Čo prinesie Lisabonská zmluva ľuďom?
„Európska únia bude efektívnejšie fungovať: zmení sa systém hlasovania, o drvivej väčšine vecí sa rozhodne väčšinovo a nie jednomyseľne. Bude ľahšie dospieť k výsledku, pretože jednomyseľnosť je pozvánka k blokovaniu, čo bude dôležité vo vzťahu k okolitému svetu. Únia bude demokratickejšia: zmluva umožňuje národným poslancom zasahovať do bruselskej legislatívy na začiatku a ľuďom dá právo žiadať petíciou zmeny – tieto veci dosiaľ neboli možné.“
Navonok je najviditeľnejšou zmenou predseda summitu únie, akýsi európsky prezident. V akom vzťahu bude k národným prezidentom?
„Nenahradí šéfov jednotlivých štátov alebo vlád, okrem iného preto, že bude mať slabé právomoci. Bude dávať podnety na debaty, predsedať summitom, reprezentovať úniu v cudzine. Pôjde hlavne o symbol, s ktorým sa bude možné stotožniť.“
Zmluva prinesie nový model hlasovania. Slovensko tým stratí časť svojej relatívnej váhy, keď sa hlasuje. Má sa obávať straty vplyvu?
„Nemyslím. Pôjde o veľmi malú stratu, rádovo v niekoľkých jednotkách percent, a hlavne: hlasovacia váha je vedľajšia v porovnaní s postavením, rešpektom danej krajiny. Snaha je vždy sa dohodnúť, hlasuje sa zriedka. Pri väčšine debát je dôležitejšia schopnosť krajiny získať si partnerov než to, koľko má hlasov. Nový systém vychádza z počtu obyvateľov štátu, čo je objektívne kritérium.“
Lisabonská zmluva prenáša ďalšie právomoci na Brusel. Kde dôjde k najviditeľnejšiemu obmedzeniu moci národných autorít?
„Zmluva prináša viac spoločných právomocí v justičných veciach a otázkach vnútornej bezpečnosti a je na debatu, či je to výhra, alebo strata. Ja to tak čiernobielo nevidím. Medzinárodné zločiny, odovzdávanie dôkazov pri vyšetrovaní, cezhraničné pátranie po hľadaných ľuďoch, to všetko sú veci, kde štát môže z väčšej koordinácie len ťažiť. Slovensko nebude v mnohých bodoch celkom suverénne, ale niekoľkonásobne zvýši efektivitu svojich úradov.“
Slovensko má silnú katolícku tradíciu. Má sa v súvislosti s Lisabonskou zmluvou báť liberalizácie v otázkach ako sobáše homosexuálov?
„Nie. Partnerstvá ľudí rovnakého pohlavia sú vecou národných zákonov, nie legislatívy únie. Charta základných práv, ktorú Poľsko kritizovalo a vymohlo si z nej výnimku, je napísaná tak, že jej ustanovenia sa týkajú len európskeho práva a európskych inštitúcií. Nemôžeme vylúčiť, že sa slovenský homosexuál bude prostredníctvom charty domáhať väčších civilných práv, ale ja tu nevidím možnosť, že by mu európsky súd dal za pravdu.“
Čo by sa stalo, keby Slovensko Lisabonskú zmluvu odmietlo?
„Ak by k odmietnutiu došlo z vnútropolitických dôvodov, riešenie by bolo jednoduché, Slovensko by si spravilo hanbu a vyzvali by ho na nové hlasovanie. Keby zmluva neprešla z vecných dôvodov a Slovensko by bolo jediné, bola by tu snaha dohodnúť preň výnimku z textu, aby druhý raz prešla – alebo Slovákov vyzvať, aby zvážili vystúpenie z únie.“
To nie je príliš demokratické.
„To je otázka. Je demokratické, aby o takmer polmiliardovom spoločenstve rozhodovala krajina s piatimi miliónmi ľudí? Keby zmluvu neschválilo viac krajín, povedzme dve, tri, tak je to jasná smrť textu a zrejme by sa začalo vážne uvažovať o vnútornom rozdelení únie. Pokiaľ by však povedali nie len Íri v referende, hľadalo by sa riešenie. Žiadny plán B teraz neexistuje.“
Tlačový zákon vyvolal kritiku už aj vonku
Novinárske organizácie a vydavatelia žiadajú prezidenta, aby tlačový zákon nepodpísal. Celoslovenské denníky dnes vyšli s čiernou titulnou stranou.
Novinárske organizácie včera dali najavo vážne znepokojenie. Na tom, že nový tlačový zákon prijatý v stredu nie je dobrý, sa zhodol Syndikát slovenských novinárov, vydavatelia aj Slovenská asociácia novinárov zložená zo zástupcov médií blízkych HZDS.
Kritika OBSE
Nezávisle od seba vyzývajú či žiadajú prezidenta Ivana Gašparoviča, aby zákon nepodpísal a vrátil späť do parlamentu na opätovné prerokovanie.
