Dnes začíname sériu rozhovorov, v ktorej vyspovedáme všetkých už známych a relevantných kandidátov na post prezidenta.
Poznáte dobrý politický vtip?
V roku 1968 sa hovoril takýto: Stretnú sa dvaja politici zodpovední za ekonomiku štátu, jeden sa pýta druhého: „Kam sa rúti táto naša krajina?" Druhý odpovedá: „Tak ja ti to vysvetlím..." A prvý dodáva: „Vysvetliť viem aj ja, len nerozumiem."
Dlhé roky ste mimo aktívnej politiky. Cítite sa byť ešte politikom?
V demokratickej spoločnosti je súčasťou politického života každý človek, takže určite áno.
Občan o sebe nič také nepovie.
To záleží od toho, či ho to zaujíma, či sa angažuje, mnoho občanov v profesionálnej politike nikdy nebolo, napriek tomu sú vo verejných témach aktívni. Bez akéhokoľvek preháňania možno povedať, že aj títo ľudia sú politikmi. To isté sa dá predsa povedať aj o novinároch.
Vaše svetlé chvíľky vo vrcholovej politike ste si už užili, prečo sa ešte chcete vrátiť? Droga?
Nikdy som z nej neodišiel, stále sa k nej vyjadrujem a zaujímam sa o ňu. Rozdiel je v tom, že dnes hovorím len k tomu podstatnému, kým v časoch, keď som bol v parlamente či vláde to oddeľovanie podstatného od zbytočného človeku unikalo. Byť vo verejných funkciách znamená výhody aj nevýhody. Dnes si užívam to, že tie nevýhody absentujú.
Cítite sa byť politikom, ale realitou je, že v nej už nemáte takpovediac žiadny vplyv.
Mám, hoci nie bezprostredne. Mňa však zaujímala politika už pred revolúciou, hoci ani vtedy som nemohol mať žiadny vplyv.
O tom, kedy odídeme z politiky, rozhodujú občania
Nie je skôr problém v tom, že vy, politici, neviete odhadnúť, kedy je správny čas odísť? „Zombíkov" je v politike viac ako dosť.
Taká je demokracia. Chvíľu ste vo verejnej službe, potom odídete a žijete súkromný život, keď nastane potreba a máte čo ponúknuť, do verejnej služby sa vrátite. To je predsa normálne.
Myslíte, že viete odhadnúť, kedy je čas na váš definitívny odchod?
O tom rozhodujú občania, nie ja. Jednoducho vás nezvolia a je to. Ľudia nás posudzujú ďaleko racionálnejšie, my sami sme voči sebe trochu zaujatí.
Považujete sa za dobrého politika?
Niektoré veci som spravil dobre, iné sa nevydarili. Do politiky som vstúpil ako kresťanský demokrat a dodnes je pre mňa dôležitý kresťanský hodnotový systém. Kedysi bolo najdôležitejšou hodnotou vytvoriť slobodný režim, čo znamenalo spoluprácu aj s inými, liberálnymi zložkami spoločnosti. O takú spoluprácu som sa veľmi zasadzoval, výsledkom bol projekt SDK, neskôr SDKÚ.
Myslím, že po tom, ako padol mečiarizmus a vznikli isté garancie slobody, začali byť pre kresťanov, angažujúcich sa vo verejnom živote, dôležité aj iné veci. To všetko však znamenalo aj napätie vnútri SDKÚ a keď som odišiel, pustil som sa do projektu, ktorý bol takmer navlas ideovo rovnaký.
Založenie Slobodného fóra bola veľká chyba
Slobodné fórum.
Presne tak. A to bola veľká chyba. Mal som sa skôr vrátiť späť k ideovým základom, s ktorými som do politiky kedysi vstupoval.
Čiže mentálny návrat ku KDH, v ktorom ste začínali?
Buď to, alebo som mal rovno založiť stranu, v ktorej som dnes - Misia 21. Ale chýb, že som sa v niektorých veciach rozhodol zle, som spravil mnoho. Chyby predsa robí každý, kto sa usiluje byť činný.
