ŽILINA. BRATISLAVA. Komerčný úver pre podnikateľa, za ktorý zaručil Žilinu jeho bývalý primátor Ján Slota, môže mesto priviesť až k nútenej správe.
Po vyše roku Harman ešte vždy dúfa, že potenciálne najničivejšiu hrozbu je možné zneškodniť. Žiline sa ťažko dýcha pre pôžičku poskytnutú v roku 1992 súkromnému podnikateľovi Dušanovi Kullovi. O ručení za mesto rozhodol Slota.
Ak bude mesto nútené kryť dlh, ktorý teraz predstavuje podľa Harmana „180 až 200 miliónov korún“, mohlo by sa dostať pod nútenú správu.
O všetkých podstatných veciach by tak v Žiline na dlho nerozhodoval primátor a zastupiteľstvo, ale na čas finančnej krízy nominovaný zástupca ministerstva financií. V takej nepríjemnej situácii je momentálne napríklad bratislavská mestská časť Devín.
Obavy mestaSúčasný primátor sa nechce ku kauze bližšie vyjadrovať, obáva sa, že medializácia môže ovplyvniť rozhodnutie Najvyššieho súdu v neprospech mesta.
„Bola by to finančná katastrofa a obávam sa, že by to malo veľmi negatívny dopad na fungovanie samosprávy v meste,“ hovorí mestský poslanec Dušan Maňák. „Poznajúc finančný stav, v ktorom ho pán Slota po 16-ročnom bačovaní zanechal, si to ani neviem predstaviť.“
„Poslancom mestského zastupiteľstva v Žiline som bol počas celého vládnutia exprimátora Jana Slotu. Oficiálne mestské zastupiteľstvo nikdy neschválilo záruku za tento úver, a nebolo vôbec o tejto veci ani informované,“ hovorí Dušan Maňák.
Začiatkom roka dlhovalo mesto bankám 940 miliónov korún. Pri rozpočte 1,3 miliardy to znamená, že Žilina je na hranici možností úverového zaťaženia, a nemá z čoho zaplatiť takú veľkú pohľadávku.
Mesto teraz vkladá nádeje do právnej argumentácie, že ručenie Slotu - ktoré podľa Harmana neodsúhlasila žilinské mestské zastupiteľstvo - nemožno považovať za právne záväzné.
Tragický prípad
Pôvod dlhu je zahalený tajomstvom. Hlavní aktéri totiž o ňom vôbec netúžia diskutovať.
Predseda SNS Ján Slota na otázku SME, aká bola jeho úloha v prípade, bez slova zložil telefón. Kulla bol komunikatívnejší len o málo viac. Pripustil, že si zobral ten úver, no odmietol poskytnúť ďalšie detaily. „Takto vôbec nemám záujem riešiť s novinármi nič, vy si riešte svojím spôsobom hocičo a zbohom.“
V roku 1992 podľa Maňáka dostal Kulla pôžičku približne 50 miliónov korún na dokončenie nedostavanej budovy OD Prior v mestskej časti Solinky. Projekt sa nikdy nepodarilo rozbehnúť a „nákupné centrum“ sa stalo ruinou, kam chodili tínedžeri a deti.
V roku 1997 sa sedemročný Jožko Maštalírec utopil v suteréne komplexu; ďalšie dieťa sa zranilo a zopár mladých ľudí si tam siahlo na život.
„Dušan K., narodený v Žiline, bol obvinený pre trestný čin ťažkej ujmy na zdraví a bol podaný ešte v roku 1998 návrh na jeho obžalobu,“ povedala Marta Bujňákova z policajného prezídia. „Poškodeným bol chlapec, narodený v roku 1990.“
„O morálnej stránke veci možno hovoriť aj u pána podnikateľa Dušana Kullu, kde bola aj trestná zodpovednosť za smrť a ťažké zranenie dieťaťa v nezabezpečenom objekte, ktorý mal z tohto úveru rekonštruovať,“ povedal Maňák.
Nestalo sa tak a objekt, ktorý obyvatelia nazvali „strašidelný hrad“, už zmenil vlastníka.
Zodpovednosť ručiteľaAnna Heršicová bola v čase podpísania pôžičky s VÚB šéfkou jej žilinskej pobočky a členkou mestského finančného výboru. Dnes tvrdí, že podpísala dohodu o utajení, keď odchádzala z banky, a o pôžičke nesmie hovoriť. „Môžem povedať len toľko, že úver bol poskytnutý normálne, posudzovali to úveroví pracovníci.“
Podľa súdnych záznamov zo svedectva Slotu a Heršicovej „bolo nesporné, že v predmetnej veci, týkajúcej sa ručiteľského záväzku, rokovania prebiehali vždy medzi nimi, bez prítomnosti ďalších osôb.“ Heršicová k tomu hovorí, že ručiteľská listina bola podpísaná, ale súhlas od mestského zastupiteľstva je vec toho, kto to podpisuje, a nie banky.
Mesto na súde argumentovalo, že „podmienkou platnosti právneho úkonu, akým by bolo prevzatie ručiteľského záväzku mestom Žilina, je schválenie mestským zastupiteľstvom.“ Vzhľadom na to, že Slota nezabezpečil toto schválenie, je záruka, ktorú dal, podľa mesta neplatná.
