h jazykov a nové učivo. Školám pritom chýbajú jazykári, žiakom zase nové učebnice. Učitelia sa aj preto rýchleho štartu reformy obávajú.
Školy by už mali pomaly pripravovať svoje školské programy. Ak by ste boli riaditeľom základnej školy, o ktoré predmety by ste vy navrhli rozšíriť vyučovanie?
„Tým, že som stavebný inžinier, tak v piatej triede by som dal základy fyziky, matematiky. Predovšetkým prírodné vedy. A jednu hodinu slovenských dejín.“
Vy predstavu máte, mnohé školy nie, a to im na prípravu zostávajú už len štyri mesiace. Ako sa majú za taký krátky čas zodpovedne na reformu pripraviť?
„Školy majú štyri roky, nie štyri mesiace. Tak dlho bude reforma nabiehať. O samotnej reforme sa hovorí už takmer osem rokov. Nie je to niečo, čo bolo v pondelok povedané a teraz za štyri mesiace sa musia rýchlo vypracovať školské programy. Aj legislatívny zámer zákona bol schválený zhruba pred rokom, kde bolo tiež uvedené že budú štátne a školské vzdelávacie programy. Reforma, ako ju my pripravujeme, sa nedá do detailu naplánovať. Nemôžu ju vypracovať na ministerstve a poslať do škôl, aby sa podľa nej učilo – to by nebola reforma. Reforma je aj o zmene myslenia, zmene prístupu ku vzdelávaniu.“
Prečo nemôžete štart posunúť o rok?
„Školstvo je teraz zaťažené byrokratickými predpismi. Je veľa učiva, ktoré tam nemusí byť a zbytočne zaťažuje. Chceme učiteľom čo najskôr rozviazať ruky, aby už nemali celé učivo iba predpísané vrátane zbytočností. Chceme, aby mali voľnosť od 20 až do 50 percent. Preto sa mi zdá nezmyselné, aby sme rok čakali, kým učiteľom priestor dáme. Od septembra začíname len s prvými ročníkmi, kde je aj najmenej voľných hodín. Takže by nemal byť problém si školské programy vypracovať. Reforma však nie je len o voľných hodinách.“
O čom podľa vás je?
„O voľnosti, ktorú učiteľom dávame. Aj samotný vzdelávací program je omnoho štíhlejší ako bolo predpísané učivo doteraz.“
Ktorých predmetov sa zoštíhľovanie najviac dotklo?
„Matematiky, chémie, dejepisu, ale v podstate všetkých.“
V septembri teda chaos na školách nehrozí?
„O chaose rozprávajú len novinári. Platí, čo som povedal. Napríklad na gymnáziách zostáva v prvom ročníku asi 90 percent rozsahu učiva po starom. Majú voliteľné len štyri hodiny. Čiže programy si vypracujú pomerne ľahko. Učebné osnovy budú robiť podľa štátneho vzdelávacieho programu, ktorý už je k dispozícii, takže ani tu by nemal byť problém.“
Skutočná reforma príde neskôr?
„Áno. Reformu štartujeme postupne. To tempo je pozvoľné. Po štyroch rokoch však na gymnáziách už budú mať voľných hodín 50 percent a budú aj iné úrovne maturít.“
Hovoríte o voľnosti pre učiteľov, ale zákon určuje, že učiť budú môcť len zo štátom schválenej učebnice. Aj v novom edičnom pláne predpisujete jednu učebnicu na každý predmet. Nebolo by vhodnejšie nechať na učiteľov, aby si vybrali, ktorú knihu budú používať?
„Sme povinní vydať základnú učebnicu. Ministerstvo bude kontrolovať len učebnice, učebné texty nie. Keď definujeme štátny vzdelávací program, tak musíme k tomu pripraviť aj knihu.“
Nové učebnice chýbajú. Z čoho sa majú žiaci učiť?
„Podľa edičného plánu už k septembru budú pre prvé ročníky k dispozícii aj nové učebnice. Kým však nebudú všetky, čo bude predpokladám trvať štyri až päť rokov, tak sa budú využívať aj súčasné.“
Reforma závisí najmä od učiteľov. Čo už ministerstvo urobilo preto, aby sa postupne začali učiť myslieť inak?
„To nie je také jednoduché. Viete si predstaviť školenie na zmenu myslenia? Veď ministerský úradník nemôže byť ten, kto tu bude zrazu zreformovaný a my budeme chodiť učiteľov učiť po novom.“
Kto im má vysvetliť, čo sa od nich očakáva?
„Princíp je vo vlastnej tvorivosti učiteľov, aby mohli uskutočňovať vlastné predstavy vo výučbe. Reforma sa nedá robiť na silu. Reforma nie je revolúcia. Ak sa hovorí, že deti majú priveľa memorovania, zoberieme im 30 až 40 percent z toho učiva a dáme im voľnosť na vlastnú tvorivosť. Naše školstvo má vynikajúcu tradíciu a úroveň. Všetkých učiteľov nevymeníme. Môžeme im len povedať, že už nie sú zavalení administratívou, nemusia povinne učiť 100 percent učiva, ale len 70 a tých zvyšných 30 padne na ich tvorivosť. Majú štyri roky, kým to nabehne a je na nich, ako to využijú. Sami si musia určiť, ako to využijú. Nejaké vzory školských programov im síce dáme, ale nebolo by dobré, aby to úplne opísali. To by sme im rovno mohli nechať tých 100 percent povinných.“
Kedy začne ministerstvo s učiteľmi pracovať?