Nepovažujete zakladanie Slobodného fóra za chybu skôr preto, že vás v boji o predsedníčku stoličku porazila Martináková?
Nie. Mal som predvídať, že zakladám to, čo tu už bolo, len pod iným názvom - SDKÚ. Bolo jasné, že v SF sa kresťanský prvok nie, že nepresadí, ale už tam vlastne ani nemá čo hľadať. V tom čase už totiž boli ohrozené iné hodnoty, nie sloboda. V tomto smere ide o jednu z mojich základných chýb.
Hovoríte o kresťanských hodnotách, ale boli ste to vy, kto ste sa s Dzurindom, tiež pochádzajúcim z KDH, vydali na liberálnejšiu cestu. Neľutujete to?
Tá cesta bola nutná. Naozaj nutná.
Inak sa nedalo
„Kádeháci" vás oboch mali v zuboch, údajne ste rezignovali na pôvodné hodnoty.
Je mi to ľúto, doteraz tých ľudí považujem za priateľov, ale inak sa nedalo. Vtedy sme situáciu vnímali ako ohrozenie slobodného režimu, ktoré priniesla tretia Mečiarova vláda. Nešlo predsa o to, že by sa nám nepáčilo to, ako trčíme v opozícii. Problém bol v tom, že sme vypadli zo všetkých integračných snáh, Slovensko smerovalo k izolácii.
KDH vám ale nevyčítalo vznik SDK, čo bol len dôsledok Mečiarovho volebného zákona, ale nedodržanie Dzurindovho slova, že po voľbách sa všetci vrátite k pôvodným stranám.
Taká dohoda nikdy nebola.
KDH tvrdí, že bola. Síce len ústna, ale predsa.
Nie. Okrem toho, obaja sme sa predsa vrátili do KDH.
Áno, ale mali ste dvojité členstvo, čo bolo trochu divné - byť zároveň v SDK aj v KDH.
Takéto problémy sa v politike stávajú často. Keď sa ľudia dohodnú na tom, čo urobia neskôr, už si nevypočujú, či to ten druhý aj príjme. V takom prípade ale nejde o dohodu. To, že každý z nás povedal svoje predstavy o tom, čo bude s SDK po voľbách, teda neznamenalo, že šlo o dohodu.
V podstate tvrdíte, že KDH v tomto klame.
K tomu, aby som povedal, že klamú, ma nedotlačíte.
Buď máte pravdu vy alebo oni.
Oni majú svoju predstavu a ja to vidím inak. Pravdupovediac, ani si už príliš nepamätám, čo vtedy hovoril Dzurinda. Spomínam si na svoj postoj, k tomu som napísal aj článok a nikdy som sa netajil tým, že SDK sa malo v nejakej forme zachovať aj po voľbách v roku 1998.
Dzurindovi som vtedy veril
Neprekážalo vám, že sa hneď v začiatkoch SDK prevalila kauza podplácania novinárov, aby písali v jej prospech? Viacerí novinári na to podľa vlastných slov Dzurindu upozorňovali, on to po prevalení sa aféry poprel, čím z nich spravil klamárov.
Možno prekážalo, presne si to už nepamätám, ale faktom je, že som sa na Mikulášovo slovo spoliehal veľmi dlho a tak som jeho slová vtedy nespochybňoval.
Čím sa to zmenilo?
To boli drobnosti, keď sme sa trebárs aj neformálne na niečom dohodli a on to nedodržal. Vtedy už existovalo SDKÚ, on bol premiérom a pomaly sa odchádzalo od spoločného diskutovania o problémoch. Línia sa presunula do polohy, že ak potreboval niečo prediskutovať, robil to priamo s dotyčným a medzi štyrmi očami, nie v kolektíve. Od toho času som k nemu a k jeho slovám začal pristupovať kritickejšie.
Kauza podplácania novinárov sa však prevalila dávno pred vznikom SDKÚ, to bol ešte rok 1998.
Nespomínam si, že by som mu v tejto veci neveril.
