahli až po nepokojoch a ich úlohou bolo "vyčistiť mesto a pomôcť udržať poriadok", znie oficiálne stanovisko pročínskej správy.
Mladí Tibeťania v Lhase ničili obchody, útočili na Číňanov
V tibetskej metropole v posledných dňoch vyčíňali rozvášnení mladí Tibeťania, ktorí ničili čínske podniky a napádali miestnych Číňanov. Uvádzajú to zahraniční turisti, ktorí boli svedkami tamojších nepokojov.
"Cieľom bolo zničiť všetko na hlavnej ulici počínajúc čínskymi obchodmi a reštauráciami," uviedol v nedeľu 46-ročný Španiel Juan Carlos Alonso, ktorý mal možnosť sledovať situáciu v centre Lhasy. "Majitelia reštaurácií a Číňania na ulici sa museli ukryť," opísal piatkové nepokoje potom, ako priletel do čínskeho mesta Čcheng-tu. Podľa Alonsa Číňania "stiahli rolety, no Tibeťania ich vykopli, vyvliekli ľudí von a udierali ich kameňmi".
"Mali nože, kamene, mačety, mäsiarske nože - používali všetko, čo bolo poruke." Alonso tvrdí, že videl okolo 35 zakrvavených Číňanov, nevidel však žiadnych mŕtvych. Násilie podľa neho páchali prevažne tínedžeri a v dave nebolo mnoho mníchov. Pred hotelom Banakshol, kde bol Alonso ubytovaný, vyrabovali a vypálili všetky obchody a reštaurácie. Podľa Alonsa sa v zničených uliciach následne začali rozmiestňovať čínske tanky a obrnené vozidlá a v nočných hodinách i počas sobotňajšieho rána bolo počuť streľbu, načo sa rozhodol spolu s priateľmi opustiť mesto.
Rusko sa kritike Pekingu vyhlo
Rusko dnes vyjadrilo nádej, že Čína urobí všetky potrebné opatrenia na zamedzenie "nezákonným aktivitám" v Tibete.
V krátkom vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí po protestných demonštráciách voči čínskej nadvláde v Tibete sa Rusko vyhlo kritike Pekingu.
"Chceme vyjadriť nádej, že predstavitelia Čínskej ľudovej republiky urobia všetky potrebné opatrenia na eliminovanie nezákonnej činnosti smerom k rýchlemu znormalizovaniu situácie v autonómnej oblasti," píše sa vo vyhlásení ministerstva.
Tibetskí radikáli kritizujú dalajlámu
Tibetský duchovný líder dalajláma sa v pondelok stal terčom kritiky zo strany radikálnych predstaviteľov tibetského exilu, ktorí požiadali o zmenu jeho nenásilnej kampane za autonómiu Tibetu v rámci Číny. Cevang Rigzin, líder Kongresu tibetskej mládeže, verejne kritizoval postoj dalajlámu, ktorý odmietol výzvu na bojkot olympijských hier v Pekingu. Rigzin uviedol, že vypuknutie protestov v Nepále signalizuje, že 72-ročný dalajláma, ktorý od roku 1959 žije v exile v Indii, stratil kontakt so svojim ľudom.
"Čína si nezaslúži byť hostiteľom olympiády. Problematika ľudských práv v Tibete sa zhoršila. Je to dôkazom, že si nezaslúžia olympiádu," povedal Rigzin novinárom v indickom meste Dharamšala, ktoré je sídlom tibetskej exilovej vlády. Dalajláma v nedeľu odsúdil čínsku "vládu teroru" a "kultúrnu genocídu" v Tibete, ale nevyzval na bojkot olympiády. Rigzin povedal, že medzi Tibeťanmi rastie sklamanie z dalajlámovej politiky "strednej cesty", ktorej obsahom je nenásilná kampaň za autonómiu, a nie za nezávislosť Tibetu. "Je tu veľa sklamania. Dúfam, že politika strednej cesty sa zmení," povedal Rigzin. "Ako môžeme vidieť na protestoch po celom svete, tibetský ľud je stále oddaný nezávislosti."
B. Ceringová, šéfka Združenia tibetských žien, vyhlásila, že dalajláma je "stále lídrom tibetského ľudu" napriek rastúcemu sklamaniu v meste Dharamšala a v iných regiónoch Indie, v ktorých žijú tibetskí utečenci.
