BRATISLAVA. Informácia o tom, že deň daňovej slobody prišiel skôr, informatika Andreja z Malaciek rozhnevala. „Čo je to za hlúposť, však ja som musel zaplatiť takzvanú milionársku daň?“ pýta sa Andrej. Jeho osobná skúsenosť posúva pomyselný termín, odkedy ľudia už nepracujú na štát, ale len na seba, na neskôr.
Pre vysoký plat prišiel o takzvanú nezdaniteľnú sumu na daňovníka, preto musel do konca marca štátu doplatiť za minulý rok na daniach vyše 18-tisíc korún. „Je to viac ako tretina z toho, čo dostávam od firmy mesačne na účet. Som na tom horšie ako minulý rok,“ sťažuje sa.
V situácii ako Andrej sa ocitlo len niekoľko tisíc ľudí z vyše dvojmiliónového zástupu zamestnancov. A aj napriek tomu, že ľudia ako Andrej sa majú horšie, platí, že sme daňovo slobodnejší.
Podľa Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov práve na dnes pripadá deň daňovej slobody. Vlani to bolo na 25. mája.
Makro lepšie ako mikro
Deň daňovej slobody ráta združenie ako podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte, teda celkovej produkcii tovarov a služieb, ktorá sa za rok vyrobí v ekonomike.
Tento podiel klesol zo vlaňajších 39,6 na 38,8 percenta. Znamená to, že z každej zarobenej koruny ide štátu necelých 39 halierov.
„Súčasná vláda urobila zmeny, ako zavedenie milionárskej dane, ktoré sú v makroekonomickom pohľade zanedbateľné a dopadnú len na zamestnanca, ktorý zarába nad 47-tisíc korún,“ povedal Martin Chren z Hayekovej nadácie.
Pomohlo euro
„Vláda vďaka striktným maastrichtským kritériám a tým, že sa zaviazala prijať euro, nemohla robiť žiadne vylomeniny vo verejných financiách,“ povedal Chren. Daňová sloboda prišla skôr aj pre vysoký rast ekonomiky. Ekonóm SAV Pavol Karász k tomu dopĺňa, že vláda je „pragmatická a uvedomuje si, že keby neprimerane míňala štátne financie, nesplní maastrichtské kritéria, znížil by sa hospodársky rast a tým aj zdroje na rozdávanie“.
Karász ocenil, že minister financií Ján Počiatek (Smer) si po nástupe nechal na úrade takmer všetkých odborníkov, s ktorými predtým pracoval aj jeho predchodca Ivan Mikloš (SDKÚ).
Zdá sa, že v budúcnosti sa na tom nič nezmení. „Hodnotíme pozitívne, že deň daňovej slobody sa posunul. Chceme, aby tento trend ďalej pokračoval, preto plánujeme zjednotiť výber daní, cieľ a odvodov,“ povedal hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.
Plat hovorí iné
Ak by sa deň daňovej slobody zisťoval pomocou priemernej mzdy, nepripadol by na dnes. Podľa predpovede Štatistického úradu by na konci roka mala byť priemerná mzda v ekonomike vyše 21-tisíc korún v hrubom mesačne. Celkové náklady na priemerne zarábajúceho zamestnanca sú aj spolu s odvodmi, ktoré platí za zaňho firma, vyše 29-tisíc korún. Čistý príjem z toho je 47,4 percenta, teda je necelých 14-tisíc. Z každej zarobenej koruny tak pracovníkovi zostane zhruba 47 halierov, zvyšok ide štátu.
Pri tomto spôsobe výpočtu by sa deň daňovej slobody posunul až na začiatok júla. Ak by sme do výpočtu zarátali aj DPH a spotrebné dane, bolo by to ešte o niečo neskôr.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