Vážne vás nevyrušoval fakt, že SDK len čo vznikla, už chcela podplácať?
Vyrušovalo ma mnoho vecí a bol som si vedomý toho, že SDK je sud plný problémov. Veď ani nešlo o normálnu politickú stranu, ktorá by vyrástla na členskej základni.
Nakoniec sa stotožníte so slovami Cupera, že šlo o zlepenec.
Iste, ale politika takých zlepení prináša mnoho, veď takto desaťročia fungujú mnohé štáty. Ak je to pre život ľudí dôležité, urobme hoci aj zlepenec. A poraziť Mečiara bolo dôležité.
Poviem, prečo som sa na to všetko pýtal - nechýba vám ako politikovi cit a správny odhad, kedy si treba prestať zakrývať oči, postaviť sa a povedať, že „tak toto nie!"?
To je vec názoru. Ja som sa Dzurindovi postavil, keď chcel vytvoriť akýsi svoj kult. Vtedy chcel zmeniť systém primárnych volieb v strane tak, aby boli samostatné primárky o ňom a ostatní nech o miesta na kandidátke bojujú medzi sebou spoločne. Nepáčilo sa mi to, v stanovách to bolo inak, ozval som sa, následne zmenili stanovy a tak som proti nemu aspoň kandidoval na volebného lídra.
Aké máte vzťahy dnes?
Nestretávame sa, nemáme príležitosť, ale keby o to šlo, nevyhýbal by som sa mu. Cez sviatky si posielame pozdravy, v podstate je to priateľské.
Od momentu, keď ste sa v prípade odvolania Mojžiša z postu šéfa NBÚ postavili proti Dzurindovi, začal váš pád v politike. Prišli ste o miesto ministra, o post v strane, neprešli ste s novou stranou voľbami a mimo ste dodnes. Nikdy ste neľutovali, že ste vtedy nezaťali zuby?
Nie, nikdy, urobil by som to znovu. Priateľa by som cez palubu nikdy neprehodil, dokonca ani Dzurindu, keby bol v rovnakej situácii ako Mojžiš. Hodnoty sú potrebné. Okrem toho, život je pekný aj mimo politiky.
Aj Churchill sa vrátil
Budete kandidovať na prezidenta? Naposledy ste mi o tom hovorili trochu vyhýbavo.
Začali sme zbierať podpisy pre moju kandidatúru, čiže pokiaľ splním ústavné podmienky, idem do toho. Raz som dal súhlas na zbieranie podpisov, tak už od toho nemôžem utiecť. Chcem, aby aspoň v prvom kole volieb bola širšia ponuka kandidátov, aby to zodpovedalo rozloženiu obyvateľov. Pre mňa je dôležité, aby existoval aj kandidát, ktorý sa bude hlásiť ku kresťanskému hodnotovému systému a bude nezávislý od politických strán. Nevylučujem však, že takých ľudí bude viac.
Mnohí vás označujú za politickú mŕtvolu. Úprimne - naozaj si myslíte, že máte šancu?
O tom rozhodnú ľudia. Aj o Churchillovi po prvej svetovej vojne a jeho vážnych pochybeniach pri vedení vojenských operácií hovorili to isté a vidíte, kam to neskôr dotiahol. Vrátil sa ako významný štátnik nielen pre Anglicko, ale aj pre svet. Pravdou je však aj to, že mnohí vypadli a už sa nevrátili.
Nejde skôr o to, aby ste kandidatúrou na prezidenta zviditeľnili pred parlamentnými voľbami seba a svoju stranu Misia 21, mediálne v podstate ignorovanú?
Nie, nepotrebujem sa zviditeľňovať. Misia 21 zodpovedá tomu, k čomu sme dospeli po odchode z najvyššej politiky. Chceme sa vrátiť k formulácii otázok, čo majú v politike robiť kresťania. Ide teda o ideový klub, zaregistrovaný formálne ako strana, keďže raz to môže byť užitočné. Je otázne, či vôbec pôjdeme do parlamentných volieb.
