orých realizovaní sa vo vedeckej komunite začína hovoriť čoraz silnejším hlasom, zomrel v noci z utorka na stredu vo veku 90 rokov.
„Pri súčasnom vedeckom pokroku je nemožné si predstaviť čosi, čo, ak to je vôbec technicky možné urobiť, by sme v najbližších stovkách rokov urobiť nedokázali,“ napísal Clark v osemdesiatych rokoch.
Clark bol vizionár a veril v schopnosti vedy dosahovať stále nové a nové užitočné výsledky. Svoje vízie vpisoval i do literárnych diel, čím často predstihol čas, keď tieto diela vyšli. Satelity, celosvetová sieť počítačov, cestovanie medzi planétami: toto všetko predpovedal práve on. Niečo z toho sa už splnilo, na niečo ľudstvo ešte čaká a pravdepodobne sa i dočká.
Clark vedel, že technika môže zmeniť človeka. Podstatne. Jeho podstatu.
Arthur C. Clarke sa narodil 16. decembra 1917 v mestečku Minehead na západe Somersetu vo Veľkej Británii. Už ako dieťa sa rád pozeral na hviezdy a listoval v starých pulpových časopisoch. Počas druhej svetovej vojny slúžil ako radista, po vojne vyštudoval matematiku a fyziku.
Preto jeho sci-fi diela, väčšinou nesúce i hlbšie etické alebo filozofické posolstvo, nie sú len náhodným pospájaním technických faktov. Práve naopak, ak nejakého autora sci-fi môžeme s plným vedomým nazvať úspešným futurológom, bol to práve Clarke. On ako prvý prišiel s nápadom geostacionárnych družíc (satelitov), ktoré by mohli slúžiť na prenos televízneho signálu.
Svoje prvé vážne sci-fi práce však začal publikovať až v roku 1946. Traduje sa, že to bola próza Loophole. V roku 1956 sa Clarke presťahoval na Srí Lanku, vtedy ešte Cejlón, kde získal dvojaké občianstvo. Napriek pretrvávajúcej občianskej vojne na Srí Lanke žil až do svojej smrti. Možno preto, že miloval potápanie.
To azda inšpirovalo jeho vizionársky román Rajské fontány – v ňom prvý raz predostrel myšlienku vesmírneho výťahu, ktorého ťažisko by bolo umiestnené v stacionárnom bode vzhľadom na Zem a ktorý by sám seba „vyvažoval“.
Jeho najslávnejšie dielo, film 2001: Vesmírna odysea, ktorú režíroval Kubrick a Clarke napísal, malo byť pôvodne založené na inom texte. Neskôr sa Clarke a Kubrick dohodli, že pred samotným filmom vyjde ich spoločný román s rovnakým názvom. Nakoniec to dopadlo tak, že tento román vyšiel až tesne po uvedení filmu do kín. Filmu, ktorý síce nezaznamenal obrovský dobový úspech, no dnes je mnohými považovaný za najlepší film všetkých čias.
O jeho dielach by sa však dalo písať donekonečna, napríklad o románe Koniec detstva. Svet sci-fi i literatúry jeho smrťou stráca jedného z posledných rytierov. Prenesene i doslova, šľachtický titul mu „zapožičal“ princ Charles v roku 1998.
Niektorí možno nazývajú zlatý vek sci-fi vekom trochu naivným. Nemožno s nimi súhlasiť, naopak, práve obdobie Clarka, Asimova, Heinleina, Ellisna, Lema či Andersona bolo tým najlepším pre sci-fi literatúru. Svedčí o tom letmé prelistovanie si prác ocenených cenami Hugo alebo Nebula. A napokon, Clarkovu poviedku Deväť miliárd božích mien môžeme pokojne považovať za najlepšiu v tomto žánri.
Vesmírne odysey
Arthur C. Clarke napísal vyše osemdesiat kníh, najznámejšie sú zo série Vesmírnej odysey:
2001: Vesmírná odysea, (1968, v češtine Svoboda 1971)
2010: Druhá vesmírná odysea (1982, Práce 1991)
2061: Třetí vesmírná odysea (1988, Klokan 2003)
3001: Poslední vesmírná odysea (1997, Alpress 2004)
