BRATISLAVA. Ministerstvo kultúry už viackrát využilo na obranu proti kritike práva na odpoveď v tlačovom zákone rozsudky nemeckého ústavného súdu. Pri svojich argumentoch však často vytrháva jednotlivé vety rozhodnutí z kontextu. Upozornil na to týždenník Trend.
Ministerstvo si pomohlo rozsudkom nemeckého súdu už pri prvej kritike Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Tvrdilo, že o tom, či je právo na odpoveď oprávnené aj pri pravdivých tvrdeniach, najlepšie hovorí nález nemeckého spolkového súdu. Opieralo sa o verdikt z roku 1983. Až neskôr zistilo, že ten sa týkal vysielania, a teda inej veci.
Kauza Spiegel
Najnovšie ministerstvo kultúry argumentuje rozhodnutím súdu z decembra 2007, ktoré sa týka renomovaného magazínu Der Spiegel.
„Podstatné je aj to, že najnovšie rozhodnutie nemeckého ústavného súdu odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho spolkového súdu z roku 1967 a Spolkového ústavného súdu z roku 1993, ktoré hovoria o tom, že aj z pravdivého či oprávneného spravodajstva môže vydavateľovi vyplynúť povinnosť publikovať odpoveď,“ napísal hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár.
Ministerstvo sa opiera len o jednu časť rozhodnutia, ktorá mu dáva za pravdu.
Nemeckí novinári si však toto rozhodnutie vysvetľujú inak, keďže vychádzajú z celého rozsudku.
Der Spiegel hodnotil rozsudok ako posilnenie slobody tlače. Vysvetľuje si ho tak, že „médiá sú povinné uverejniť odpoveď, iba ak sa týka jednoznačného tvrdenia v správe. Ak sa dotyčný cíti iba poškodený možnou interpretáciou textu, potom má prednosť sloboda tlače“.
Aj nemecký ústavný súd totiž vo svojom rozhodnutí upozornil, že inak by mohlo hroziť, že „by sa mohli v tlači nakopiť žiadosti na odpoveď, čo by mohlo vyvolať rezervovanosť pri písaní spravodajstva“.
Rôzne interpretácie
Ministerstvo kultúry však odmieta, že by vytrhávalo vety z kontextu. Opiera sa vraj celkovo o nemecké tlačové zákony, ktoré podľa hovorcu pri práve na odpoveď otázku pravdy neskúmajú. Bednár tiež hovorí, že pri návrhu ministerstvo vychádzalo z tlačového zákonodarstva viacerých krajín Európskej únie aj odporúčaní Európskeho parlamentu.
Právnik Nemeckého zväzu novinárov Michael Klehm však hovorí, že jediným kritériom pri uverejnení odpovede je nepravdivá informácia.
„Ak noviny niečo tvrdia, čo nezodpovedá pravde, potom môže ten, ktorého sa to týka, uverejniť svoju odpoveď a uviesť veci na pravú mieru. Ak však nepredloží informácie, ktoré by článok spochybnili, potom redakcia túto povinnosť nemá.“
Predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček tiež vníma rozhodnutie nemeckého súdu v kauze s magazínom Der Spiegel ako kľúčové.
„Seriózny zákonodarca by nemal hľadať ojedinelé záchytné body, ktoré potvrdia jeho zámer,“ povedal.
Biele titulky neprežívali
Biele titulné strany slovenských denníkov včera presvedčenie poslancov a ministrov vládnych strán, že znenie tlačového zákona je správne, neotriasli.
Niektorí poslanci si včera protest slovenských denníkov na bielych stránkach dlho ani nevšimli, hoci práve tlačový zákon je najdiskutovanejšou politickou témou týchto dní.
Rafael Rafaj, predseda klubu SNS a absolvent žurnalistiky k nim však nepatril. „Konečne som si po dlhom čase prečítal aj titulnú stránku, pretože zväčša ju len prehodím.“
Vyjadril sa aj minister kultúry Marek Maďarič. „Slovenské denníky týmto ukázali slovenskej verejnosti, ako si predstavujú napĺňanie obsahu novín jednostranným názorom, svojou verziou pravdy, bez toho, aby sa zaujímali o názory iných strán.“
Poslanec Smeru Ján Podmanický pre televíziu TA3 vyhlásil, že denníky na to majú právo, ale keďže už takéto niečo spravili v deväťdesiatych rokoch, „dvakrát opakovaný vtip nie je vtip“.