V čom je vaša prednosť oproti favoritom Gašparovičovi a Radičovej? Ostatní budú zrejme len štatisti.
Obaja sú straníckymi kandidátmi, hoci sa tomu snažia vyhnúť formálnymi krokmi typu zbieranie popisov. S koalíciou, respektíve s opozíciou sú spojení záujmovo aj mentálne.
To nemusí byť hendikep.
Iste. Priama voľba prezidenta však nevznikla len tak. Podstatou predsa bolo to, aby sme vytvorili aspoň jednu výraznú ústavnú funkciu, ktorá bude mimo straníckeho zápasu.
V čom by bol nestranícky kandidát, hoci aj vy ste vlastne straník, lepší ako stranícky?
V tom, že by nebol zaviazaný žiadnej strane, koalícii ani opozícii.
Ak si aj odmyslím Misiu 21, ste kresťan - konzervatívec, logicky teda aj vy budete inklinovať k istému typu strán, najmä KDH, možno KDS či SDKÚ.
Pozrite - keď bol Fico v opozícii, mnohokrát som sa zastal jeho myšlienok. Napríklad aj vtedy, keď ho odvolávali z postu agenta pre zastupovanie SR v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva. Robil to dobre, považoval som to za vec, ktorá bola voči nemu nefér a tak som sa ho zastal. Nemám teda problém zastať sa ani protivníkov. Mám totiž pocit, že kresťania sa v politike - nevynímam z toho ani seba - príliš spriatelili s mocnými a bohatými.
Čo tým myslíte?
Že sme zabudli na jednoduchého človeka a dnes na neho myslí skôr Fico. Ja som naozaj rád, že to robí, ak to teda myslí úprimne a vážne. Skôr si spytujem svedomie, prečo sme to nerobili aj my.
Kresťania teda v politike zlyhávajú?
Niekedy áno.
To je príliš diplomatické. Každý predsa občas zlyháva.
Nemyslím si, že zlyhávajú vždy, len niekedy. Nevedia správne vyhodnotiť etické dilemy, ktoré prináša život, stavajú sa do farizejskej pozície tým, že známkujú ľudí, hovoria, kto je dobrý a kto zlý... Úlohou kresťanov však nemôže byť morálne známkovanie iných. Majú bojovať s tým, čo vnímajú ako zlé, ale posudzovanie by mali ponechať niekomu, kto je vyššie ako oni. Môj obľúbený teológ, jeden z veľkých duchovných otcov druhého vatikánskeho koncilu Bernard Häring napísal krásnu knižku Láska je viac ako prikázanie. To hovorí o kresťanstve viac ako obraz, ktorý vytvárajú tí, ktorí chcú kádrovať a hodnotiť.
Radičová nie je kresťanským kandidátom
Vieme, čo vás odlišuje od Gašparoviča, keďže on stelesňoval mečiarizmus a mnohé protiústavné kroky vtedajšieho parlamentu, vy ste stáli na opačnej strane. V čom by ste však boli lepším prezidentom ako Radičová?
Na to je komplikované odpovedať, lebo verejnosti nie sú známe názory Ivety Radičovej na mnohé otázky.
Ale sú, bola ministerkou, hoci krátko, je v parlamente, vystupuje, prezentuje sa.
Ale skôr k sociálnym veciam. Nikto nevie, čo si myslí od Kosove a o mnohých iných témach, jednoducho sa k nim systematicky nevyjadruje.
Lepšie, ako keby sa vyjadrovala k všetkému ako mnohí iní politici, keďže nikto sa nemôže vyznať vo všetkom, nie?
Iste, ale ako prezident by musela zaujímať postoje k množstvu vecí a je hendikepom, ak ich v jej prípade ľudia nepoznajú. Nechcem posudzovať iných kandidátov, nepatrí sa to, ale pre mňa osobne ona nie je kresťanským kandidátom. Jej hodnotový systém je iný, liberálny.
Vy sám ste sa podieľali na liberalizácii SDKÚ v porovnaní s KDH.
Myslím, že nie.
SDKÚ bola dokázateľne liberálnejšia.
