ublicistických textov Pavla Vilikovského a aforizmov Tomáša Janovica Okrídlená klietka bola napísaná pred desiatimi rokmi, ale odradiť by ich to nemalo. Je poučná a vtipná rovnako teraz, ako v čase, keď vznikala.
A čo je najlepšie (alebo najhoršie?), je aj stále aktuálna. Pri aforizmoch to až tak neprekvapuje, tie bývajú už z povahy žánru nadčasové, no fejtóny a glosy, vtedy reagujúce na konkrétne udalosti a neduhy slovenskej spoločnosti, sú stále mrazivo pálčivé. Vilikovský opisuje trebárs prípad významného britského politika Jonathana Aitkena, ktorý stratil politickú dôveryhodnosť nie preto, že by klamaním prekročil zákon, on „iba“ porušil dobré mravy. „U nás sa v politike klame ako na bežiacom páse,“ dodáva autor, „a na kredite zato nikomu neubudne, naopak, ešte získa body za vrtký jazyk a bezočivosť.“
Aby sme sa však nemýlili, nejde len „o nich“, Vilikovského texty sú v skutočnosti o nás, čo im to všetko strpíme. Možno sa nám to občas nepáči, ale čo už s tou nešťastnou náturou. Veď nakoniec ani ten orol tatranský, ako nám trpko pripomína Janovic, sa nepokúša vyletieť z klietky a radšej verí, že klietke narastú krídla.
A vraj desať rokov je dlhý čas.