Právna a morálna rovina„Poslancom mestského zastupiteľstva v Žiline som bol počas celého vládnutia exprimátora Jana Slotu. Oficiálne mestské zastupiteľstvo nikdy neschválilo záruku za tento úver, a nebolo vôbec o tejto veci ani informované,“ hovorí Maňák.
Po rozhodnutí okresného súdu v prospech Žiliny a po jeho následnom zrušení krajským a Najvyšším súdom dosiahla minulý rok Žilina znovu jeho zrušenie na Najvyššom súde. Odtiaľ ho poslali späť na ďalšie konanie na nižšie súdy.
Od nich závisí, či občania Žiliny prídu o 200 miliónov korún a právo na spravovanie mestských financií.
Nikto ani definitívne nepovedal, kto nesie právnu zodpovednosť za tento stav. „Je tu však morálna stránka veci, ktorá z hľadiska mesta jednoznačne padá na hlavu bývalého primátora, ktorý tuto situáciu svojím rozhodnutím spôsobil,“ povedal Maňák.
Malo to byť už hotové
Na okolnosti vzniku zmlúv z deväťdesiatych rokov sa nechce spomínať vtedajšiemu primátorovi ani podnikateľovi, ktorý projekt nedokončil.
Spojiť sa s tými, čo by mali vedieť najviac o okolnostiach vzniku zmluvy, ktorá môže Žilinu priviesť k finančným suchotám, je takmer nemožné.
Ján Slota skladá telefóny a podnikateľ Dušan Kulla, ktorý si úver ručený mestom zobral, tiež zmysluplnejší rozhovor nepripustil. „Ste novinár? Tak to vôbec nemám záujem s novinármi nič riešiť, vy si riešte svojím spôsobom hocičo a zbohom.“
Pred komunálnymi voľbami v roku 2006 sa ešte Slota k „strašidelnému hradu na Solinkách“ verejne vyjadroval a občanom oznamoval, že má pre nich dobrú správu: začal rokovania s aktuálnym majiteľom, ktorého osobne pozná a skoré riešenie problému je viac ako reálne. Doteraz sa na mieste nič nepohlo.
Vtedajší primátor sa Žilinčanom prihovoril v Žilinskom večerníku. „Od vyjasnenia sa vlastníckych vzťahov rozostavaného objektu OD Prior som inicioval niekoľko stretnutí s predsedom predstavenstva Drevona Holding Bratislava, a. s., Ing. Ružanským, ktorého osobne poznám. Po našich rokovaniach v Bratislave a poslednom stretnutí na radnici je jasné, že skoré vyriešenie tohto dlhodobého problému je viac než reálne.“
(tom, trs)
Osud strašidelného hradu je nejasný
Rozostavané nákupné centrum na žilinskom sídlisku Solinky chátra takmer dvadsať rokov. Ján Slota ako primátor Žiliny v minulosti sľuboval dostavbu. Doteraz sa nič nepohlo. Stavba obyvateľom okolitých panelákov prekáža, za roky už si však zvykli. Najviac protestovali pred desiatimi rokmi, keď sa v pivnici utopil sedemročný chlapec. Demonštrovali, písali listy primátorovi. Nepomohlo, a tak namontovali zábrany, aby sa deti nedostali na vyššie poschodia.
„Ak veľmi chcete, dá sa dostať až na strechu,“ hovoria miestni chlapci. Hrávať sa tam vraj nechodia. Rodičia im to zakázali, ani ich to tam neláka. Budova bola v minulosti oplotená, dnes dnu vojde ktokoľvek. Cez jedno z okien sa do zaplavených pivníc dostanete rovnako ako pred desiatimi rokmi. Voda zaplavila celý suterén a nikam neodteká. Hlboká je dva metre.
„Na čo to tu vlastne stojí, takáto zbytočná stavba,“ ťažká si Amália Randová. Neďaleko vyrástlo obchodné centrum. Po večeroch sa ľudia okolo boja chodiť, stretávajú sa tam čudné živly. Okrem fliaš od alkoholu v budove nájdete ohnisko a staré oblečenie.
Michal Trško
Z VÚB na Samou
Dlh Žiliny za nesplatený úver jej podnikateľa už previedli z VÚB na spoločnosť General Electric (GE), ktorá ho kúpila ako súčasť balíka asi 700 klasifikovaných úverov. „Kullovská pohľadávka", ako bola známa, bola pojednávaná súdmi na popud slovenskej spoločnosti, vlastnenej GE, GFR, s r.o. z Bratislavy. Právnici Marián Valko a Richard Majer mali na starosti právne aspekty.
„Najvyšší súd zaviazal mesto k zaplateniu, na základe toho sa viedla aj exekúcia, ktorá bola potom odložená," povedal Majer. „Ale v rámci dovolacieho konania bola zrušená a opätovne vrátená."
„Bola to zaujímavá (pohľadávka), pretože tam bolo práve ručenie Žiliny ako mesta," súhlasil Valko. „Bolo to zaujímavé možno aj pre nejakých ľudí, ktorí chceli kúpiť tú pohľadávku."
„Nejakí ľudia" skutočne prevzali Kullovu pohľadávku - Gebis Holding Ltd., spoločnosť registrovaná na Samoi, súostroví v Tichom oceáne. Brnenská advokátska firma Tomáša Rašovského teraz zvádza právny boj proti Žiline, ale odmietla komentovať prípad, kým je na súde. „Mohol by som prísť o licenciu," povedal Rašovský.
(tom)