Vždy som bol za spoluprácu, tieto veci som oddeľoval.
Bigotný ako mnohí iní „kádeháci" ste ani zďaleka neboli, ak už mám použiť tvrdšie slovo.
(smiech) Bigotný nie som, ale aj spolupráca s liberálmi má svoje hranice. Rovnako ako ich má aj spolupráca s ľavičiarmi. Už som to povedal - kresťan sa nesmie príliš skamarátiť s bohatými a mocnými.
Prečo by sme mali mať kresťanského prezidenta? Ak vychádzame z premisy, že neveriaci nemusí byť apriori zlý človek, v čom by bol nejaký ateista horší?
V ruvačke materiálnych záujmov je potrebné, aby niekto upozorňoval na hodnoty, ktoré nemajú materiálnu povahu. Aby ten prezident hovoril aj o solidarite, spravodlivosti, o nepríjemných témach, o tom, že vymierame, že našou túžbou je prežiť život bezstarostne...
Nepostrehol som nič také, čo by nemohol nadniesť aj neveriaci prezident.
Nevšimol som si, že by tieto veci niekto v politickom živote zdôrazňoval. Ani to, že by tieto témy otvárali liberáli alebo socialisti.
Nájdu sa aj takí.
Áno, ale hovoria len o riešeniach materiálnymi prostriedkami.
Nebude vašim veľkým hendikepom pri kandidatúre práve diplomatické vyjadrovanie sa? Nikdy sa nevyjadrujete ostro, aj dnes ste viac menej diplomat. Pozrite na Slotu - opije sa, douráža všetkých naokolo a percentá idú hore.
Mne hendikepy neprekážajú. (smiech) V konkrétnych veciach vám odpovedám úplne otvorene. Zatiaľ ste mi takú otázku ani nedali, stále sa pýtate na druhých.
Dal - pýtal som sa, v čom by ste boli lepší ako Radičová.
To však obsahuje prvok hodnotenia toho druhého. Priznávam, že tomu sa trochu vyhýbam, lebo mi neprináleží, aby som hodnotil druhých kandidátov, na to sú tu voliči.
Znásilnená by mala dieťa donosiť, prednosť má počaté dieťa
Váš postoj ako kresťana k interrupciám je jasný - ste proti. Spýtam sa na skutočný prípad, ktorý aktuálne rezonuje Poľskom - štrnásťročné dievča bolo znásilnené, antipotratoví aktivisti obsadili kliniku a zabránili interrupcii. Skúste sa vžiť do pozície tej žiačky.
Myslím, že ak sa máme do niečoho vžiť, tak do pozície toho počatého človeka. Ak raz začne život, treba mu dať šancu.
Kedy začína život?
Som presvedčený, že počatím. Neviem, čo také sa stane medzi posledným dňom dvanásteho a prvým dňom trinásteho týždňa (v prvom trimestri sú u nás povolené interrupcie bez udania dôvodu, pozn. autora).
Nevyrušuje vás v tom moment, že znásilnené bolo iba štrnásťročné dieťa?
Hovorím o tom nevinnom počatom živote. Ten za to nemôže, vinníka treba stíhať, ale samotné počaté dieťa je nevinné.
Čiže odsúdime štrnásťročné dieťa k doživotnej traume tým, že musí donosiť dieťa násilníka a celý život trpieť spomienkami na to všetko?
Chcete odo mňa jasné odpovede, dávam vám ich. Najbezbrannejší subjekt v tomto prípade je ten počatý plod.
Neabsentuje v kresťanskom pohľade na tieto veci súcit aj so samotnou obeťou? Prečo sa neberie ohľad aj na živého človeka?
Takéto prípady sú relatívne ojedinelé.
Súhlasím, ale dejú sa.
Uznajte ale, čo sú tieto počty v porovnaní s miliónmi detí, ktoré sa nenarodia? Bezbranný život treba chrániť, o tom som presvedčený nielen ako kresťan - katolík, ale aj ako človek. Toho dievčaťa mi je, samozrejme, ľúto rovnako ako každej obete zločinu.
