BRATISLAVA. Parlament včera schválil kontroverzný tlačový zákon. Neprešiel ani jeden opozičný pozmeňovací návrh, v najkritizovanejšom práve na odpoveď prešli mierne zmeny.
Titulok odpovede nebude musieť byť rovnakým písmom ako bol pôvodný text a odpoveď bude môcť byť na skutkové tvrdenie, ktoré sa dotkne cti. Odpoveď musia noviny zverejniť na rovnocennom mieste a v primeranom rozsahu. A aj vtedy, keď bude reakciou na pravdivú informáciu. Ak redakcia odpoveď nezverejní, súd môže dať vydavateľovi pokutu do 150tisíc korún.
„Sme radi, že Slovensko má moderný tlačový zákon,“ povedala hovorkyňa vlády Silvia Glendová.
Minister kultúry Marek Maďarič zo Smeru hlasovanie nekomentoval. Prijal iba gratuláciu od ministra zahraničných vecí Jána Kubiša a odišiel. Kubiš v minulosti pôsobil v OBSE, ktorá návrh tlačového zákona kritizovala.
Opozícia je zákonom pobúrená a svojim právnikom už zadala posúdiť, či sa neobrátia na Ústavný súd. „Je to zákon hanebný, zjavne obmedzujúci slobodu slova, zmenšujúci demokraciu na Slovensku,“ povedal predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda. Cieľom strany bude ho čo najskôr zmeniť.
Vydavatelia sú rozhodnutí obrátiť sa na medzinárodné inštitúcie aj na Ústavný súd, hovorí predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček.
Zmena práva na odpoveď bola hlavná podmienka opozície, aby zahlasovala za Lisabonskú zmluvu. Dnes sa bude o nej hlasovať. Pôvodná dohoda SDKÚ, SMK a KDH však krachuje.
SMK už nehovorí, že zo sály pri hlasovaní odíde a predseda Pál Csáky nevylúčil, že budú hlasovať. Ako jediný z opozície zároveň hovorí, že opozičný boj pri tlačovom zákone nebol úplne márny. „Nemôžeme povedať, že obštrukcia opozície bola neúspešná,“ povedal Csáky.
Klub SMK sa podľa neho dnes zachová jednotne. Ako, to ešte nepovedal, lebo budú rokovať.
Podľa informácií SME z vedenia strany je väčšina poslancov za Lisabonskú zmluvu, s čím údajne súhlasí aj predseda Pál Csáky. Sám hovorí, že rozhodnutie padne až na rokovaní klubu. Všetci poslanci majú hlasovať jednotne.
Predseda KDH povedal, že ak SMK za zmluvu zahlasuje, opozičnej spolupráci to nepomôže. Dzurinda tomu neverí.
Simon: Zákon je lepší
V SMK sa prikláňajú k podpore zmluvy viacerí. „Pre mňa tlačový zákon, po signáloch, ktoré dnes sú, vykazuje zjavné zlepšenie oproti tomu, ako ho predložili,“ tvrdil pred hlasovaním poslanec Zsolt Simon. Podobne ako predseda strany Pál Csáky.
Aj z vedenia HZDS prenikali informácie, že s SMK „je dohoda“. V kuloároch sa viac ako týždeň objavujú informácie, že SMK „vymenila“ ústupok pri zmluve za úpravu školského zákona. Oficiálne to odmietla SMK aj ministerstvo školstva vedené Jánom Mikolajom z SNS.
Hľadá sa päť hlasov
Aby Slovensko zmluvu ratifikovalo, musí ju podporiť najmenej 90 poslancov. Koalícia ich má 85.
Ako zahlasuje neprezradil ani Martin Kuruc vylúčený nedávno z SDKÚ. Odídenci z KDH chcú hlasovať proti.
O podpore pre zmluvu sa dnes bude hovoriť na stretnutí predsedov strán a vedení poslaneckých klubov.
„Zvolám politických lídrov a navrhnem, aby sme konečne vyslovili súhlas s ratifikáciou Lisabonskej zmluvy,“ hovorí predseda parlamentu Pavol Paška. O dokumente dá vraj hlasovať aj v prípade, že nebude mať istú podporu 90 hlasov.
Predseda HZSD Vladimír Mečiar verí, že zmluva prejde. „Nehovorím, že za pomoci SMK. Sú aj iní poslanci z iných strán, ktorí zaručene zahlasujú.“
Chystá vláda demisiu?
Premiér Robert Fico v nedeľu povedal, že z prípadného krachu Lisabonskej zmluvy vláda musí vyvodiť politické dôsledky.
„Myslím si, že v prípade, že by nebola ratifikovaná Lisabonská zmluva, vláda by mala zvážiť ďalšie pôsobenie,“ povedal včera SME minister kultúry Marek Maďarič zo Smeru.
