Nové pravidlá pre vodičov, cyklistov i chodcov sa chystali dlho, prinesú množstvo dôležitých zmien.
BRATISLAVA. V obci budeme jazdiť najviac päťdesiatkou, celý rok povinne svietiť a keď nasneží, musíme rýchlo prezuť zimné pneumatiky. Viac zaplatíme na pokutách. Aj takéto zmeny má priniesť nový zákon, ktorým sa dnes zaoberá vláda.
Jeho oficiálny názov je zákon o premávke na pozemných komunikáciách. Predstavil ho minister vnútra Robert Kaliňák ešte vlani v auguste a platiť mal už od januára. Len do vlády sa dostal až takmer po trištvrte roku. Hovorca policajného zboru Viktor Plézel to vysvetľuje veľkým množstvom pripomienok a sporných bodov.
Pravidlá premávky sa ministerstvo vnútra rozhodlo zmeniť po štrnástich rokoch. Zákon z roku 1996 bol 27-krát novelizovaný a aj ministerstvo ho považovalo za nezrozumiteľný.
Návrh zákona prináša možnosť zvýšiť na niektorých úsekoch diaľnic maximálnu rýchlosť, zvyšuje minimálnu rýchlosť na diaľnicach zo súčasných 50 na 80 kilometrov za hodinu a obmedzuje pohyb kamiónov po diaľnicach. Ministerstvo si od úprav sľubuje zvýšenie bezpečnosti a plynulejšiu premávku.
Nespokojné poisťovne
Medzi kritikov sa zaradili poisťovne. Kritizovali zámer výrazne zvýšiť výšku škody, pri ktorej budú policajti povinní nehody dokumentovať. Ministerstvo navrhovalo zvýšenie škody z 81-tisíc na dvojnásobok, do súčasného znenia sa dostalo kompromisných 120-tisíc korún.
„Vítame zmenu, z nášho pohľadu však stále nie je dostatočná,“ hovorí riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov Imrich Fekete. „Podľa súčasnej úpravy má vodič povinnosť volať políciu pri škodách nad 81-tisíc, ale právo aj pri menších škodách. Toto právo zákon obmedzuje.“ Fekete sa obáva, že sa tak sťaží práca poisťovní a rozšíria sa poistné podvody.
Motoristické združenia v auguste kritizovali výšku pokút, ktoré ministerstvo navrhovalo zvýšiť z 15-tisíc na dvojnásobok. Zmenu združenia nepresadili. Ministerstvo naopak navrhuje ešte prísnejšie sankcie do 40-tisíc korún.
Vysoké pokuty
„Najvyššie tresty sa budú týkať najzávažnejších priestupkov, ako je odmietnutie skúšky na alkohol,“ hovorí Plézel.
„Slovenský motorista platí obrovské peniaze za spotrebnú daň a daň z pridanej hodnoty z pohonných hmôt, povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, cestnú daň a diaľničné poplatky. Zákon by nemal byť postavený iba na ďalšej represii, ale mal by skôr trestať múdrosťou, napríklad povinnosťou absolvovať doškoľovací kurz,“ myslí si prezident Ústredného automotoklubu Juraj Smrečan. Prekáža mu tiež, že zákon nerozlišuje úmyselný a opakovaný priestupok.
Z Košíc do Prešova stošesťdesiatkou. Možno
Diaľnicu kedysi navrhlina 110kilometrovú rýchlosť. Chýba oplotenie,v tiesni sa nedá volať pomoc.
Až na 160 kilometrov za hodinu chce ministerstvo dopravy skúšobne zvýšiť najvyššiu povolenú rýchlosť na viac ako 19–kilometrovom úseku diaľnice medzi Košicami a Prešovom. „Z vlaňajších 46 nehôd bolo neprispôsobenie rýchlosti príčinou len v minimálnom počte,“ povedal o úseku prešovský hovorca polície Daniel Džobaník.
Diaľnice by museli spĺňať prísne bezpečnostné parametre. Okrem kvalitnej vozovky to je oplotenie, deliaci pás musí pri havárii zabrániť, aby vozidlo prešlo do protismeru, štandardom musia vyhovovať aj zákruty. Diaľničná spoločnosť chce do konca roka postaviť chýbajúcich osem kilometrov oplotenia.