Ako sa má emocionálne vyrovnať s tým, čo sa jej stalo, ak jej deväť mesiacov bude vlastné telo pripomínať znásilnenie? Ako sa má zžiť s tým, že má v sebe spermie nejakého darebáka a čaká dieťa? Následne príde aj ďalšia trauma - čo má spraviť s narodeným dieťaťom?
Opakujem - to počaté dieťa za to nemôže.
Ani to znásilnené dievča.
Iste, ale počaté dieťa nemá vôbec žiadnu možnosť nejako sa k tomu postaviť, pokiaľ ho zahubíme. Samozrejme, tomu dievčaťu treba pomôcť.
Mali by ste tento názor, aj keby sa to nebodaj stalo vašej dcére či manželke?
Ak odpoviem áno, budete to považovať za poctivú odpoveď? Neviem to síce preukázať, ale...
Budem. Čo interrupcia v prípade ohrozenia života matky? Tam je tiež počatý plod nevinný.
Tu prichádza iná hodnota - človek nikdy nie je povinný obetovať svoj život kvôli inému. Obeta je síce občas ušľachtilá, ale povinnosťou to nemôže byť. V tomto smere vidím priestor na diskusiu, osobne si myslím, že je na rozhodnutí matky, či obetuje svoj život alebo nie.
Registrované partnerstvá sú neprirodzené, nepotrebujeme ich
V čom máte výhrady voči registrovaným partnerstvám?
Neodsudzujem ľudí, ktorí sa narodia s tým, že sa im páčia osoby rovnakého pohlavia, lebo je to veľký kríž. Cítim s nimi, ale...
Poznáte homosexuálov aj osobne?
Áno. Ale treba povedať, že nikdy nevytvoria prirodzenú rodinu. Spoločenstvo ľudí rovnakého pohlavia, či to už nazveme manželstvom alebo registrovaným partnerstvom jednoducho nie je prirodzené.
Neprirodzenou rodinou sú aj vdovy s deťmi, rozvedení s deťmi a podobne.
Iste, ale nevybrali si to.
Často áno - ľudia si za partnerov berú alkoholikov či násilníkov aj dobrovoľne.
Áno, ale môže to byť aj vdova. Registrované partnerstvá sú však neprirodzené, aspoň ja to tak vnímam.
V čom sú nebezpečné pre spoločnosť?
Na čo to spoločnosť vôbec potrebuje?
V čom sú nebezpečné?
Pýtam sa, na čo to spoločnosť potrebuje.
Takto by sme sa pýtali donekonečna, ja sa tiež pýtam, na čo je nám 150 poslancov, lenže takto by sme nikam nedošli. Ak registrované partnerstvá odmietate, pýtam sa, v čom sú nebezpečné.
Myslím si, že naša spoločnosť nič také nepotrebuje.
Škodilo by to spoločnosti?
Áno, lebo sa tým postupne vytvára obraz, ako keby šlo len o inú formu spolužitia ľudí, kvázi rodinnú, podľa mňa je to však neprirodzená forma.
K prieniku islamizmu k nám sa treba postaviť pozitívne
Aký názor máte na prienik islamizmu do Európy? Konzervatívci a kresťania v politike sa k tomu stavajú dosť odmietavo.
Jeden kontroverzný, ale katolícky teológ hovorí, že nebude mier medzi národmi, pokiaľ nebude jestvovať tolerantný dialóg medzi veľkými svetovými náboženstvami. To je veľká pravda. Musíme hľadať cestu k nemu. My si nevyberáme, či u nás alebo vo svete vznikne multikulturálne spoločenstvo, časom proste príde aj k nám, je to vývoj.
Máme tomu stavať prekážky?
Podľa mňa by sme tým bránili vetru, nevyhneme sa tomu. Užitočnejšie je prijať to, postaviť sa k tomu pozitívne a hľadať spôsoby, ako budeme spolu žiť.
No, „palkovci" z KDS vás v boji o prezidentský post za toto nepodporia.
