BRATISLAVA. Obchodovanie s ľuďmi je na vzostupe. Za posledné roky vzrástol počet jeho obetí viac ako štvornásobne. Obeťami sú zväčša ženy, ktoré sa dali zlákať na ponuku lukratívnej práce.
Tridsiatničku Emu z Kysúc nútil robiť prostitútku jej český zamestnávateľ. Keď sa vzpierala, zbil ju a zatvoril do jednej z izieb podniku, v ktorom pracovala. Chodili za ňou desiatky mužov, ktorí ju znásilňovali.
Prvotná hrôza z núteného sexu prešla postupne do apatie. Jej pasák ju potom vyhnal „šliapať chodník“. Na ulici stretla „streetworkerov“, ktorí jej pomohli skontaktovať sa s políciou a dostať sa na Slovensko.
Obeťami môžu byť aj muži
Obeťami obchodovania s ľuďmi sú podľa Vladimíra Čečota, štátneho tajomníka ministerstva vnútra, najmä ženy, páchateľmi zväčša muži.
Ženy a mladé dievčatá tvoria až 80 percent všetkých obetí obchodovania s ľuďmi, mimo ohrozenia však nie sú ani muži. Kristína Kangaspunta z OSN podotýka, že sú zneužívaní najmä na nútené práce v poľnohospodárstve a vo fabrikách. „Ak sa čudujete, aké lacné rifle ste si kúpili, je to možno preto, lebo niekoho nútili, aby ich lacno vyrobil.“
Ľahko zraniteľnou skupinou sú aj zdravotne ťažko postihnutí ľudia. Páchatelia ich nútia, aby žobrali.
Vyriešených prípadov je málo
Najčastejšie sa obeťou obchodovania stane človek, ktorý naletí na falošný inzerát.
Aj Emu zaujala ponuka práce v tlači. Mala ísť robiť čašníčku do podniku na severe Česka. Na miesto čašníčky aj nastúpila a tri mesiace dostávala výplatu, až potom jej majiteľ oznámil, že bude robiť prostitútku.
Polícia dnes eviduje 13 prípadov obchodovania s ľuďmi. Objasnenosť je nízka, iba 30 percent. Ľudia sa hanbia, že naleteli, boja sa tiež spolupracovať s políciou pre vyhrážky, že sa páchatelia pomstia ich rodinám.
Rozmachu obchodovania s ľuďmi pomáhajú aj otvorené hranice. „Pohyb osôb je menej monitorovaný, a to vytvára priestor na tento druh trestnej činnosti,“ hovorí Čečot. Obeťami obchodovania sú preto najmä nelegálni migranti.
Obchodníci nie sú hrubokrkí, vyholení muži
Obeťami obchodu s ľuďmi sú najmä Rómovia zo zlých sociálnych pomerov.
Ema z Kysúc je jednou z obetí, ktorým pomohla Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) so sídlom v Bratislave.
„Od augusta 2006, keď sme spustili program návratu a pomoci obchodovaným osobám, sme pomohli 21 ľuďom,“ hovorí vedúca úradu IOM Zuzana Vatraľová. Devätnásť z nich boli ženy a dvaja muži. Až v 15 prípadoch boli obete zneužité na poskytovanie sexuálnych služieb a v šiestich na nútenú prácu.
Vatraľová poznamenáva, že terčom obchodníkov sú zväčša príslušníci rómskeho etnika, ktorí pochádzajú z veľmi zlých sociálnych pomerov a nemajú informácie o tejto trestnej činnosti.
Páchatelia podľa nej nie sú žiadni vyholení a hrubokrkí muži. Zväčša ide o seriózne vyzerajúce ženy v stredných rokoch, ktoré pracujú pre na prvý pohľad slušné pracovné agentúry.
Organizácia poskytuje obetiam polročnú asistenciu. Zabezpečuje ich návrat na Slovensko, chránené bývanie a rekvalifikáciu.
(jkr)
