BRATISLAVA. Majstrovstvá sveta v hokeji sa v Európe väčšinou hrajú v nových moderných halách. Výnimkou za posledných päť rokov bola Viedeň v roku 2005, kde sa hralo v opravenej Stadthalle. Hokejisti sa však sťažovali na nekvalitný ľad.
Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský prišiel včera s nápadom, nestavať novú hokejovú halu za miliardy, ale zrekonštruovať takmer sedemdesiatročný zimný štadión Ondreja Nepelu za stámilióny. V mestskej hale hráva bratislavský Slovan.
Verejnosť laická aj odborná bola proti pôvodnému návrhu zbúrať školu na Kalinčiakovej ulici, ktorá je v susedstve starého štadióna. Nová hala by pravdepodobne spôsobila dopravný kolaps.
Generálny manažér Slovana Maroš Krajči priznal, že o alternatívnej „rekonštrukcii“ vie už dlhšie. „Je to spoločný projekt mesta a klubu. Rekonštrukcia by prebiehala v dvoch etapách od apríla do septembra s tým, že Slovan by to mal pocítiť čo najmenej,“ povedal Krajči.
Ľad by zakopali hlbšie
Vonkajšie priestory by v prípade, že mestskí poslanci schvália návrh primátora, mohli upravovať celoročne.
Krajči povedal, že určite neprichádza do úvahy veľká prestavba štadióna. „To by nemalo zmysel, rovno by mohli postaviť novú halu. Ale nie je prestavba ako prestavba - záleží na tom, s akou sumou môžeme počítať. V nijakom prípade však nepôjde o zásahy do strechy a do statiky.“
Podľa neho by sa prestavali VIP priestory, miesta pre televízne štáby, hráčske kabíny a nevyhnutné by bolo zvýšiť kapacitu hľadiska asi o 1500 divákov. Ako?
„Zmenšili by sme ľadovú plochu, zarazili ju do zeme, presunuli by sme miesta pre televízne štáby a spojili malé tribúnky za mantinelmi s hľadiskom. To je však iba predbežný návrh, celé to bude úloha architektov,“ povedal.
Stĺpy zostanú
Riaditeľ zimného štadióna Jozef Brezina povedal, že zásah do statiky by strecha v hľadisku nemusela vydržať. Stĺpy v hľadisku tak zostanú „Keby sme mali zväčšiť štadión, viem si to predstaviť iba smerom ku kúpalisku. Je to však zamotaný kruh, lebo so strechou sa už nesmie robiť nič. Navyše, betónový skelet sa roztiahnuť veľmi nedá,“ vysvetľoval.
Je Petržalka stále v hre?
Kde všade už mala stáť hokejová aréna, sa pomaly nedá spočítať na prstoch. Medzi mostami, pri letisku či vo Vajnoroch? Bratislavská župa by šampionát uvítala v Petržalke.
Návrh s ktorým prišiel bratislavský primátor Andrej Ďurkovský, prestavba starého štadióna na rozdiel od predchádzajúceho variantu, výstavby novej haly na Kalinčiakovej, nepotrebuje súhlas poslancov za bratislavskú župu.
V prvom prípade poslanci župy neodsúhlasili 50 miliónov korún na stavbu novej školy, keďže pre výstavbu bude treba jednu zbúrať.
„Rekonštrukcia zimného štadióna sa týka len Bratislavy, ministerstva školstva a hokejového zväzu,“ povedala hovorkyňa bratislavského magistrátu Eva Chudinová.
Župa by však hokej o tri roky radšej videla v Petržalke. Bratislavský župan Vladimír Bajan má podľa aktualne.sk na najbližšom zastupiteľstve predložiť návrh na odkúpenie pozemkov v Petržalke. Tam by mohla vyrásť hala buď prostredníctvom projektu PPP alebo celá v réžii súkromného investora. „Tvrdíme, že Petržalka je lepšia lokalita ako ktorékoľvek miesto,“ povedal petržalský starosta a poslanec za župné a mestské zastupiteľstvo Milan Ftáčnik. Dôvodom je najmä infraštruktúra. Ďurkovského návrh, podľa neho problém neposúva dopredu.
(dak)
Karty už má v rukách zväz, nie mesto
Mesto sa najskôr dohodloso zväzom na stavbe novej haly, teraz cúva.