(smiech) Možno sa zhodneme v pohľade na iné témy.
Oddeľujem vieru od cirkvi
Vo funkciách sú dodnes aj ľudia spojení s ŠtB. Nielen v politike, aj v cirkevnej hierarchii. Mali by odísť?
Nejdem sa k tomu vyjadrovať, cirkev má svoj spôsob, ako sa ustanovujú ľudia do jej funkcií a robí sa to v podstate doživotne. Ak sa aj niekto z jej funkcionárov niečoho dopustí, spravidla sa nedáva preč.
Zaujíma ma váš ľudský pohľad.
Často hovoríme, ako sme sa mali očistiť od komunistov, ale ako kresťan poviem, že keď chodil po zemi Kristus, hovoril, že „mýtnici a neviestky", teda tí, ktorí boli vo vtedajšom ponímaní hriešni, „vás predídu do Kráľovstva nebeského". A to hovoril vtedajšej elite národa, teda tým, ktorí boli najmravnejší, ale aj najpyšnejší. Toto by sme mali mať na pamäti vždy, keď niekoho vyhadzujeme, ostrakizujeme, napádame. Posudzujme súčasné skutky, nie minulosť, to nechajme na vyššie posudzovanie.
Ste teda za hrubú čiaru za komunizmom?
Nie čiaru, veď ja som bol ten, čo presadil Zákon o protikomunistickom odboji. Vážim si však aj tých, ktorí sa dnes hlásia ku komunistom, pretože mnohí ich bývalí spolustraníci fungujú v iných stranách a tvária sa, že s nimi nemali nič spoločné. Títo aspoň neprezliekli kabát. Hlásia sa k istému sociálnemu posolstvu, ktoré malo svoju príťažlivosť, dokonca Marxovo upozornenie na to, že moderný život v 19. storočí prináša vykorisťovanie človeka človekom, považujem za úplne pravdivé. Iná vec je, že to chcel riešiť diktatúrou proletariátu, čo bolo neľudské.
Ako má veriaci veriť cirkevnej hierarchii, keď je vo vrcholovej pozícii eštebák?
Ja s tým ako veriaci nemám žiadny problém, nech sa k tomu vyjadrí a postaví on. Stretli sme sa už s rozličnými príkladmi, ako sa k veci postaviť, je to na ňom.
Oddeľujete teda cirkev od viery?
Iste. To je jasné, veď všetci sme chybujúci, preto sa pri kritike iných sústreďujme najmä na seba.
Kritici Lisabonskej zmluvy sa mali ozvať skôr
Akceptovali sme Lisabonskú zmluvu, konzervatívci ju napadli. Čo na ňu hovoríte vy?
Kto raz súhlasil so vstupom do EÚ, môže mať mnoho výhrad voči samotnému textu, ale mal by ju akceptovať. Trochu mi chýba, že súčasní kritici zmluvy mlčali vtedy, keď sa dojednávala, dokonca nechali Poliakov, aby proti jej ustanoveniam a za záujmy malých národov bojovali sami. Z tohto mi vyplýva, že postoj súčasných kritikov je nedôsledný.
Tá zmluva však obsahuje body, ktoré znižujú naše rozhodovacie právomoci.
Samozrejme, že sa niektoré rozhodovacie mechanizmy zmenia v neprospech malých krajín, mali sme však vtedy podporiť Poliakov, možno by to dopadlo inak. V tom mi ten náš hlas akosi chýbal. Iste, že aj ja si myslím, že každá krajina by mala mať svojho komisára, keď už na EÚ odvádzame okolo jedného percenta našej produkcie. Môžeme sa baviť, či je to veľa alebo málo, ale za to, že sa v Európe neriešia problémy vojnami, to podľa mňa stojí.
Je pre nás potrebná zmluva o výhrade vo svedomí? Realitou je, že viac menej by len fixovala na nadnárodnej úrovni stav, ktorý už u nás platí. To tvrdí aj Daniel Lipšic.
