Aktuálny profil politickej strany SMER-SD >>

Strana Smer - Sociálna demokracia je na Slovensku fenoménom. Dnes má v politike, a teda v dianí v celej spoločnosti taký vplyv, aký malo v 90-tych rokoch minulého storočia Hnutie za demokratické Slovensko.

Strana Roberta Fica je dominantným členom vládnej koalície a napĺňa svoj program, ktorým sa vymedzila voči predchádzajúcim vládam Mikuláša Dzurindu.

Podľa kritikov je však strana Smer len nástrojom v rukách jej pragmatických mecenášov a viac ako sociálno-demokratická by jej patril prívlastok populisistická strana.

Bez ohľadu nato je dnes príbeh strany Smer príbehom úspešným. Jej predseda a zakladateľ Robert Fico sa po šiestich rokoch strávených v opozícii stal predsedom vlády s neohrozenou pozíciou a dva roky pred voľbami zatiaľ nič nenaznačuje, že mu jeho úspech zoberie iný politik.

Nová strana vzklíčila z nespokojnostiStrana Smer - sociálna demokracia bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná v októbri 1999 a jej ustanovujúci snem v Stupave sa uskutočnil 11. decembra 1999. Delegáti snemu jednohlasne zvolili za predsedu strany Roberta Fica.

Robert Fico sa rozhodol opustiť svoju materskú stranu Stranu demokratickej ľavice po nezhodách s jej vedením. Najpopulárnejší politik SDĽ, ktorý získal v parlamentných voľbách 1998 najvyšší počet preferenčných hlasov sa totiž nestal ani ministrom koaličnej vlády, ani generálnym prokurátorom (nespĺňal podmienku vekovej hranice) a neušiel sa mu ani žiaden post vo vedení parlamentu.

Ako radový poslanec čoraz častejšie vystupoval ako kritik vládnej koalície, hoci SDĽ bola jej súčasťou. Kritizoval vôbec fakt, že v koalícii je popri SDKÚ, SDĽ a KDH aj SMK, ktorá sa podľa neho mala snažiť o revíziu Benešových dekrétov. Takisto mu prekážalo ako si koalícia "politiku zmeny", s heslom ktorej vyhrala voľby, predstavuje.

Vo svojich začiatkoch sa strana Smer profilovala ako strana tretej cesty, čo bol jasný odkaz na politiku stredo-ľavého prúdu britskej Labour Party alebo nemeckej SPD. Smer tak vystupoval ako alternatíva nielen k vtedajšiej vládnej koalícii, ale aj opozícii. Štýl vládnutia strán HZDS a SNS v rokoch 1994-1998 Robert Fico odmietal.

Už niekoľko mesiacov po vzniku strany si Smer získal sympatie verejnosti. Prieskumy verejnej mienky realizované v marci roku 2000 ukázali Smer ako druhú najpopulárnejšiu stranu na Slovensku. Podľa agentúry Focus by Smer vo februári 2000 volilo až 17,6 desatín percenta voličov. V apríli 2001 bol Smer po prvý raz víťazom prieskumu volebných preferencií - podľa agentúry MVK by stranu Roberta Fica volilo 20,7 percenta voličov.

Ani k Mečiarovi, ani k DzurindoviVoči Vladimírovi Mečiarovi vystupoval rovnako kriticky a tvrdo ako k predsedovi vlády Mikulášovi Dzurindovi. Na sneme strany v roku 2000 obom odkázal: "Nechceme ísť do medzinárodnej izolácie ani fiaska vládnutia. To je odkaz pre pánov Mečiara a Dzurindu".

Zároveň však Fico nevylúčil povolebnú spoluprácu so žiadnou politickou stranou a za cieľ si kládol zisk 25 percent voličských hlasov a zostavenie vlády, v ktorej by boli dva až tri politické subjekty. Ako strana tretej cesty Smer na sneme v decembri 2001 prisľúbil, že v prípade účasti vo vláde bude nominovať na posty výkonnej moci a do funkcií v hospodárskej oblasti najmä ľudí z profesionálneho života.

Najbližšími spolupracovníkmi Roberta Fica boli v tomto období podpredsedovia strany Milan Murgaš (oblasť ekonomiky), Monika Beňová (vnútrostranícke záležitosti) a Dušan Čaplovič (oblasť školstva).

Podľa politického komentátora a novinára Mariána Leška však viac politických posolstiev ako podpredsedovia strany poskytol verejnosti jej imidžmejker a poradca Roberta Fica pre politickú reklamu Fedor Flašík. Bol to práve Flašík, ktorý sa priznal k výberu značky Smer pre politickú stranu Roberta Fica. Minulosť Fedora Flašíka, ktorý stál na čele reklamnej agentúry Donar, protežovanej štátom počas vládnutia Vladimíra Mečiara, strane Smer neprekážala. Rovnako ani fakt, že posledná predvolebná kampaň HZDS v réžii Fedora Flašíka Hnutiu úspech nepriniesla.

Prvé voľby - úspech a sklamanieK tomu však neprišlo, pretože v parlamentných voľbách v septembri roku 2002 sa Smer so ziskom 13,6 percenta voličských hlasov súčasťou vlády nestal. Vládu zostavili "porazené strany" SDKÚ, SMK, KDH a ANO.

