BRATISLAVA. Róbert Okoličány, ktorý stojí pred Špeciálnym súdom pre viaceré vraždy a založenie zločineckej skupiny, sa môže v najbližších dňoch dostať na slobodu.
Rozhodol o tom 22. apríla senát Ústavného súdu , podľa ktorého bola časť Okoličányho väzby, necelé dva mesiace, nezákonná. Podľa sudcov Sergeja Kohuta, Juraja Horvátha a Lajosa Meszárosa bolo porušené základné právo obžalovaného na osobnú slobodu zaručené v Dohovore o ochrane ľudských práv.
Prokuratúru aj súdy rozhodnutie Ústavného súdu hnevá. Tvrdia, že nie je v súlade s Trestným poriadkom a výrazne mení doterajšiu prax, ktorú pri väzbe používali.
Vo väzbe protizákonne
Nový Trestný poriadok pri takých závažných obvineniach, akým čelí Okoličány, určuje dĺžku väzby na štyri roky. Dva roky z toho počas prípravného konania, teda kým prebieha vyšetrovanie, a dva roky, kým o veci nerozhodne súd. Prvá dvojročná lehota vypršala 28. apríla 2007. Prokurátor podal na skupinu obžalobu deň predtým 27. apríla, teda v lehote. Okoličány mal zároveň do 28. apríla predĺženú väzbu.
Doteraz podľa sudcov v praxi platilo, že po vypršaní prvých dvoch rokov nastupuje automaticky nová lehota pre takzvanú súdnu väzbu a súd ju musí čo najskôr potvrdiť na verejnom zasadnutí. Upravuje to podľa nich Trestný poriadok: „Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd pri predbežnom prerokovaní obžaloby vždy aj o ďalšom trvaní väzby.“
Špeciálny súd rozhodol o predĺžení väzby 12. júna a neskôr to potvrdil aj Najvyšší súd. Ústavný súd však tvrdí, že od 28. apríla do 12. júna bol Okoličány vo väzbe bez zákonného rozhodnutia. Takéto rozhodnutie vydal Ústavný súd v posledných mesiacoch aj v iných prípadoch.
Špeciálny súd mal rozhodnúť o predĺžení väzby buď hneď na druhý deň, alebo obžalovaného prepustiť. Alebo mal prokurátor podať „obžalobu s takým časovým predstihom, aby súd mal objektívne možnosť včas rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby“.
Ústavný súd tvrdí, že väzba sa nemôže zakladať iba na podaní obžaloby, ale „musí sa vždy opierať o rozhodnutie súdu“.
Nahnevaní
¶Prokuratúra odmieta akékoľvek zlyhanie v tom, že mala podať obžalobu skôr. O takomto výklade Trestného poriadku v tom čase nevedela.
„Prokurátor nespravil chybu,“ povedal špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
„Rozhodnutie Ústavného súdu je také, aké je, rešpektujeme ho, iné nám neostáva,“ hovorí. Prokurátorovi sa tak podľa neho znižuje lehota, v ktorej má rozhodnúť o podaní obžaloby a musí tak urobiť s „dostatočným časovým predstihom“ pred jej vypršaním, aby mal súd čas rozhodnúť. Čo to je „dostatočný časový predstih“ Ústavný súd nestanovil.
V prípade Okoličány mal prokurátor na podanie obžaloby len niekoľko dní, pretože pred tým prípad celý čas vyšetrovala polícia. „Boli tam obštrukcie, čas sa natiahol, prokurátor v rekordnom čase spracoval obžalobu, nemám mu čo vyčítať,“ povedal Kováčik. „Urobíme všetky opatrenia, aby sa to neopakovalo.“
Prepustiť či neprepustiť?
Ústavný súd síce rozhodnutie Najvyššieho súdu o vzatí do väzby zrušil, nenariadil však obžalovaného prepustiť z väzby.
Najvyšší súd sa podľa Ústavného súdu má vecou znovu zaoberať, mal by rozhodnúť o opravnom prostriedku, teda o Okoličányho odvolaní, „a to v intenciách právneho názoru Ústavného súdu“. Pravdepodobne to bude znamenať, že Okoličány sa dostane na slobodu.
Trnka s Harabinom: Môže za to Lipšic
Generálny prokurátor Dobroslav Trnka aj minister spravodlivosti Štefan Harabin si myslia, že za prepustenie Okoličányho môže aj exminister spravodlivosti Daniel Lipšic, pretože tento Trestný poriadok sa pripravoval za jeho vedenia.
„Je to škandál,“ povedal o ich tvrdeniach Lipšic. Trestný poriadok sa podľa neho vo väzobných veciach nezmenil. Počas starého poriadku nebola väzba rozdelená na prípravné a súdne konanie a trvala spolu päť rokov.
Rozhodnutie Ústavného súdu nemá podľa Lipšica oporu ani v Trestnom poriadku, ani v ústave.
S rozhodnutím súdu nesúhlasí ani predseda Najvyššieho súdu Milan Karabin, ktorý sa k nemu vyjadroval pre Ústavný súd.
„Ak aj Ústavný súd povedal, že lehota musí byť pokrytá vždy rozhodnutím súdu, fajn, ale aký je dôvod na to, aby súd rozhodnutia zrušil?“ pýta sa Lipšic. Súd podľa neho mohol obžalovaného za mesiac a pol odškodniť, ale mal ho ponechať vo väzbe, keďže sú na ňu stále dôvody.
(mož)