V tomto s ním nesúhlasím, nie všetky veci sú vyriešené. To, aby človek mohol žiť v súlade so svojím svedomím, je však vážna vec. Poznáme to aj z pracovísk, pretože sa to deje dodnes - ľudia nemajú odvahu priznať a odmietnuť isté veci, inak by prišli o prácu.
To ale nezmení žiadna zmluva s Vatikánom.
No veď. Hovorím o tom, že ide o vážnu tému a podľa mňa sa nedá vyriešiť žiadnou medzinárodnou zmluvou. Iná vec je, že sme viazaní základnou zmluvou s Vatikánom, aby sme prijali aj takúto čiastkovú, tak ju treba pekne pripraviť, ale tak, aby upozorňovala na vážnosť problému. S tým, že SR sa zaviaže, že vo svojom zákonodarstve bude minimalizovať priestor, v ktorom by sa občania mohli dostať do vnútorných rozporov so svedomím.
Skúste teda priamo - potrebujeme takú zmluvu?
Potrebujeme, ale inú, aká sa tu presadzovala. Nemôže byť v rozpore s princípmi právneho štátu, pričom tá takou bola.
Aký je váš postoj k trestu smrti?
Som proti z dvoch dôvodov - čítal som vážne štúdie, ktoré odhadovali počty trestov smrti v minulom storočí. Drvivá väčšina z nich bola vykonaných z iných, než kriminálnych dôvodov. Tento inštitút sa proste zneužíval a aj keby nie, stále je tu možnosť justičných omylov. Keby sa stal len jediný taký omyl, bolo by to veľmi zlé.
Mali sme sa Nemcom postaviť aj za cenu straty samostatnosti
Slovensko dodnes strašia traumy z obdobia druhej svetovej vojny, s touto časťou histórie sa nevieme vyrovnať. Aký máte názor na Tisa?
Nemali by sme preberať interpretáciu, ktorú nám podsúvajú zvonku. Zhodnoťme si to sami, pokojne o tom diskutujme. V každom prípade nemožno zbaviť zodpovednosti ľudí, ktorí boli vo verejných funkciách, keď sa tu za neľudských podmienok deportovalo 70 tisíc občanov, arizovalo, kradli sa majetky...
To sa nedá nijako ospravedlniť, tobôž, keď trebárs Bulhari našli odvahu odmietnuť. My sme mali Nemcom urobiť to isté. Viem, že dnes sa to hovorí ľahko, netuším, ako by som sa na Tisovom mieste zachoval ja, ale podľa mňa sa bolo treba postaviť na odpor a chrániť svojich občanov pred zverstvami nacistov. Mali sme sa brániť i za cenu, že by sme neuniesli samostatnosť.
Každý mesiac idem do mínusu
Aké sú vaše majetkové pomery?
Každý mesiac zarobím toľko, aby som poplatil všetky účty. (smiech)
Zarábate menej ako v politike?
Áno, ale nie oveľa. V podstate som na tej istej úrovni.
Čo vás vlastne živí?
Mám živnosť a poskytujem konzultačné poradenské služby najmä v oblasti práva a dosť sa zaoberám oblasťou informatizácie.
Aký konkrétny majetok vlastníte? Skúsme podrobnejšie, ako to žiada bezzubý zákon, v rámci ktorého sú aj milionári chudákmi.
Mám byt s rozlohou približne 100 metrov štvorcových na Kramároch, kúpili sme ho v deväťdesiatych rokoch, predtým bol družstevný. Ďalší byt je štvorizbový na Dlhých Dieloch, obývajú ho sčasti moje deti, má asi 80 metrov štorcových. K tomu mám štvrtinu rodičovského domu pod Slavínom. Vybavenie bytov je štandardné, nechcem sa štylizovať do polohy chudákov, ako to robia niektorí politici.
Auto je služobné, ide o VW Sharan, finančné úspory nemám žiadne. Každý mesiac idem do mínusu a následne ho v ďalšom mesiaci zlikvidujem. (smiech)
Poznámka: Rozhovor bol autorizovaný, Ivan Šimko v prepise nič nezmenil.
Medzititulky: Redakcia
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
