BRATISLAVA. Slovensko síce patrí v zásobovaní a kvalite pitnej vody medzi vyspelé krajiny, ale otočiť doma kohútikom a pustiť si zdravotne vyhovujúcu vodu nie je až taká samozrejmosť.
Studňa a žltkastá voda
Najhoršia situácia je v Prešovskom a Košickom kraji.
V mnohých dedinách chodia ľudia po vodu k studni s vedrami a nádobami – rovnako ako pred sto rokmi. To, čo pijú, však môže ohrozovať ich zdravie.
„Hygienici nám povedali, že v takej vode by sa ani neumývali,“ hovorí Eugen Radič, starosta malej obce Martinová v okrese Rimavská Sobota.
Na vlastné studne a zdroje sú odkázané najmä malé obce na juhu stredného a na východnom Slovensku.
„Voda u nás nie je vôbec pitná,“ hovorí starosta. Obec obyvateľom sprístupnila jednu studňu. S upozornením: na vlastné riziko, voda v nej totiž nie je zdravotne vhodná. Niekedy máva žltkastú farbu. Obyvatelia dediny majú na výber: buď si kúpia minerálky v obchode, alebo sa spoľahnú na obecnú studňu. Takých, čo si minerálku z obchodu nemôžu dovoliť, je veľa.
Problémy s vodou sa začali už v osemdesiatych rokoch. Voda v obecnej aj ostatných studniach je znečistená dusičnanmi, ktorými sa kedysi hnojili polia.
Vodu v studniach, ktoré sú v tomto regióne plytké, znečisťuje aj rieka Rimava. Ani jedna z nich nie je hlbšia ako dno neďalekej rieky. Znečistená voda z nej ide cez pôdu až do studní.
Radič hovorí, že v obci zatiaľ nikto nemal z vody zdravotné ťažkosti. Môžu sa však prejaviť až po dlhých rokoch.
Eurofondy malým nepatria
V Martinovej už dlhšie plánujú vyhĺbiť studňu, ktorej dno by bolo hlbšie, ako koryto rieky. Studňa by zároveň bola zdrojom pitnej vody, na ktorú by sa pripojil aj obecný vodovod.
V roku 2003, keď pripravovali projekt, sumu odhadli na 12 miliónov korún, nezarátali však geologický prieskum a vrt. Starosta chcel výstavbu zaplatiť z eurofondov, na to je však jeho dedina primalá, má iba 230 obyvateľov. Z eurofondov môžu čerpať len obce od 2000 obyvateľov.
Pomocou pre malé obce môže byť environmentálny fond, ktorého zriaďovateľom je ministerstvo životného prostredia. V roku 2007 dostalo 287 žiadostí na vybudovanie a rekonštrukciu vodovodov, dotácie dostalo 117 obcí, zväčša z východného Slovenska.
Ministerstvo odhaduje, že do výstavby vodovodov pre malé obce do roku 2015 investuje 53,7 miliardy korún.
Na verejný vodovod je pripojených viac než 86 percent obyvateľov Slovenska.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Na dobrú vodu máme šťastie
Pitná voda na Slovensku je kvalitná. Prevažne pochádza z podzemných vôd, asi najhoršie je na tom východ krajiny.
Väčšie podzemné zásoby vody ako Slovensko majú len Rakúšania. Naša voda je aj kvalitná, potvrdzuje Zuzana Valovičová z Úradu verejného zdravotníctva.
Niektoré obce na východnom Slovensku majú napriek tomu vážne problémy, najmä s prienikmi dusičnanov do menších obecných vodovodov. Niektoré regióny stredného Slovenska majú zasa problémy s vyššou koncentráciou mikróbov.
Na východe a juhu stredného Slovenska je v porovnaní s celoslovenským priemerom aj menej verejných vodovodov.
Zatiaľ čo v Bratislavskom kraji z verejných vodovodov čerpá vodu takmer 95 percent domácností, v Prešovskom je to len 77.
Na východe sa viac využívajú povrchové vody, ktoré sú náročnejšie na úpravu a môžu byť aj menej kvalitné. V tejto časti Slovenska je aj veľa malých obcí, ktoré nemajú vodovod.
(jkr)
Vodou sa šetrí až príliš
V niektorých regiónoch nedosahuje denná spotreba vody na obyvateľa ani 40 litrov. Hygienické minimum je 70 litrov.
Ľudia na Slovensku z roka na rok viac šetria vodou. Kým v roku 1996 spotreboval jeden obyvateľ denne 137 litrov, o desať rokov neskôr to bolo iba 107 litrov. Je to približne objem jednej vane.
Cena odrádza
Spotreba klesá najmä pre rastúcu cenu vody. Ľudia dávajú prednosť skôr sprchovaniu pred kúpeľom vo vani, pitná voda sa už toľko nepoužíva na polievanie záhrad alebo umývanie áut.
Začali sa využívať aj alternatívne zdroje pitnej vody. Vo viacerých oblastiach si začínajú budovať studne.
V niektorých regiónoch Slovenska ide šetrenie až do extrému.
Najmä na východnom Slovensku je denná spotreba na obyvateľa miestami iba 40 litrov. Hygienické minimum je pritom 70 litrov.
Vo väčšine prípadov nie je problém v tom, že by ľudia ku kvalitnej vode nemali prístup, ale v tom, že ňou prehnane šetria.
Výnimkou nie sú prípady, keď sa ľudia môžu pripojiť na verejný zdroj vody, dávajú však prednosť vlastným zdrojom.
Vzácnou sa stala aj dažďová voda, ktorú využívajú najmä záhradkári a majitelia rodinných domov. Zachytávajú ju do sudov a veľkokapacitných nádrží.
Bude ešte drahšia
Cena vody na Slovensku je stále pod európskym priemerom, v nasledujúcich rokoch sa očakáva, že stúpne až o tretinu.
Aj spotreba vody na Slovensku je pod priemerom vyspelých západných štátov, kde sa pohybuje v rozmedzí od 170 do 350 litrov na človeka za deň.
(jkr)
