BRATISLAVA.
Z analýz Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) vyplýva, že na Slovensku je zbytočných okolo 60 zariadení. V polovici júna by malo byť jasné, ktorým neponúkne zmluvy alebo zazmluvní len menší objem výkonov.
„Predpokladáme, že do tohto termínu niektorým zdravotníckym zariadeniam neponúkneme zmluvu,“ povedala riaditeľka Všeobecnej Zuzana Zvolenská.
Nechcela však konkretizovať, ktoré zariadenia sú ohrozené. Rokovania so samosprávnymi krajmi, ktoré sú ich zriadovateľmi, ako aj samotnými nemocnicami ešte stále prebiehajú. „Momentálne nevieme ani my, ako sa tieto rokovania skončia,“ povedala Zvolenská. Zo štatistík VšZP vyplýva, že z takmer 150 poskytovateľov menej ako 90 nemocníc produkuje takmer 94 percent všetkých ukončených hospitalizácií. Znamená to, že okolo 60 nemocníc je z pohľadu VšZP zbytočných.
Zvolenská však upozornila, že niektoré zariadenia navštevuje viac pacientov z iných poisťovní, a teda nie všetkých 60 zariadení je nadbytočných.
Poistenci VšZP podľa jej šéfky dostanú aj po neuzatvorení zmlúv s niektorými zariadeniami kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť.
Nemocnice nepoznajú kritériá
Riaditeľka VšZP potvrdila, že aj naďalej sú pre poisťovňu dôležité koncové, fakultné nemocnice. Mnohé malé nemocnice podľa nej len odčerpávajú peniaze, ktoré by sa dali využiť v zdravotníctve rozumnejšie.
Včera s VšZP rokovala Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá združuje okolo 60 menších nemocníc.
„Všeobecná nám zatiaľ neoznámila, s kým uzatvorí alebo neuzatvorí zmluvu. Nie sú známe ani kritériá na uzatváranie zmlúv,“ povedal šéf asociácie Marián Petko.
Redukcia môže vyriešiť aj iné problémy
Aj ministerstvo zdravotníctva vypracovalo v minulom roku materiál, podľa ktorého je na Slovensku nadbytočných okolo 6tisíc lôžok.
Tomáš Szalay z inštitútu HPI si tiež myslí, že v porovnaní s ostatnými vyspelými krajinami má Slovensko viac postelí, ako potrebuje. Odhaduje to na sedemtisíc postelí. Szalyovi z toho vyšlo, že nadbytočných je niekoľko desiatok malých okresných nemocníc. Efektívnejšie je podľa neho zatvoriť celú nemocnicu, ako len niektoré oddelenia.
Znížením siete nemocníc sa môže podľa Szalaya čiastočne vyriešiť aj problém s nedostatkom kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov a utlmiť prudký nárast ich miezd.
Zdravotníctvo patrilo minulý rok k oblastiam s najvyšším prírastkom nominálnych miezd, pritom jeho dlhy sa počítajú v miliardách.
„Zároveň takýto krok prispeje k zvyšovaniu kvality v zostávajúcich zariadeniach,“ povedal Szalay.
Analytik HPI si myslí, že Všeobecná zdravotná poisťovňa ako líder na trhu má najväčšiu vyjednávaciu silu, dostatočnú na presadenie redukcie. „Zabrániť jej v tom môžu len politické tlaky,“ povedal.
Práve o politických tlakoch sa špekulovalo pri odchode bývalého riaditeľa Všeobecnej zdravotnej Antona Kováčika, ktorý ako prvý oznámil, že poisťovňa tento rok neuzatvorí zmluvy zatiaľ so šiestimi zariadeniami a naznačil, že chce v redukcii kapacít pokračovať.
