MILÁNO, BRATISLAVA. Nielen Srbi zostali prekvapení, keď dočítali 412 strán knihy Carly del Ponteovej. Spomienky bývalej prokurátorky Medzinárodného súdneho tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) na jej osemročné pôsobenie na čele tejto organizácie nahnevali takmer všetky krajiny, ktoré sa na juhoslovanských vojnách zúčastnili.
Jej kniha Lov: ja a vojnoví zločinci vyšla nedávno v Miláne. Rozruch, ktorý spôsobili rôzne pasáže, prinútili švajčiarske ministerstvo zahraničia zasiahnuť. Bývalá prokurátorka teraz pracuje ako veľvyslankyňa krajiny v Argentíne. Švajčiarska vláda jej zakázala hovoriť o knihe, podľa nej sa to nezlučuje s jej novou funkciou. Nepovolila jej zúčastniť sa na promo akcii knihy a nariadila jej okamžitý návrat do Argentíny.
Odobrané orgány?¶
Jednou z najkontroverznejších častí sú informácie o osude tristo unesených kosovských Srbov po vojne v roku 1999. Podľa portálu B92 v knihe del Ponteová hovorí, že im kosovskí Albánci vyoperovali orgány, ktoré mali neskôr predať. Tieto indície získala od novinárov, ktorí v oblasti pôsobili.
Hneď po uverejnení ukážok sa na ňu rozhodla podať žalobu Asociácia rodín unesených kosovských Srbov. „V roku 2004 nám del Ponteová povedala, že ich zavraždili, no zamlčala, že im odobrali orgány,“ povedal pre čiernohorský denník Dan dôvod žaloby šéf asociácie Simo Spasič. Na zverejnenie týchto informácií zareagovalo aj Rusko. Ministerstvo zahraničia žiada od Ponteovej oficiálne vysvetlenie.
Bránia sa aj Chorváti
Už predtým chceli zastaviť vydanie knihy Srbi: podľa nich môže narušiť vyšetrovanie vojnových zločinov. Švajčiarka ich v diele obviňuje, že mohli chytiť Ratka Mladiča už dávno.
Jej kniha nepotešila ani chorvátsku cirkev. Podľa del Ponteovej pomáhala ukrývať Anteho Gotovinu, ktorého vojaci vyhnali z Chorvátska 250tisíc Srbov. „Je to len jej konštrukcia,“ bránil sa zadarský biskup Ivan Prenda .
Persona non grata bola podľa knihy del Ponteová aj pre Pentagon. V memoároch opisuje prekážky, ktoré jej spôsobovali predstavitelia NATO pri zbiernaní dôkazov.
Hoci ju NATO nikdy netlačilo, aby skončila vyšetrovanie, spolupráci sa viaceré krajiny bránili. „Od roku 2005 sa so mnou nerozprával nikto z Pentagonu,“ píše del Ponteová.