Poslankyňa Smeru Jana Vaľová súhlasí s právom na odpoveď aj pri pravdivých tvrdeniach. „Ak o niekom pravdivo napíšu, že má AIDS, tak si môže polovica národa myslieť – to je beťárka. Ak si tá pani uplatní právo na odpoveď a napíše, že ho získala transfúziou, polovica národa si upraví mienku a povie, že je to chudera pani, ktorá to získala cudzím zavinením.“
(knm)
Noviny si poslanci kúpiť nemohli
Hoci bol protest vydavateľov adresovaný poslancom, v parlamente sa k tlačenej verzii novín dostať nedalo. V celej budove už niekoľko rokov nie je novinový stánok, iba automat na prízemí. Denníky v ňom bývajú každý deň. Práve včera však neboli, len dva bulvárne týždenníky, v ktorých o proteste nebola ani zmienka.
„Dúfam, že to nie je naschvál,“ hodnotila dvojica poslancov za SDKÚ, ktorí si išli kúpiť noviny. Aj preto včera väčšina poslancov tvrdila, že noviny ešte nečítala. V sále, kde si zákonodarcovia počas rannej rozpravy zvyknú listovať v denníkoch, sa tak včera klikalo na ich internetové stránky.
„Určite to nebol úmysel. Problém nastal v súkromnej spoločnosti, ktorá do automatu dodáva noviny. Tie neprišli nielen do národnej rady, ale ani do iných inštitúcií,“ vysvetľoval hovorca predsedu parlamentu Jozef Plško. Povedal, že situáciu nezvládol vodič spoločnosti, ktorý na miesto nastúpil práve včera.
(knm)
Opozícia predložila pozmeňovacie návrhy
Vo vládnej koalícii sa stále definitívne nerozhodli,v akej podobe by mal prejsť tlačový zákon. Opozícia zverejnila tri pozmeňujúce návrhy.
Opozícia až včera zverejnila konkrétnu podobu pozmeňovacích návrhov k tlačovému zákonu.
Poslanci koalície jej vyčítali, že doteraz na mediálnom výbore parlamentu nepredložila svoju predstavu.
Tri body
Opozícia navrhuje právo na odpoveď len v prípade nepravdivého tvrdenia, úpravu rozsahu odpovede, zrušenie sankcií proti médiám od ministerstva kultúry a zmenu povinnosti ochrany zdroja na právo ochrany zdroja, povedala podpredsedníčka SDKÚ Iveta Radičová.
Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda si myslí, že sa v opačnom prípade noviny stanú nástrojom štátnej propagandy a štátnej inzercie.
„Ak naozaj vládna väčšina neprijme tri naše elementárne návrhy, vládna väčšina ohrozí hlasovanie o Lisabonskej zmluve,“ povedal Dzurinda.
Za svoju stranu sľubuje, že potom nebude za zmluvu hlasovať. Medzi koaličnými poslancami stále nie je jasné, v akej podobe tlačový zákon prejde.
Mečiarovo niečo
Predseda HZDS Vladimír Mečiar včera tvrdil, že „niečo“ sa bude robiť aj s právom na odpoveď. Tento inštitút síce zostane, ale bude trošku iný.
Poslanci Smeru si naopak myslia, že zákon prejde len s pozmeňovacími návrhmi poslanca Jána Podmanického – teda bez ďalších úprav, o ktorých hovorí Mečiar.
Niektorí z nich predpokladajú, že sa o tom ešte bude hovoriť na koaličnej rade. O jej termíne však nevedia v Smere, SNS ani HZDS. Mierne úpravy v práve na odpoveď, aby sa umožnila v prípade faktických chýb v článku, neoficiálne pripúšťajú aj niektorí poslanci Smeru.
Brusel to zatiaľ nerieši
Protest slovenských vydavateľov proti tlačovému zákonu si v Bruseli včera v Európskej komisii okrem nášho Jána Figeľa nikto nevšimol. Vyhranený názor mal vplyvný europoslanec za nemeckých kresťanských demokratov Elmar Brok.
Európska komisia a ďalšie inštitúcie únie by podľa neho mali verejne vyjadriť znepokojenie nad situáciou na Slovensku.
„Návrh zákona dáva v určitých situáciách posledné slovo vláde. To je neprijateľné. Posledné slovo má mať vždy jednotlivec a nie politická väčšina.“
Miroslav Kern, Kateřina Šafaříková
