BRATISLAVA. Ak sa v novembri vyberiete autom na dlhšiu cestu, začne snežiť a nebudete mať prezuté zimné gumy, mali by ste ho odstaviť.
Aj takúto novinku prináša zákon o cestnej premávke, ktorý včera schválila vláda. Zákon prináša aj ďalšie zmeny.
V obciach spomalíme maximálne na 50 kilometrov za hodinu, povinne budeme celoročne svietiť, policajti budú môcť zadržať vodičský preukaz na mieste, ak nebudete mať na zaplatenie pokuty a ich výška sa vyšplhá na 40tisíc korún. Za najzávažnejšie priestupky, ako je odmietnutie testu na alkohol, môže vodič dostať až päťročný zákaz šoférovania.
Obmedzí sa aj premávka kamiónov na diaľniciach a cestách I. triedy.
Najkritizovanejším opatrením zákona je zavedenie povinnosti zimných pneumatík. Tie budú vodiči povinní obuť, keď bude na ceste súvislá vrstva snehu, ľad či námraza.
Formulácia sa nepáči ministerstvu dopravy, Národnému bezpečnostnému úradu, Slovenskej informačnej službe, Slovenskej kancelárii poisťovateľov ani združeniu dopravcov ČESMAD. Za lepšie riešenie by považovali, ak by bolo stanovené presné obdobie, kedy budú zimné pneumatiky povinné.
Organizácie namietajú, že takéto znenie je nejasné. Určovať, či ide o súvislú vrstvu snehu, bude policajt, a to môže zvádzať k licitovaniu a uplácaniu.
Kritikom prekáža, že povinnosť používať zimné pneumatiky sa viaže iba na stav vozovky a nie aj na teplotu. „Použitie zimných pneumatík je opodstatnené aj na suchých vozovkách pri poklese teplôt vzduchu pod sedem stupňov Celzia,“ napísalo ministerstvo dopravy.
Ministerstvo vnútra aj premiér Robert Fico považujú návrh za dobrý kompromis „berúc na zreteľ sociálne pomery veľkej časti ľudí na Slovensku“.
Pneumatiky sú drahé, hovorí ministerstvo
Organizácie ministrovi vnútra navrhovali, aby štát určil obdobie, kedy budú zimné pneumatiky povinné. Malo by trvať od novembra do marca.
Ministerstvo hovorí, že mnohí vodiči by si to nemohli dovoliť.
„Prešli sme ku kompromisnému návrhu zákazu jazdenia s letnými pneumatikami, keď sa na ceste nachádza sneh alebo ľad, čo pre väčšinu územia Slovenska znamená 3 alebo 4 dni v roku, pokiaľ posýpače opäť sprejazdnia cestu,“ tvrdí minister Robert Kaliňák.
Oponenti pripomínajú, že dôležitý nie je len povrch vozovky, ale aj jej teplota. „Aj preto by bolo lepšie vymedziť presné obdobie,“ tvrdí tajomník ČESMAD Pavol Reich.
Väčšina výrobcov pneumatík odporúča ich výmenu, keď teplota vzduchu klesne pod 7 stupňov Celzia.
Druhý pokus
O definitívnej podobe zákona musí rozhodnúť parlament. Povinné prezúvanie už raz schválil, zrušil ho však skôr, ako začalo platiť. Zmenu vtedy navrhoval poslanec ANO Jirko Malchárek.
„Dopravcovia vyvinuli taký tlak, že sa naši partneri rozhodli, že novela je politicky nepriechodná,“ hovorí dnes Malchárek. Atmosféra sa však podľa neho už zmenila a návrh má šancu na úspech.
Autobusoví dopravcovia a kamionisti dosiahli, že mestská hromadná doprava má v návrhu výnimku, a prímestským autobusom a kamiónom zas návrh nariaďuje zimné pneumatiky iba na hnacej náprave. „Už dnes jazdí 90 percent autobusov tak, že na hnacej náprave má celý rok zimné gumy,“ hovorí prezident Zväzu autobusových dopravcov George Trabelssie.
Z dažďa môže byť ľahko sneženie
Na možnosti, ako predvídať súvislú snehovú vrstvu,sme sa pýtali klimatológa SHMÚ PAVLA FAŠKA.
Prečo sa počasie v rôznych lokalitách Slovenska výrazne líši?
„Máme také rôznorodé prírodné podmienky, že sa na Slovensku stačí presunúť o 200 kilometrov, a môžete sa dostať do úplne iných podmienok, z akých ste vyrážali. Charakter počasia sa môže meniť aj na úseku niekoľko desiatok kilometrov, najmä tam, kde je členitý reliéf. Napríklad v oblasti stredného Slovenska, kde sú kotliny oddelené pohoriami, sa môže teplota v kotlinách a sedlách líšiť aj o niekoľko stupňov.“
Sú bežné aj náhle zmeny počasia?
„Počasie je u nás premenlivé a tekuté zrážky môžu veľmi rýchlo prejsť do snehových.“
Dá sa z predpovedí vyčítať, či niekde bude súvislá snehová vrstva a nielen prehánky?
„V predpovedi sa uvádza, či budú mať zrážky trvalejší charakter, alebo to budú len prehánky, uvádza sa tam aj interval teploty vzduchu. V prechodných obdobiach však môže teplota kolísať medzi kladnými a zápornými hodnotami a vtedy môže byť ťažké odhadnúť, či teploty neklesnú pod nulu. Je to otázka interpretácie predpovede počasia. Predpoveď musí byť do určitej miery zovšeobecňujúca, nemôže byť konkrétna pre každé mesto. Ak ju chce užívateľ správne interpretovať a chce z nej čo najviac vyťažiť, musí mať určité skúsenosti.“
Stávajú sa u nás teplé zimy trendom?
„V dôsledku globálneho otepľovania budú stále častejšie zimy, ako boli posledné dve. Stále sa môže vyskytnúť aj klasická, tuhá zima, pravdepodobnosť bude však nižšia. Rastúca teplota vzduchu spôsobí najmä v nižších polohách viac zrážok v tekutej forme. Kým v minulosti sme boli naučení žiť v podmienkach, že zima bola na väčšine územia Slovenska podobná, teraz môžu byť kontrasty dosť veľké. Napríklad v tatranskej oblasti môže byť celú zimu sneh a v Bratislave snežiť nemusí aj niekoľko týždňov.“
(mp)