Kritické stanovisko vydal aj predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti.
„Nový tlačový zákon garantuje politikom neobmedzené právo na odpoveď,“ varuje a očakáva, že rozhodnutie parlamentu bude mať negatívny dosah na medzinárodné záväzky Slovenska. Zákon podľa neho dáva „politikom neprimeraný vplyv na obsah všetkých novín“.
Je to u prezidenta
Prezident prostredníctvom hovorcu Mareka Trubača odkázal, že nový tlačový zákon Slovensko potrebuje. „Súčasná právna norma platí už vyše 42 rokov a nezodpovedá súčasným podmienkam,“ pripomenul Trubač.
Nepodpísanie zákona Ivanom Gašparovičom by bolo považované za prekvapenie.
Združenie vydavateľov periodickej tlače zákon analyzuje a zvažuje podanie na Ústavný súd aj na medzinárodné inštitúcie. Ešte predtým sa chcú stretnúť s prezidentom, aby mu vysvetlili svoje argumenty proti zákonu, aby zákon nepodpísal.
Trubač včera pripomenul, že „hlava štátu bola jedným z iniciátorov diskusie o novom tlačovom zákone, keď začiatkom februára 2007 prijal predstaviteľov Slovenského syndikátu novinárov (SSN) aj ministra kultúry, kde sa dohodli na prvých úpravách zákona“.
Nespokojný syndikát
Predsedníčka syndikátu Zuzana Krútka však pripomína, že výsledný zákon sa príliš vzdialil od predstáv a východísk SSN z júla 2006.
„Zákon nielenže neposilnil ochranu novinárov pri výkone povolania, ale neprevzal ani príslušné ustanovenie o ochrane proti nátlaku z predchádzajúceho zákona a rezignoval na modernú definíciu cenzúry,“ napísala Krútka.
Podľa slovenskej sekcie Asociácie európskych novinárov zákon je motivovaný skôr zámerom ovládnuť médiá, diktovať im, než zabezpečiť ich právne vyvážené postavenie vychádzajúce z princípov slobody prejavu.
„Uvažujeme, že opätovne vyzveme Národnú radu, aby novelizovala zákon a zároveň požiadame prezidenta, aby ho nepodpísal,“ povedal Štefan Dlugolínsky, predseda Slovenskej asociácie novinárov.
Zákon kritizovali aj mimovládne organizácie MEMO 98 a PPI (Public Policy Institut). „Koalícia bez rozpakov odhalila skutočný zámer – vytvoriť inštitucionálne kladivo na kritické médiá,“ píše sa v stanovisku PPI.
Mirka Kernová
Zmluva vášne nevyvolala
Lisabonská zmluva sa stala predmetom politického boja, vážnejšia debata o nej však neprebehla.
Vo chvíli, keď opozícia v januári spojila osud tlačového zákona s Lisabonskou zmluvou, zatienili sa skutočné postoje parlamentných politických strán k Európskej únii a tomu, aké by malo mať Slovensko v EÚ postavenie.
Skutočná debata o obsahu zmluvy, ktorá má 291 strán, v parlamente nikdy ani neprebehla.
SDKÚ, ktorá je výrazne proeurópskou stranou, v dôsledku tohto prepojenia zmluvu nepodporila.
Vážnejšie výhrady neformulovala ani Slovenská národná strana, ktorá zahlasoval za, hoci vo vzťahu k Maďarsku a menšinám tému národnej suverenity používa veľmi často.
Skutočným odporcom Lisabonskej zmluvy je v parlamente len KDH a skupina poslancov okolo Vladimíra Palka, ktorá založila stranu Konzervatívni demokrati Slovenska. Predseda kresťanských demokratov Pavol Hrušovský už v januári poslancov upozorňoval, že sa chystajú prijať niečo, čo ani nepoznajú. „Koľkí z nás prečítali tento dokument?“ pýtal sa.
Za najvážnejšie výhrady KDH jeho podpredseda Daniel Lipšic včera označil ďalšiu centralizáciu a presun kompetencií do Bruselu. „Po ratifikácii Lisabonskej zmluvy bude únia vytvárať ešte viac regulácií ako dnes. Už teraz pritom 50 percent zákonov prijímaných v našom parlamente vyplýva z potreby harmonizácie nášho práva s právom Európskej únie,“ hovorí.
Zmluva nerozvírila diskusie ani vo verejnosti. Politológ Juraj Marušiak to vysvetľuje tým, že sa netýka citlivých otázok, ako je národná identita a technické aspekty fungovania únie, ľudia nevnímajú ako kľúčové témy. „Problematika Európskej únie spoločnosť nepolarizuje aj preto, že s jej inštitúciami občania nie sú v bezprostrednom kontakte.“
(mp,mch)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Autor: Brusel