Kľúč k tomu, kde sa nakoniec budú hrať majstrovstvá sveta v hokeji, už nemá primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský (KDH), ale Juraj Široký ako šéf Slovenského zväzu ľadového hokeja. Ten totiž už s mestom podpísal zmluvu o tom, že hala má stáť na mieste školy na Kalinčiakovej ulici, ktorú majú zbúrať.
„Ak bude zväz trvať na pôvodnom riešení, je platné,“ povedal Ďurkovský.
S návrhom rekonštrukcie starého zimného štadióna vraj prišiel preto, lebo hala „sa stáva predmetom rôznych politických šarvátok.“ Podľa jeho slov dal k dispozícii rodinné striebro mesta len preto, aby sa vyhol ďalším debatám o tom, kde a za čo sa hala postaví. Najväčšou výhodou má byť nižšia cena. Nová hala mala stáť asi štyri miliardy, ktoré by zaplatil štát, rekonštrukcia vyjde podľa neho na stámilióny.
Primátor má aj predbežný súhlas ministra školstva Jána Mikolaja, ktorý bude výstavbu manažovať. Ten to nepopiera a nový variant považuje za náhradné riešenie.
Poslanci SDKÚ, v mestskej časti Nové Mesto, kde sa má nová hala postaviť, včera navrhli referendum, o tom, či ľudia súhlasia s tým, kde má nová hala vyrásť.
(dak)
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Svetovým krasokorčuliarom nestačí
Majstrovstvá sveta krasokorčuliarov by na štadióne Ondreja Nepelu nemohli byť, ani keby ho zrekonštruovali.
Posledným veľkým podujatím na štadióne Ondreja Nepelu boli krasokorčuliarske majstrovstvá Európy 2001.
Kanadská odborníčka Joyce Hiseová vtedy o šampionáte medzinárodnej krasokorčuliarskej federácii povedala: „Zlý štadión, nevyhovuje v ničom. Neviem si u vás predstaviť majstrovstvá sveta.“
Organizačná šéfka šampionátu, známa slovenská rozhodkyňa Felicitas Babušíková označila celé prípravy štadióna na podujatie za stavanie potemkinovej dediny. Hovorila o neúcte k objektu, ktorý je slovenským pojmom.
Po majstrovstvách sa Babušíková tešila. Vtedajší primátor Bratislavy Jozef Moravčík sľúbil viacúčelovú halu v Petržalke. „Mala by vraj stáť do troch až piatich rokov, a ak sa tak stane, veľmi radi sa budeme uchádzať o majstrovstvá sveta,“ plánovala Babušíková.
Zimný štadión je dôchodca. Tiahne mu na sedemdesiatku. Dokončili ho 14. decembra 1940. Kryté boli tribúny, strechu nad ľadovou plochou dostavali až v roku 1958. V tom roku boli v Bratislave prvé krasokorčuliarske majstrovstvá Európy, o rok jedna zo skupín hokejových majstrovstiev sveta.
Štadión v tom čase patril medzi vychytené športoviská. Udivovala návštevnosť. Aj na ligové hokejové zápasy bratislavského Slovana chodilo jedenásťapoltisíca divákov. Horné časti tribún boli na státie.
Chybou, ktorá zostala dodnes, je množstvo miest, z ktorých nevidno celú plochu. Vo výhľade bránia podporné stĺpy strechy umiestnené v hľadisku.
V roku 1986 sa zrútila jedna z tribún na státie. V ďalších dvoch rokoch štadión prestavali a o tri roky znovu. V roku 1992 sa hrala v Bratislave skupina hokejových majstrovstiev sveta. V hľadisku zmizli miesta na státie, kapacita sa scvrkla na súčasných takmer osemtisíc.
Najväčším podujatím na štadióne boli krasokorčuliarske majstrovstvá sveta v roku 1973. Vyhral ich Ondrej Nepela, po ňom neskôr športovisko pomenovali. Dnes do názvu pribudlo aj meno firmy Samsung.
Naposledy opravovali štadión pred dvoma rokmi. Zlepšenia stáli 20 miliónov korún, kľúčovo zlepšili za 13-miliónov chladiarenské zariadenie.
Peter Fukatsch
