V bývalom režime netrvala jeho novinárska kariéra dlho.V roku 1976 ukončil štúdium žurnalistiky a pracoval v Čs. rozhlase v Košiciach, Bratislave a Prahe. Po podpise Charty 77 ako novinár skončil. Pre režim sa stal nepohodlným a pracovať mohol už len ako robotník, čašník či vodič električky. Keď chcel na americkom veľvyslanectve v Prahe odovzdať svoje kritické články pre Rádio Slobodná Európa a Hlas Ameriky zatkli ho a obvinili z vyzvedačstva. Predviedli falošných svedkov, aby ho donútili spolupracovať so Štátnou bezpečnosťou. Keď odmietol, odsúdili ho v roku 1985 na sedem rokov v najťažšom väzení v Leopoldove. Odvolal sa, a trest mu zvýšili – na desať rokov. Neumlčali ho ani vo väzení. Keď dozorcov obvinil z rozkrádania majetku, dostal rok navyše. Vo väzení bol ešte v roku 1990.
Až po roku 1991 sa k novinárčine vrátil. Pracoval v Slovenskom denníku, Novom Slovákovi, Republike, ako šéfredaktor časopisu Svedectvo a krátky čas na Ministerstve obrany SR. Bol podpredsedom Svetového združenia bývalých československých politických väzňov. V roku 1992 získal ocenenie „najlepší žurnalista roka“ a v roku 1993 cenu v literárnej súťaži v Toronte za knihu Kmotrou mi bola ŠtB. K bežným čitateľom sa jeho dielo nedostalo. „Hoci kniha vznikla ešte na jar 1990, nik neprejavil záujem o spomienky politického väzňa, lebo mnohí aktéri vtedajších udalostí sa pretransformovali na demokratov,“ napísal sám autor.
* 13. 3. 1949
† 26. 5. 2008