Smer sa však s 25 poslaneckými kreslami v parlamente stal treťou najsilnejšou politickou stranou v krajine. Na prvom povolebnom sneme strany jej predstavitelia garantovali, že v prípade vládnej krízy sú pripravení garantovať stabilitu a priebeh predčasných volieb.

Podľa výskumu Štatistického úradu vzal Smer najviac voličov HZDS a SDK, len 16 percent z ľudí deklarujúcich podporu strene Smer volilo vo voľbách 1998 materskú stranu Roberta Fica SDĽ. Strana Smer bola tiež stranou, ktorá priznala najvyššie finančné výdavky na volebnú kampaň - mala ju stáť viac ako 4 milióny korún.

Najväčšie kauzy Smeru

  unáhlené vystúpenie a vyjadrenia ministra vnútra a podpredsedu Smeru Roberta Kaliňáka na adresu Hedvigy Malinovej a jej napadnutia Po podozrivom tendri, ktorý vyhlásilo na upratovacie práce ministerstvo obrany, musel minister František Kašický opustiť svoj post. Krátko potom ako novinári odhalili škandalózne prevody pozemkov vo Veľkom Slavkove v réžii HZDS padol zrak verejnosti aj na prevody pôdy v Čiernej vode neďaleko Bratislavy. Za týmito prevodmi však stál politik strany Smer-SD Martin Glváč.

Vo vedení strany sa v tomto období objavili na postoch podpredsedov Robert Kaliňák (oblasť bezpečnosti a obrany) a Pavol Paška (vzťahy s inými politickými stranami). Monika Beňová sa preorientovala na oblasť zahraničnej politiky. Neskôr Igor Šulaj vystriedal Milana Murgaša na poste podpredsedu strany pre ekonomiku.

Popri opozičnej práci v parlamente a kritike druhej vlády Mikuláša Dzurindu sa strana Smer sústredila na integráciu ľavice. Koncom roka 2004 Smer pohltil strany SDSS, SDĽ a SDA. Táto stratégia sa ukázala ako správna, pretože pred voľbami v roku 2006 nemala strana Smer v politickom spektre naľavo od stredu konkurenta.

Voľby 2006 priniesli strane víťazstvo aj problémyStrana Smer-SD sa v júni 2006 stala so ziskom 29,14 percenta platných hlasov voličov víťazom parlamentných volieb 2006 a v Národnej rade SR obsadila 50 poslaneckých kresiel. Druhého júla zostavil Smer koaličnú vládu s ĽS-HZDS a SNS, v ktorej má dominantné postavenie - zo 16 postov mu patrí 11.

Popularitu medzi voličmi si strana Smer dokázala udržať aj po voľbách. V prieskumoch verejnej mienky je jej predseda Robert Fico najdôveryhodnejším aj najobľúbenejším politikom a prieskumy volebných preferencií prisudzujú Smeru až 40 percentný úspech.

Z predvolebných sľubov sa Smeru podarilo už niekoľko uskutočniť. Strana presadila otvorenie druhého dôchodkového pilieru, zmenu zákonníka práce či zrušenie poplatkov u lekára.

Predstavitelia Smeru sa však nevyhli ani chybám. Minister vnútra Robert Kaliňák sa zrejme unáhlil, keď sa zaangažoval do prípadu napadnutia študentky maďarskej národnosti Hedvigy Malinovej. Viaceré jeho vyjadrenia neboli podľa novinárov totiž opodstatnené. Prešľap jeho kolegu Františka Kašického spravujúceho rezort obrany sa už nezaobišiel bez ponúknutej a prijatej demisie ministra.

Jedinú vrásku na tvárach predstaviteľov Smeru vzbudzovala medzinárodná izolácia. Strana európskych socialistov totiž krátko po voľbách pozastavila strane Smer členstvo vo svojich štruktúrach a vylúčila ho z kandidátnej listiny čakateľov na členstvo v strane.

Dôvodom bolo vytvorenie vládnej koalície s nacionalistickou SNS. Aj tento problém sa však zrejme vyrieši k spokojnosti Smeru, pretože v roku 2008 zaradil tábor eurosocialistov stranu Smer opäť medzi kandidátov na členstvo. Rozhodnutie padne na jeseň v roku 2009.

Najznámejší predstavitelia strany:

Robert Fico Pavol Paška Monika Flašíková - Beňová Robert Kaliňák

predseda strany Smer-SD a Vlády SR podpredseda strany Smer-SD a predseda NR SR poslankyňa Európskeho parlamentu podpredseda strany Smer-SD a minister vnútra

Najznámejšie predvolebné sľuby z roku 2006 Solidarita medzi bohatými a chudobnými Progresívna daň z príjmu fyzických osôb Dve sadzby dane z pridanej hodnoty Zrušenie poplatkov v zdravotníctve Vianočné príspevky pre dôchodcov Zastavenie privatizácie strategických podnikov Zastavenie rastu cien energií Zmena pracovného práva v prospech zamestnancovAutor: Michal Petruška, statistics.sk