„Najskôr dáme učiteľom šancu a priestor. Potom ich budeme v rámci kariérového systému postupne učiť nové metódy a postupy. Aj preto pripravujeme nový zákon o postavení pedagogických pracovníkov a zákon o celoživotnom vzdelávaní.“
Sľubujete aj menej žiakov v triedach. Samospráva hovorí, že od septembra to nestihne zabezpečiť, lebo tretina tried má viac žiakov ako požaduje zákon. Čo s tým?
„Neviem, či sa to dá takto povedať. Tá tretina je síce naše číslo, ale v priemere sú počty nižšie. Dávame zriaďovateľom trojročné prechodné obdobie, čo neznamená, že to bude o tri roky. Musia začať teraz, ale ak sa ukáže, že sú v triede dvaja žiaci navyše, tak štátna školská inšpekcia môže povoliť odklad o rok alebo o dva. Ak zistí, že je voľná trieda, tak bude dbať o to, aby sa to riešilo. Máme na to vyčlenených 370 miliónov korún.“
Zákon tiež počíta s regulovaním počtu tried osemročných gymnázií. Prečo si už rodičia nemôžu vyberať, kde bude ich dieťa študovať?
„Zistili sme, že to deťom skôr škodí, ako pomáha. Hovoria to aj štúdie, ktoré má vypracované OECD, a ktorými hodnotí úroveň školstva. Jedno z ich kritérií je, že dieťa do 15. roku života by malo ostať v pôvodnom kolektíve. Nemali by sa vytvárať exkluzívne školy. Všetky deti by mali byť rovnoprávne a mať rovnakú šancu. Preto sme do zákona dali limit, že počet žiakov v osemročných gymnáziách nemôže prekročiť päť percent populačného ročníka.“
Bude sa percento ešte znižovať?
„Päť percent z populácie nie je až tak veľa, ale za štyri až päť rokov to vyhodnotíme.“
Koaliční partneri prisľúbili podporu zákonu, ale isté výhrady mal ešte predseda HZDS Vladimír Mečiar. Už ste si to vydiskutovali?
„Budem s ním diskutovať v najbližších dňoch. Výhrady má k odbornému školstvu, že nereflektuje na požiadavky praxe. Chystáme nový zákon o odbornom školstve. Je možné, že už do školského zákona dáme niektoré zásady, ktoré by sa odborného školstva mali týkať, lebo dnes je sloboda v strednom školstve absolútna a ukazuje sa, že to nie je dobré.“
V čom?
„Školy učia, čo chcú a nie to, čo potrebuje aj región. Niektoré odbory sú naozaj nedostatkové a naopak niektorí žiaci končia na úradoch práce. Nejakú techniku sa preto zrejme pokúsime navrhnúť už v tomto zákone.“
Zákon má 163 paragrafov. Koalícia pripravila 150 zmien. Dá sa ešte teda zákon považovať za váš a nie poslanecký?
„Zákon mení ešte ďalších 80 paragrafov. Všetky pozmeňovacie návrhy poslancov so mnou konzultovali. To, čo poslanci navrhli, je po vzájomnej dohode a nemení to obsah zákona. Viac ako polovica návrhov je však legislatívno–technického charakteru.“
Zákon sa mení čiastočne podľa predstáv SMK, ktorá žiadala najmä vypustiť ustanovenie, že maďarskí žiaci budú mať povinne rovnaký počet slovenčiny aj maďarčiny. Teraz je návrh, aby mali toľko štátneho jazyka, koľko potrebujú na jeho osvojenie. Je za týmito ústupkami hlasovanie SMK za Lisabonskú zmluvu?
„Naopak, ja si myslím, že zákon je tvrdší ako bol. Pokiaľ ide o štátny jazyk, jasne deklarujeme, že sa musí zabezpečiť jeho osvojenie. Pán Szigeti sa snaží o vypustenie tejto dikcie.“
SMK žiada udržanie súčasného stavu. O potrebe zachovať status quo hovoril aj Mečiar. Ak ho nedodržíte, nebude problém s podporou zákona?
„Nie. Najnovšie znenie bolo dohodnuté v rámci našich poslancov. Nikto proti tomu z koalície neprotestuje.“
Ste si už teda istý podporou všetkých koaličných poslancov?
„Istý si nemôžete byť nikdy. Aj pri vysokoškolskom zákone prišli zmeny na poslednú chvíľu. Už som strácal trpezlivosť aj prehľad. Verím, že školský zákon prejde tak, ako je navrhnutý.“
Potom ako Iveta Radičová z SDKÚ potvrdila prezidentskú kandidatúru, vaše ministerstvo informovalo, že paralympijský výbor, na čele ktorého je jej priateľ Ján Riapoš, zneužíva štátne dotácie. Radičová hovorí, že sa snažíte ovplyvniť prezidentskú kampaň. Prečo ste zverejnili tieto informácie, až keď bolo isté, že bude kandidovať za prezidentku?
„Neviem, či si pani poslankyňa trošku nenamýšľa. Kontrola sa začala vlani v októbri, keď ešte nekandidovala. Ani neviem, že je tam nejaký partnerský vzťah. Je mi to absolútne jedno. Je to primitívne a hlúpe obviňovať ma, že zasahujem do kampane. Bol to výsledok bežnej rezortnej kontroly. Sme povinní sa obrátiť na políciu pri takýchto zisteniach.“
Nedávno ste prezradili, že ste boli s Jánom Slotom spolužiakmi na strednej škole. Teraz je známy ako častý absentér. Aj vtedy v škole viac chýbal?
„Na to vám neodpoviem.“