Podpredseda vlády za Smer Dušan Čaplovič naopak tvrdí, že hlasovanie o zmluve nezávisí od vlády, ale od podpory opozície. „Pokiaľ by to vláda nepresadila v koalícii, tak áno. Ale ak to presadí v koalícii a má menej ako 90 hlasov, prečo by sme mali hneď takto reagovať?“
Opozícii hrozí hádka
Opozičným stranám po schválení tlačového zákona hrozí vzájomný spor pre Lisabonskú zmluvu.
Vo finále už ani nešlo o tlačový zákon, tvrdí predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda o včerajšom hlasovaní. Koalícia neschválila ani jeden pozmeňovací návrh opozície, čo však označil za pochopiteľné.
„Išlo o to, aby ani v najmenšom neurobili ústupok, lebo by to mohutnosť ich robustnej politiky oslabilo,“ povedal Dzurinda a prirovnal postup koalície k politike predsedu HZDS Vladimíra Mečiara.
„Som sklamaný, nič iné som ani nečakal,“ povedal aj predseda KDH Pavol Hrušovský.
Opozícia preto zvažuje, že zákon napadne na Ústavnom súde.
Jediný predseda SMK Pál Csáky hovorí, že niektoré návrhy zákon zlepšili. Preto sa SMK môže rozhodnúť, že zahlasuje za Lisabonskú zmluvu.
Dzurinda zmenu postoja SMK ani nepripúšťa. „Viete si predstaviť po tomto, že SMK takto kapituluje? To by som tomu naozaj nerozumel,“ povedal. „Nebude to dobrý signál do opozičnej spolupráce,“ myslí si Hrušovský.
Csáky si však nemyslí, že by išlo o porušenie opozičnej dohody.
Keď lídri svoju dohodu o nehlasovaní za Lisabonskú zmluvu zverejnili, mal Csáky vo vlastnej strane problémy.
Poslanci okolo Zsolta Simona sa sťažovali, že dohodu s nimi vôbec nekonzultoval, a rozhodol na vlastnú päsť.
Simon už niekoľko týždňov ohlasuje, že za zmluvu možno zahlasuje. Poslanci okolo neho tvrdia, že Csáky je v poslaneckom klube v menšine.
„Je to veľmi zlý signál k európskym partnerom, nezrozumiteľný krok. Vstup do Európskej únie je trvalá agenda SMK,“ hovoril ešte v januári Simon.
(mož)
Zákon prešiel parlamentom hladko
Koalícia diskusiu považuje za korektnú, KDH hovorí,že ide o jeden z najhorších zákonov prijatých u nás.
BRATISLAVA. Tlačový zákon prešiel v parlamente hladko a podľa dohody koalície. Opozícia nemala šancu ho ovplyvniť a poslanci hlasovali iba o koaličných pozmeňujúcich návrhoch, na ktorých sa vopred dohodli. Nekonalo sa žiadne prekvapenie, ktoré v kuloároch niektorí poslanci pripúšťali.
Opozičné pozmeňujúce návrhy sa predovšetkým zamerali na zmenu práva na odpoveď, ktorá sa mala týkať len nepravdivých informácií.
„Prebehla veľmi korektná demokratická diskusia o návrhu tlačového zákona. (...) Bol prijatý s pomerne rozsiahlymi zmenami,“ povedal predseda parlamentu Pavol Paška.
Predseda HZDS Vladimír Mečiar si nemyslí, že je zákon voči médiám tvrdý a praxou sa možno upraví.
„Proti čomu majú protestovať? Proti tomu, že má zákon európsky štandard a obsahuje to, čo európske zákony? Nie je tam nič nedemokratické ani protiprávne,“ povedal na otázku, či nečaká negatívne reakcie zo zahraničia.
„Zákon je tým, že výrazne obmedzuje slobodu prejavu, zlý. Je to jeden z najhorších zákonov schválených v tomto volebnom období. Prax ukáže veľmi rýchlo, ako budú mnohí politici zneužívať právo na odpoveď,“ povedal podpredseda KDH Daniel Lipšic.
Hoci zákon prešiel hladko, pred hlasovaním sa zrejme dolaďovalo, ako bude vyzerať a ako sa k nemu koalícia politicky postaví.
Po druhej popoludní prišiel do parlamentu do kancelárie predsedu Národnej rady premiér Robert Fico a viacerí koaliční poslanci tvrdili, že ešte s opozíciu v kuloároch o zákone diskutovali.
Na hlasovaní chýbal predseda SNS Ján Slota aj predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka zo Smeru.
