BRATISLAVA. Vstupnou bránou pre väčšinu cudzincov, ktorí chcú žiť na Slovensku, je Bratislava. Prejsť ňou nie je ľahké.
Vstávať treba skoro ráno
„Som tu už od piatej,“ hovorí študent medicíny z Tadžikistanu. Pred dverami jediného oddelenia cudzineckej polície v Bratislavskom kraji už vtedy čakali štyria ľudia. „Keby ste chceli byť prvý, museli by ste tu stáť už od štvrtej,“ pridáva sa Ivan z Ukrajiny.
Stránkové hodiny na Hrobákovej ulici sa začínajú o pol ôsmej ráno. Vtedy pred dverami stojí 50 až 60 ľudí. Úradníci ich zvyknú vybaviť za deň 45 až 50. Ostatní majú smolu.
Číňania sa vraj predbiehajú
Ak si chce cudzinec vybaviť doklady, okrem toho, že nevyhnutne musí skoro vstať a niekoľko hodín stáť na ulici, musí mať aj dostatočne široké lakte pri rozdávaní časeniek.
Ani dobré kontakty a slušná slovenčina mu pritom nedávajú istotu, že svoje záležitosti vybaví.
„Keď ráno prídete o šiestej, ste desiaty, ale keď si ťaháte časenku, už ste štyridsiaty,“ vysvetľuje tlmočníčka dvoch mormónov zo Spojených štátov. Problém je podľa nej v tom, že Číňania sa predbiehajú. „Jeden si privstane a drží miesto tridsiatim.“
Čakáreň má rozmery väčšej miestnosti. Drevené lavičky sú beznádejne obsadené. Okrem nich a zariadenia na časenky, nie je v miestnosti nič, nijaká nástenka s oznamami, len na chodbe je kávomat.
Hneď po začiatku je koniec
Kto príde na cudzineckú políciu päť minút po otvorení oddelenia, už nič nevybaví. Zariadenie na časenky mu nepridelí číslo. Na vytlačenom papieriku bude napísané, že prišiel po termíne. „Informujte sa o otváracích hodinách,“ dozvie sa.
Ivan z Ukrajiny pripomína, že ani pridelená časenka neznamená, že ho v ten deň vybavia.
„Kamarát takto čakal celý piatok. Nedočkal sa. Musel prísť v pondelok skoro ráno. Tesne predpoludním sa dostal na rad,“ hovorí Sanjay Kumar z Indie. Niektorí cudzinci tvrdia, že okrem oficiálneho vchodu do čakárne, sú aj akési „bočné dvere“. Cez ne sa podľa nich riešia protekčné žiadosti.
Priemerne sa čaká štyri až päť hodín. „Prišiel som sem o šiestej ráno, takže na rad by som sa mohol dostať okolo desiatej, pol jedenástej,“ hovorí lámanou slovenčinou Číňan. Ani on nechce povedať meno. Bojí sa.
Ministerstvo: rozšírime
„Vybavovanie pobytov a povolení pre zahraničných pracovníkov je podľa našej skúsenosti so vstupom do Schengenu zdĺhavejšie a komplikovanejšie,“ hovorí Zuzana Kurucová, riaditeľka ľudských zdrojov v spoločnosti Accenture.
Úrad hraničnej a cudzineckej polície patrí pod ministerstvo vnútra. Na otázky o problémoch oddelenia odpovedali, že súčasný počet 45 pracovníkov plánujú zvýšiť o desať policajtov, zrekonštruovať pracovisko a pridať ďalšie boxy na vybavovanie žiadateľov, aby ich bolo aspoň desať. Novoprijatí policajti majú ovládať aspoň jeden svetový jazyk.
Takmer každý cudzinec, ktorý príde na Hrobákovú, má so sebou tlmočníka alebo slovenského kamaráta. „Moji klienti vedia po slovensky, ale pri úradnom styku nerozumejú všetkému,“ hovorí tlmočníčka mladých mormónov. Úradníci podľa nej veľmi po anglicky nevedia, ale snažia sa.
Problém majú Číňania, spravidla nevedia po slovensky ani po anglicky. Tlmočia im Slováci, ktorí s nimi pracujú alebo ich poznajú.