„Prísnym kritériám bude aj po technických úpravách vyhovovať len stredná časť úseku diaľnice, na ktorej nie sú ostré zákruty,“ zdôraznil hovorca diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík.
Úsek Prešov - Ličartovce otvorili v roku 1981, o štyri roky neskôr diaľnica dorazila po Budimír. Odborníci, ktorí sa na výstavbe podieľali, hovoria, že bola projektovaná na najvyššiu rýchlosť 110 kilometrov za hodinu.
Pred dvoma rokmi na tomto úseku začal fungovať kamerový systém, premenlivé dopravné značenie, meteorologické zariadenie a stojany tiesňového volania za viac ako 300 miliónov korún. Tiesňovo sa však nikam nedá dovolať, lebo oddelenie diaľničnej polície sa presťahovalo.
„Ide o finančne náročnú investíciu a záleží na dohode ministerstva vnútra a ministerstva dopravy, ako problém vyriešia,“ povedal Jánošík.
(sen)
Zmena je potrebná
Nový zákon podľa riaditeľa Výskumného ústavu dopravného v Žiline ĽUBOMÍRA PALČÁKA prináša viac dobrého.
Potrebovali sme nový zákon?
„Po 14 rokoch bol tlak na nový zákon veľký a väčšina odborníkov i spoločnosti zrejme zákon privíta. Z pohľadu legislatívy o bezpečnosti dopravy sme v Európskej únii na chvoste a tento zákon nás priblíži Európe.“
Prinesie zákon väčšiu bezpečnosť na cestách?
„Drvivá väčšina nových opatrení povedie k zvýšeniu bezpečnosti. Slovensko je poslednou krajinou únie, ktorá má v obci šesťdesiatku. Zníženie rýchlosti na 50 kilometrov za hodinu by malo viesť k rapídnemu zníženiu úmrtnosti chodcov a cyklistov. Drvivá väčšina štúdií hovorí až o desiatkach percent, o ktoré sa znížil počet nehôd a mŕtvych v krajinách, kde zaviedli celoročné svietenie.“
V Rakúsku nedávno celoročné svietenie zrušili...
„Opierali sa o štúdiu, ktorá zdôrazňovala najmä vplyv svietenia na spotrebu vozidla a následné zvýšenie emisií. My sme robili štúdiu na osobných vozidlách, aký vplyv má celoročné svietenie na spotrebu vozidla a pri súčasných technických parametroch to bolo také zanedbateľné, že aspekty z pohľadu bezpečnosti jasne prevažujú.“
Prinúti zákon vodičov jazdiť bezpečnejšie?
Okrem bezpečnostných opatrení prináša aj tvrdšie represie. Zmena legislatívy je len jedna časť. Sú tu aj ďalšie oblasti, v ktorých zaostávame: technický stav infraštruktúry a vozového parku. Veľkú pozornosť treba venovať aj výchove účastníkov premávky už od škôlky a neskôr v médiách. Dôležité sú záchranné systémy a fungovanie inštitúcií, ktoré pôsobia v oblasti dopravy. Postupne treba meniť aj správanie vodičov, ktorí sú často agresívni a nemajú rešpekt pred policajnými orgánmi, ako to vidno v západných krajinách.“
V čom vidíte slabiny?
„Problematické bude ustanovenie o povinnej výmene pneumatík, ak je súvislá vrstva snehu a ľadu. Kto a na základe čoho stanoví v prípade nehody, či už nastal moment definovaný v zákone alebo nie? Niekedy to môže byť dosť zložité. Skôr by som sa prikláňal k presne stanovenému obdobiu, kedy by boli zimné pneumatiky povinné.“
Nebude viesť nižšia rýchlosť v obciach k zápcham?
„To je večná polemika medzi bezpečnosťou a plynulosťou premávky. Rozhoduje dobrý manažment rýchlosti. V obciach, kde sú mechanické zábrany, alebo je malá šanca stretu s chodcami a cyklistami, by sa mala rýchlosť zvýšiť aj na 80 alebo 90 kilometrov za hodinu. Teraz totiž zrejme nastane situácia, že bude päťdesiatka aj tam, kde nebola potrebná ani šesťdesiatka.
(mp)
;)
;){kind=link}