Pavol Paška sľúbil, že kontroverzné právo na odpoveď nebude využívať. Mečiar povedal, že sa ešte rozhodne, ale v minulosti mal niekoľko tisíc príležitostí, keď by taký inštitút využil. Niekedy vraj aj dva–tri razy denne.
(knm)
Ako hlasovali
Prítomných: 143 poslancov
Za zákon: 81 poslancov
Proti zákonu: 62 poslancov
Poslanci si vyčítali staré mediálne hriechy
Rozprava v parlamente bola aj o tom, kto má aký problém, s ktorými novinami.
Najviac reakcií patrilo predsedovi SDKÚ Mikulášovi Dzurindovi po tom, čo sa zastal novinárov. „Naozaj si nepamätám, kedy sa stalo mne, či už v bulvári alebo mienkotvornej tlači, že som sa nemohol priamo v článku vyjadriť. Prečo by sme mali mať právo odpovedať aj my politici?“ pýtal sa.
Poslankyňa Smeru Jana Vaľová reagovala, že ako prvý tlač znedôveryhodnil Dzurinda. „Prečo v roku 2004 bolo v titulkoch SME a Pravda napísané: Dzurinda žaluje noviny o milióny? Ak je tá tlač taká etická a morálna, prečo ste žalovali noviny o milióny?“
Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj sa vrátil k ešte staršiemu článku denníka Nový Čas, podľa ktorého predseda strany Ján Slota močil opitý z balkóna reštaurácie. „Mnohí z vás tu sedeli pred deviatimi rokmi a uverili zaručenej informácii,“ pripomínal Rafaj poslancom. Na základe toho podľa neho Slotu zbavili funkcie predsedu parlamentného výboru.
„Čo z toho, že o päť rokov dal súd zadosťučinenie poškodenému? Prečo aj politici? Aj z tohto dôvodu,“ vysvetľoval. Verejnosť podľa neho musí „online“ vedieť, že informácia, „ktorá sa javí ako pravdivá, nie je pravdivá“. Česť už Slotovi podľa neho po rokoch nikto nevráti a nezahoja to ani peniaze.
Poslankyňa Smeru Viera Mazurová sa sťažovala na týždenník Plus 7 dní, ktorý zverejnil opravu článku až po troch rokoch. Dzurinda jej odporučil pripraviť zákon, podľa ktorého budú súdy povinné rozhodnúť takéto spory rýchlejšie. „Paragraf osem bude noviny menej predávať, lebo bude menej škandálov, to je najväčší problém,“ povedal ďalší poslanec Smeru Dušan Jarjabek.
O zákon bojoval do poslednej chvíle minister kultúry Marek Maďarič. Dzurindovi pripomenul, ako chcel jeho volebný štáb podplácať novinárov pred voľbami v roku 1998. Za tejto vlády sa neodpočúvajú žiadne noviny, narážal Maďarič na odpočúvanie denníka SME Slovenskou informačnou službou za druhej Dzurindovej vlády. V rozprave si ním pomáhali proti opozícii aj iní poslanci. „Podľa tejto logiky by bolo v poriadku, keby sme svoj názor na médiá nepovedali, ale by sme médiá odpočúvali, podplácali,“ povedal Maďarič.
Monika Tódová
Čo spôsobí nový tlačový zákon
;)
České médiá môžu zjednodušovať
Českí novinári nemusia používať úplne presné údaje, dôležité je pravdivé celkové vyznenie článku. Rozhodol tak Najvyšší súd v spore spolumajiteľa televízie Prima Ivana Zacha s týždenníkom Respekt. Zach od Respektu žiadal, aby sa mu ospravedlnil za článok, v ktorom ho označil za obchodného partnera kontroverzného ruského podnikateľa, hoci s ním už nespolupracuje. Nepresnosť ho podľa súdu nepoškodila tak, aby sa musel týždenník ospravedlniť. „Je nutné rešpektovať špecifiká tlače, ktorá sa musí uchyľovať k zjednodušeniam,“ tvrdí súd.
(vag)
Nemeček: Je to politické zadanie
Nový tlačový zákon slúži jedinému účelu – je to vyrovnávanie si účtov tejto vlády s médiami, tvrdí šéf vydavateľov.
Nový tlačový zákon výrazne sťaží prácu novinárov a odkrýva pravý charakter súčasnej vládnej moci, hovorí sklamane predseda Združenia vydavateľov periodickej tlače Miloš Nemeček. Vydavatelia sa obávajú, že bude slúžiť politickým celebritám na predvádzanie.
Aj preto sú rozhodnutí obrátiť sa na medzinárodné inštitúcie aj na Ústavný súd. „Zákon dáme posúdiť odborníkom, či je v súlade s medzinárodnými normami, ku ktorým sa hlási Slovenská republika,“ povedal Nemeček. V konečnom dôsledku však podľa neho bude o podobe tlače rozhodovať občan a čitateľ. „Verím, že pochopí, že to nie je v poriadku.“
Spokojná nie je ani predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka, ktorá posledné dni trávila v parlamente.
