ŽENEVA, BRATISLAVA. Keď uprostred studenej vojny prvé krajiny podpísali Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT), svet začal byť o trochu bezpečnejší. Po štyridsiatich rokoch od jej vzniku je však nebezpečenstvo nukleárneho útoku väčšie ako kedykoľvek predtým. Aj tom začali včera krajiny NPT diskutovať na konferencii v Ženeve.
„Riziko, že sa jadrová technológia dostane do nepravých rúk, bude jednou z najväčších bezpečnostných výziev,“ povedal SME bezpečnostný analytik Efraim Kam, ktorý pôsobil v izraelskej vojenskej tajnej službe.
Keď sa píše o Slovensku
Riziko sa týka aj strednej Európy. Slovensko sa dostalo do pozornosti svetových médií napríklad vlani v novembri. Spoločná slovenskomaďarská operácia vtedy zabránila pašovaniu nukleárneho materiálu cez Slovensko. Časté sú správy o zadržaných pašerákoch v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu či priamo v Rusku.
Od získaného vysokoobohateného uránu či plutónia je už len krok k výrobe „špinavej bomby“, o ktorú sa podľa západných tajných služieb pokúšajú rôzne teroristické skupiny vrátane najobávanejšej alKáidy.
„Hrozba nukleárneho útoku teroristami nikdy nebola väčšia,“ napísal vo svojej štúdii Charles Ferguson z amerického Council on foreign relations. Krajiny vyzýva na čo najväčšiu prevenciu a prísnu kontrolu jadrových technológií.
Hrozbu vzbudzuje nestabilný režim v Pakistane, ktorý disponuje nukleárnym arzenálom.
O obavách, že by sa ho mohli zmocniť islamskí extrémisti, sa hovorilo najmä po lanskom atentáte na bývalú pakistanskú premiérku Bénazír Bhuttovú.
Medzi nebezpečné krajiny sa najnovšie dostala Sýria. Spojené štáty ju minulý týždeň obvinili, že s pomocou Severnej Kórey tajne vyrábala jadrový reaktor, ktorého cieľom nebola výroba elektrickej energie. Skôr ako stihol fungovať, ho vlani v septembri zničili izraelské stíhačky. Damask to popiera a tvrdí, že to, čo Izraelčania zbombardovali, bolo len armádne zariadenie.
„Doteraz sa zdalo, že Sýria sa nesnažila o získanie jadrovej zbrane, už to tak nie je,“ hovorí Efraim Kam, ktorý v súčasnosti pôsobí v Inštitúte pre národné bezpečnostné štúdie v Tel Avive.
Najväčšou hrozbou podľa neho, ako aj väčšiny analytikov, ostáva Irán, ktorý tvrdohlavo pokračuje v obohacovaní uránu napriek medzinárodným sankciám Bezpečnostnej rady OSN.
Irán v tom nebude sám
„Od vývoja atómovej bomby ho delia prakticky len roky, ak sa mu to podarí, hrozí, že sa nebezpečné zbrane dostanú aj do ďalších krajín v regióne,“ myslí si Kam aj západní delegáti, ktorí začali konferenciu NPT s ostrou výmenou názorov s Iráncami.
Jednou z mála dobrých správ je zmrazenie severokórejského programu. Vyslanec USA v Pchongjangu Alexander Vershbow pre AP povedal, že ani prepojenie komunistického režimu na Sýriu, nezastaví rokovania. Verí, že k finálnej dohode dôjde už tento rok.