jej asi na vnúčatá a ruské recepty. Poetka, prekladateľka, novinárka a publicistka NATÁLIA GORBANEVSKAJA žije v Paríži, ale je občiankou Poľska. Do Ruska sa už nikdy nechce vrátiť.
Jediným svojím činom ste si zmenili celý život. Neľutovali ste to niekedy?
„Nie, nikdy. Ja som predtým, než sme na protest proti okupácii vašej krajiny vyšli na Červené námestie, ani v Československu nebola. A tiež som to neurobila kvôli vám. Prepáčte. Ale kvôli sebe a svojmu svedomiu.“
Keby ste dnes žili v Rusku, mohla by sa opakovať situácia, že by ste pre vlastné svedomie riskovali prinajmenšom svoju slobodu a budúcnosť svojich detí?
„Keď začiatkom 90. rokov vznikali v Rusku desiatky ľudskoprávnych hnutí, rozhodla som sa, že prišiel čas, aby som odstúpila zo „svojej funkcie“. Je veľa mladších ľudí, aktívnejších a schopnejších, ktorí môžu protestovať. Ja už nemusím byť tým hnacím motorom.“
Vaša vtedajšia akcia však nemala vlastne nijaký praktický dosah, samozrejme okrem vášho uväznenia. Vyšli ste, riskovali a armáda u nás zostala ďalšie desaťročia...
„My sme si nemysleli, že vyjdeme a niekto od vás stiahne armádu! Úplne najdôležitejšie pre nás vtedy bolo, aby všetkým bolo jasné, že rozhodne nie všetok sovietsky ľud podporuje bratskú pomoc. Keď napríklad len jediný človek protestuje, už nemôžete hovoriť, že ide o celonárodnú podporu. Myslím, že takých ľudí, ako my, boli vtedy stovky.
Nedávno mi prišiel list od muža, ktorý pracoval v roku 1968 ako robotník v typografii. A predstavte si, že v tej typografii proti rezolúcii za schvaľovanie vstupu vojsk do Československa hlasovalo sedem robotníkov. Vrchnosť to ututlala. Viete, koľko takých statočných ľudí muselo byť v celom ZSSR? A aké to bolo vtedy nebezpečné?“
Nezdá sa vám, že sa história donekonečna opakuje, že dnes zasa musia ľudia riskovať a protestovať a že Rusko žije v akomsi uzavretom kruhu?
„Bolo by nespravodlivé porovnávať súčasnosť a sovietsku éru. Ľudia dnes žijú úplne inak. Napríklad zabudli, čo je to front.“
To však hovoríte o pokroku v materiálnej oblasti, nie však v hlavách ľudí ...
„Mýlite sa. Keď stojíte v rade, tak premýšľate, pracuje vám hlava. Predovšetkým o tom, čo sa kde dá zohnať. A to dnes nie je. Keď sú ľudia slobodní materiálne, majú možnosť rozvíjať duchovno. Inou vecou je, či chcú, alebo nie. Preto sa domnievam, že sovietsky front nebol materiálnou záležitosťou.
Front ponižoval človeka, ničil jeho osobnosť, nútil ho premýšľať len o tom, ako nakŕmiť seba a rodinu. Starosť o žalúdok vás celkom zamestnávala.“
Dobre, takže Putin ľudí nakŕmil, ale zatvoril im ústa ...
„Tak po prvé, Putin ľudí nenakŕmil, ľudia začali lepšie jesť už v 90. rokoch. Putinovi sa pripisujú úspechy, ktoré patria do éry Jeľcina. Okrem Jeľcina má na tom zásluhu aj obrovský rast cien ropy. Putin osobne neurobil pre ľudí vôbec nič.
Obávam sa, že osemdesiat percent ľudí s vami nesúhlasí.
„To mi vôbec neprekáža... osemdesiat? Prosím vás, stále to nie je deväťdesiat deväť percent ako v roku 1968.“
Len sa pozrite na výsledky posledných volieb. Niekde hlasuje za Putina alebo Medvedeva vyše sto percent...
„Áno, poznám také oblasti, 105 a viac percent. Viete, podľa mňa nemá cenu hrabať sa vo výsledkoch volieb, veď ten systém už pracuje tak dlho... Nepochybujem o tom, že väčšina ľudí podporuje Putina a Medvedeva, ale nie absolútna väčšina, ako hovoria oni.“
Podľa vás si Putin naozaj myslí, že ho ľudia milujú?
„On tomu chce veriť. Ale on je za vodou. Už si nazhromaždil obrovský majetok a spojil kapitál a moc do jedného. To je veľké nešťastie dnešného Ruska, a je to celkom neslušné. Chápem, prečo tak prenasledovali Michaila Chodorkovského. Je skutočný politický väzeň. Prečo o tom mlčí Asociácia podnikateľov RF? Pretože pochopili, že im politici demonštrujú: Máte svoje peniaze, tak držte huby. Keď nás neposlúchnete, pôjdete za Chodorkovským.“
Toto sa však Kremľu podarilo, po Chodorkovskom sa už nikto z oligarchov do politiky neplietol.
„Trochu sa mýlite v pojme oligarchia. Bohatí Rusi sú kapitalisti, nie však oligarchovia. Majú peniaze, ale nemajú moc. Slovo oligarchia pochádza z gréčtiny a znamená peniaze a moc, takže jediným naozajstným oligarchom v Rusku je Putin. Len čo dnes začne bohatý človek vyjadrovať svoje názory, ktoré nekorešpondujú s mocou, na scéne sa hneď objavuje daňová polícia. Takto funguje ruské právo.“
Daňová polícia je teda niečo ako KGB?
„Len čo vystrčíš hlavu, začneš hovoriť, čo si myslíš, hneď sa nájde nejaký daňový paragraf.“
Prečo sa na najrôznejšie potláčanie občianskych práv a slobôd v Rusku Západ pozerá s takým pokojom?
„A čo robil Západ predtým? Až na čestné výnimky ako prezident Regan, sa vždy správal rovnako. Ruskí lídri stále dokážu Západ nejako očarovať. Ale viete, prečo v skutočnosti nikto proti Rusku dnes nehovorí? Pretože väčšina západných politikov by robila to isté, keby mohla, a správala by sa rovnako, ako Putin. Dokonca by radi zneužívali moc, ako sa to robilo za ZSSR. Takže sa nepozerajú ruským smerom kriticky, ale s obrovskou závisťou.“
Autor: Agentúra Epicentrum