„Zákon zabudol, že novinári potrebujú nejakú ochranu na výkon svojho povolania,“ hovorí. Tým, že neprešli pozmeňujúce návrhy opozície, aby bola definovaná cenzúra, aby boli novinári chránení pred možným nátlakom, sa ich postavenie zhorší. „Budeme sa snažiť, aby sa to zmenilo.“
V začiatkoch tvorby zákona pritom vydavatelia privítali snahu ministerstva kultúry zmeniť zastaraný zákon z roku 1966. Ministerstvo konzultovalo prípravy s novinárskymi organizáciami aj s vydavateľmi.
Teraz je to sklamanie. „Na začiatku sa nastavila slušná štruktúra a architektúra zákona,“ povedal Nemeček. Problém nastal, „keď legislatívci pod vedením politického zadania navešali na návrh sankcie pozbierané z najhorších príkladov z celej Európy, aby to bol, ako hovorí premiér, silný zákon,“ povedal Nemeček.
Vydavatelia sa teraz obávajú, že sa otvárajú dvere ich redakcií reakciám na to, čo síce je pravda, ale niekomu sa táto pravda nepáči. Ak sa naplnia formálne podmienky žiadosti o odpoveď, tak vydavateľ nemá legálnu možnosť to odmietnuť.
„Ak sa litera zákona bude napĺňať, nepomôže to ani práci novinárov, ani demokracii, ani pluralite názorov,“ tvrdí Nemeček.
So zlým zákonom sa dá žiť možno v krajine, v ktorej sú len osvietení, nezaujatí, kultivovaní politici, celebrity, podnikatelia a firmy, uvažuje Nemeček. „Ale my žijeme v krajine, kde sa zneužívajú aj neúmyselné diery v zákonoch.“
Čo vypadlo z rozpravy
Rozpravu o tlačovom zákone sprevádzalo niekoľko mýtov a nepresných tvrdení, ktoré politici opakujú už dlhšie.
O práve na odpoveďMinister kultúry Marek Maďarič: „Vydavatelia tvrdia, že zákon dáva právo na odpoveď aj pri pravdivej informácii. V zákone sa však ani o pravdivej, ani o informácii nehovorí. Uvádza sa iba skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu, alebo dobrej povesti právnickej osoby.“
Čo hovorí dôvodová správa: Predmetom práva na odpoveď je akékoľvek skutkové tvrdenie (nepravdivé, pravdu skresľujúce, ale aj pravdivé) o konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu, alebo dobrej povesti právnickej osoby.
O vlastníkoch médií
Príčinou všetkých námietok podľa poslanca Smeru Dušana Jarjabka nebolo ani právo na odpoveď, ani ochrana zdroja, ani pokuty, ale povinnosť vydavateľov zverejňovať každoročne štruktúru vlastníckych vzťahov vydavateľa a periodickej tlače.
Majitelia médií sú známi: Vydavatelia nemajú so zverejňovaním vlastníckej štruktúry problém. Názov vydavateľstva je zverejnený v tiráži celoslovenských denníkov a štruktúra vydavateľstva je dostupná na internetovej stránke obchodného registra. Nie je tam len rozpísaný podiel každého z vlastníkov.
O Harasztiho právomociach
Vysokého predstaviteľa tentoraz spochybňoval podpredseda parlamentu Miroslav Číž zo Smeru. „Je to nepochybne iniciatíva dôležitého funkcionára OBSE, ale ani zďaleka stanovisko OBSE, je to stanovisko tlačového odboru. Pán Haraszti je riaditeľ odboru, citovať nebudem, už si možno ani nepamätám celkom akého, ale pre tlač.“
Za stanoviská zodpovedá Harasztiho oddelenie: Funkcia Miklósa Harasztiho v OBSE znie predstaviteľ pre slobodu médií a prijímanie stanovísk patrí k jeho práci a predstavuje názor OBSE. Funkčne nasleduje hneď po generálnom tajomníkovi.
Médiá - korporácie - kartely
Poslanec SNS Rafael Rafaj naznačil častú výčitku novinárom, že ich pri písaní obmedzujú vydavatelia a ich obchodné záujmy: „Hlavné médiá sú veľké korporácie prepojené na ešte väčšie kartely.“
Ako pracuje mienkotvorný denník: Tlačené médiá na Slovensku prichádzajú do styku s veľkými korporáciami prostredníctvom inzertných oddelení, ktoré si v denníkoch zadávajú reklamu. Činnosť inzertného oddelenia a redakcie je v denníku SME striktne oddelená.
(mož, mch)
;){kind=link}